Bena Frosta označujú za experimentátora, radikála či zvukového teroristu. V skutočnosti je to však hĺbavý hudobný skladateľ, ktorého hlavným vyjadrovacím prostriedkom je elektronicky tvorený, akustickými nástrojmi obohatený zvuk na pomedzí štruktúrovaného, fyzické hranice zvukovej aparatúry atakujúceho hluku.
Narodil sa v Melbourne, no v roku 2005 (mal vtedy 25 rokov) sa presťahoval do Reykjavíku, kde našiel spriaznenú dušu v prominentnom skladateľovi, producentovi a zvukovom veľmajstrovi Valgeirovi Sigurðssonovi. Ten mal už vtedy za sebou spoluprácu s Björk či múm a spolu so svojím bratom, šikovným zvukárom Miom viedol Greenhouse Studio, ktorého prestíž stúpala s každým albumom, čo tam bol nahraný. Na pokojné predmestie Reykjavíku chodili svoje platne nahrávať Bonnie „Prince” Billy, CocoRosie, Kronos Quartet či Damon Albarn, pričom Mio sa staral o technickú a Valgeir o hudobno-zvukovú stránku nahrávok. Ben, Valgeir a americký skladateľ Nico Muhly v obývačke štúdia založili umelecký kolektív Bedroom Community (neskôr sa k nim pridali pesničkári Sam Amidon a Puzzle Muteson, violistka Nadia Sirota, organista James McVinnie, elektronický producent Paul Corley a skladateľ Daníel Bjarnason). Členov Bedroom Community spája láska k čistým hudobným tvarom, vážnosť, s akou pristupujú k tvorbe a najmä priateľské vzťahy, ktoré vedú k všemožnej vzájomnej podpore.
V tomto prostredí nahral Ben Frost svoje albumy Theory of Machines (2007), By The Throat (2009) a spolu s Daníelom Bjarnasonom aj elektro-akustickú suitu Sólaris (2011). Popri tom skladal hudbu pre tanečné divadlo (napríklad pre súbor Akrama Khana) a kino (jeho soundtrack obohacuje Šípkovú Ruženku Julie Leigh alebo film Hlboko Baltasára Kormakura), napísal operu, ako aj hudbu do počítačových hier.
Ak Benove kompozície počúvate len letmo,dýchne na vás znervózňujúca drásavosť. Je to ako nahliadnutie do temnej priepasti chaosu. Ak ich však počúvate pozorne, objavíte v nich melódie, dramatické oblúky, krásu a presne tam, kde ste tušili temnotu, zasvieti svetlo. Tak je to aj na jeho najnovšom albume A U R O R A.
Deväť skladieb tvorí hudbu k filmu, premietaného v poslucháčovej hlave. Od tichého, takmer ambientného Flexu, v ktorom cítiť chvenie ako krátko pred výbuchom sopky cez hlasnú skladbu Nolan, kde sa syčiaca hluková stena premieňa na krásnu hudbu, ktorá sa pomaly stáva autonómnym zvukovým svetom alebo zvukovo bohatú kompozíciu Venter až k znepokojujúcej zvukovej koláži Sola Fide, pripravujúcej záverečnú techno katarziu A Single Point of Blinding Light. Ben Frost, ktorý na albume spolupracoval s bubeníkom The Swans Thorom Harrisom, bubeníkom skupiny Lithurgy Gregom Fox, perkusionistom Shahzadom Ismailym a s Valgeirom Sigurðssonom, vytvoril intenzívnu hudbu, ktorá človeka núti spomaliť a počúvať. Ak to urobí, z chaosu zasvieti svetlo. Na rozdiel od jeho predchádzajúcich albumov A U R O R A je menej komponovaná, viac intuitívna. Ben sa necháva inšpirovať okolím a zvukmi, ktoré mu ponúka (niektoré skladby vznikli v Demokratickej republike Kongo, kde jeho elektronické mašinky napájali naftové generátory, ktoré nahrávky zvukovo „zašpinili”, čo albumu dodáva zaujímavú drsnosť), nechá sa viesť rytmickým vzorcom či náznakom grúvu. Pozorný poslucháč zostupuje do hĺbok, v ktorých sa mu otvára nečakaná podzemná krása.
Pri počúvaní som si spomenul na Benov koncert v malej reykjavíckej kaviarni Kaffibarinn, kde zaznela jeho kompozícia Music for Six Guitars. Účinkovalo v nej šesť gitaristov, Ben im predpísal rífy, ktoré majú hrať, pričom on sám stál za mixážnym pultom a zvuky zo šiestich gitár rôznym spôsobom miešal a moduloval. Kompozícia gradovala, vonku bola veterná polárna noc, asi 50 poslucháčov, ktorí sa tlačili okolo barového pultu bolo očarených. V jednom momente všetko stíchlo a nastala tma – gitarové kombá a Benove mašinky vyhodili v celej budove poistky.
Niečo podobné nás čaká 6. júna v bratislavskom Ateliéri Babylon na Wilsonicu: drsná zvuková krása, pri ktorej sa aj elektrický prúd zastaví a všetko stíchne.
