Niektoré bylinky či potraviny majú strastiplný a nezávideniahodný osud, predierali sa na náš stôl veľmi úporne a dlho, niektoré museli dokonca prekonať aj Atlantický oceán. Iné, ako to už býva, sú zas nedeľnými deťmi, ktorým šťastie praje od malička a ostatných ide šľak trafiť, ako to robia, že s takou ľahkosťou plávajú životom. A taká je aj mäta.
Od narodenia živé, veselé dietko, na ktoré sa každý len slaboducho usmieval a nechával sa opájať jeho sladkastou chuťou a najmä prenikavou, ľahko zapamätateľnou arómou. Mäta je totiž bylinka, ktorá sa nedá popliesť. Možno trochu s medovkou, no keď si ju položíte na jazyk a zacítite chuť a vôňu mentolu, hneď je všetko jasné.
.v biblii i v mytológii
Mäta má domov u nás v Európe, v okolí Stredozemého mora, a na Ďalekom východe v Juhovýchodnej Ázii. Už pri svojich prvých krôčikoch vo svete zvedavých ľudí slúžila ako liek a prirodzený deodorant. Podobne ako dnes. Spomína sa už v biblii a tam to veru nedotiahol len tak hocikto. Gréci si vraj jej lístkami čistili stoly, na ktorých hodovali, aby ich mätová aróma sprevádzala počas sympózií a dodávala im chuť do jedla. Nezriedka lístky mäty priamo porozhadzovali pomedzi jedlo. Gréci túto ostrú a nezbednú bylinku natoľko milovali, že ju zahrnuli aj do svojich mýtov. Taká nádhera s takou úžasnou vôňou predsa nemohla vzniknúť len tak – nejakým bohapustým prirodzeným vývinom! V tom musí byť božia ruka. A veruže bola, a nie Maradonova.
Mäta, totiž Minta, kedysi žila ako veselá nymfa, ktorá si v starogréckych lesoch a riečnych tôňach krátila deň spevom a laškovaním s opačným pohlavím. Zrejme v tom bola mimoriadne dobrá, keďže si ju všimol sám Hádes, boh podsvetia, a už z nej nespustil oči a podľa všetkého ani zvedavé ruky. Takto sa s ňou zoznamoval nejaký ten čas, kým mu na zálety neprišla jeho žena, bohyňa Persefóna. A tá túto delikátnu záležitosť vyriešila radikálne. Chúďatko hravú Mintu zakliala a premenila ju na krehkú trávu. Nech pyká za to, že siahla na jej muža, a nech po nej za trest celý život dupocú ľudia! Hádes nemohol nič robiť, kliatba rozzúrenej manželky sa už v tých dobách len veľmi ťažko dala zvrátiť. No ako to už býva, láska nepustí. Keď sa manželka nedívala, obdaroval aspoň zakliatu bylinku neodolateľnou vôňou a chuťou. A tak odvtedy na Mintu nikto z ľudí nestúpal, práve naopak, skláňal sa k nej a privoniaval.
.do kúpeľa, do hrnca aj na zuby
Postupom času sa z mäty vytvoril symbol pohostinnosti. A to vďaka tomu, že si ňou ľudia začali parfumovať svoje obydlia. Gréci si ju pridávali do kúpeľa a používali ju či už v kozmetike, alebo aj v liečiteľstve. Už vtedy totiž zistili, že má vynikajúce účinky na trávenie, dýchanie a dokonca pomáha aj pri poštípaní hmyzom či pri popáleninách. Rimania bylinku posunuli ešte ďalej – do kulinárstva. Začali ju hojne využívať vo svojich omáčkach.
V stredoveku sa žiadna záhrada v blízkosti akéhokoľvek káštora či opátstva nezaobišla bez tejto zázračnej bylinky. Mäta si ľudí v tej dobe získavala najmä upokojujúcimi účinkami na rozboľavené zuby. V časoch, keď si človek v tridsiatich v ústnej dutine narátal akurát tak štyri zuby, musela byť hotovým spasením. Nehovoriac o jej ďalšej výhode, že aspoň na chvíľku prečistila dych. Aj pre tieto účinky ju v podobe mentolu nájdeme od žuvačiek po zubné pasty.
Zakliata nymfa, čo trpela pre lásku, je tu, skrátka, stále s nami.
.autor je scenárista.