Organizátorom Wilsonicu odporúčam pred vystúpením Bena Frosta skontrolovať elektriku.
Ben Frost: A U R O R A, Bedroom Community /Mute Records, 2014.
Narodil sa v Melbourne, no v roku 2005 (mal vtedy 25 rokov) sa presťahoval do Reykjavíku, kde našiel spriaznenú dušu v prominentnom skladateľovi, producentovi a zvukovom veľmajstrovi Valgeirovi Sigurðssonovi. Ten mal už vtedy za sebou spoluprácu s Björk či múm a spolu so svojím bratom, šikovným zvukárom Miom viedol Greenhouse Studio, ktorého prestíž stúpala s každým albumom, čo tam bol nahraný. Na pokojné predmestie Reykjavíku chodili svoje platne nahrávať Bonnie „Prince” Billy, CocoRosie, Kronos Quartet či Damon Albarn, pričom Mio sa staral o technickú a Valgeir o hudobno-zvukovú stránku nahrávok. Ben, Valgeir a americký skladateľ Nico Muhly v obývačke štúdia založili umelecký kolektív Bedroom Community (neskôr sa k nim pridali pesničkári Sam Amidon a Puzzle Muteson, violistka Nadia Sirota, organista James McVinnie, elektronický producent Paul Corley a skladateľ Daníel Bjarnason). Členov Bedroom Community spája láska k čistým hudobným tvarom, vážnosť, s akou pristupujú k tvorbe a najmä priateľské vzťahy, ktoré vedú k všemožnej vzájomnej podpore.
V tomto prostredí nahral Ben Frost svoje albumy Theory of Machines (2007), By The Throat (2009) a spolu s Daníelom Bjarnasonom aj elektro-akustickú suitu Sólaris (2011). Popri tom skladal hudbu pre tanečné divadlo (napríklad pre súbor Akrama Khana) a kino (jeho soundtrack obohacuje Šípkovú Ruženku Julie Leigh alebo film Hlboko Baltasára Kormakura), napísal operu, ako aj hudbu do počítačových hier.
Ak Benove kompozície počúvate len letmo,dýchne na vás znervózňujúca drásavosť. Je to ako nahliadnutie do temnej priepasti chaosu. Ak ich však počúvate pozorne, objavíte v nich melódie, dramatické oblúky, krásu a presne tam, kde ste tušili temnotu, zasvieti svetlo. Tak je to aj na jeho najnovšom albume A U R O R A.
Deväť skladieb tvorí hudbu k filmu, premietaného v poslucháčovej hlave. Od tichého, takmer ambientného Flexu, v ktorom cítiť chvenie ako krátko pred výbuchom sopky cez hlasnú skladbu Nolan, kde sa syčiaca hluková stena premieňa na krásnu hudbu, ktorá sa pomaly stáva autonómnym zvukovým svetom alebo zvukovo bohatú kompozíciu Venter až k znepokojujúcej zvukovej koláži Sola Fide, pripravujúcej záverečnú techno katarziu A Single Point of Blinding Light. Ben Frost, ktorý na albume spolupracoval s bubeníkom The Swans Thorom Harrisom, bubeníkom skupiny Lithurgy Gregom Fox, perkusionistom Shahzadom Ismailym a s Valgeirom Sigurðssonom, vytvoril intenzívnu hudbu, ktorá človeka núti spomaliť a počúvať. Ak to urobí, z chaosu zasvieti svetlo. Na rozdiel od jeho predchádzajúcich albumov A U R O R A je menej komponovaná, viac intuitívna. Ben sa necháva inšpirovať okolím a zvukmi, ktoré mu ponúka (niektoré skladby vznikli v Demokratickej republike Kongo, kde jeho elektronické mašinky napájali naftové generátory, ktoré nahrávky zvukovo „zašpinili”, čo albumu dodáva zaujímavú drsnosť), nechá sa viesť rytmickým vzorcom či náznakom grúvu. Pozorný poslucháč zostupuje do hĺbok, v ktorých sa mu otvára nečakaná podzemná krása.
Pri počúvaní som si spomenul na Benov koncert v malej reykjavíckej kaviarni Kaffibarinn, kde zaznela jeho kompozícia Music for Six Guitars. Účinkovalo v nej šesť gitaristov, Ben im predpísal rífy, ktoré majú hrať, pričom on sám stál za mixážnym pultom a zvuky zo šiestich gitár rôznym spôsobom miešal a moduloval. Kompozícia gradovala, vonku bola veterná polárna noc, asi 50 poslucháčov, ktorí sa tlačili okolo barového pultu bolo očarených. V jednom momente všetko stíchlo a nastala tma – gitarové kombá a Benove mašinky vyhodili v celej budove poistky.
Niečo podobné nás čaká 6. júna v bratislavskom Ateliéri Babylon na Wilsonicu: drsná zvuková krása, pri ktorej sa aj elektrický prúd zastaví a všetko stíchne.
Organizátorom Wilsonicu odporúčam pred vystúpením Bena Frosta skontrolovať elektriku.
Ben Frost: A U R O R A, Bedroom Community /Mute Records, 2014.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.