Urobme si mätový sorbet/
Mäta je skvelá nielen v gréckych tsatsikoch a pri jahňacom mäse. Nevyhnutne by mala figurovať v každej hráškovej krémovej polievke či pyré. Netreba to však s ňou preháňať, pretože pri nej môže jedlo ľahko zhorknúť. Pozor si treba dať najmä na dávkovanie v sušenej podobe. Mäta je však v prvom rade absolútne špičkovou ingredienciou do miešaných drinkov a do osviežujúcch dezertov. V neskorých jarných dňoch, skôr ako udrie horúce leto, je preto absolútne nevyhnutné naučiť sa z nej rýchlo vyrábať sorbet. A je to veľmi jednoduché. Pol litra vody dáme do hrnca spolu so štyrmi polievkovými lyžicami kryštálového cukru. Privedieme to k varu, a potom do hrnca hodíme štyri lyžice zeleného čaju spolu s hrsťou čerstvej mäty. Necháme vylúhovať asi desať minút. Potom výluh scedíme a do čírej kvapaliny vytlačíme jeden citrón. Všetko necháme najprv schladiť a potom šup s tým do mrazničky. Každú hodinu zmes premiešame, aby úplne nestuhla a vytvorili sa kryštáliky. Toto je verzia pre deň detí. Ak chcete sorbet podávať dospelým, nebojte sa do neho pred mrazením šprcnúť trochu obľúbenej vodky.
Od narodenia živé, veselé dietko, na ktoré sa každý len slaboducho usmieval a nechával sa opájať jeho sladkastou chuťou a najmä prenikavou, ľahko zapamätateľnou arómou. Mäta je totiž bylinka, ktorá sa nedá popliesť. Možno trochu s medovkou, no keď si ju položíte na jazyk a zacítite chuť a vôňu mentolu, hneď je všetko jasné.
.v biblii i v mytológii
Mäta má domov u nás v Európe, v okolí Stredozemého mora, a na Ďalekom východe v Juhovýchodnej Ázii. Už pri svojich prvých krôčikoch vo svete zvedavých ľudí slúžila ako liek a prirodzený deodorant. Podobne ako dnes. Spomína sa už v biblii a tam to veru nedotiahol len tak hocikto. Gréci si vraj jej lístkami čistili stoly, na ktorých hodovali, aby ich mätová aróma sprevádzala počas sympózií a dodávala im chuť do jedla. Nezriedka lístky mäty priamo porozhadzovali pomedzi jedlo. Gréci túto ostrú a nezbednú bylinku natoľko milovali, že ju zahrnuli aj do svojich mýtov. Taká nádhera s takou úžasnou vôňou predsa nemohla vzniknúť len tak – nejakým bohapustým prirodzeným vývinom! V tom musí byť božia ruka. A veruže bola, a nie Maradonova.
Mäta, totiž Minta, kedysi žila ako veselá nymfa, ktorá si v starogréckych lesoch a riečnych tôňach krátila deň spevom a laškovaním s opačným pohlavím. Zrejme v tom bola mimoriadne dobrá, keďže si ju všimol sám Hádes, boh podsvetia, a už z nej nespustil oči a podľa všetkého ani zvedavé ruky. Takto sa s ňou zoznamoval nejaký ten čas, kým mu na zálety neprišla jeho žena, bohyňa Persefóna. A tá túto delikátnu záležitosť vyriešila radikálne. Chúďatko hravú Mintu zakliala a premenila ju na krehkú trávu. Nech pyká za to, že siahla na jej muža, a nech po nej za trest celý život dupocú ľudia! Hádes nemohol nič robiť, kliatba rozzúrenej manželky sa už v tých dobách len veľmi ťažko dala zvrátiť. No ako to už býva, láska nepustí. Keď sa manželka nedívala, obdaroval aspoň zakliatu bylinku neodolateľnou vôňou a chuťou. A tak odvtedy na Mintu nikto z ľudí nestúpal, práve naopak, skláňal sa k nej a privoniaval.
.do kúpeľa, do hrnca aj na zuby
Postupom času sa z mäty vytvoril symbol pohostinnosti. A to vďaka tomu, že si ňou ľudia začali parfumovať svoje obydlia. Gréci si ju pridávali do kúpeľa a používali ju či už v kozmetike, alebo aj v liečiteľstve. Už vtedy totiž zistili, že má vynikajúce účinky na trávenie, dýchanie a dokonca pomáha aj pri poštípaní hmyzom či pri popáleninách. Rimania bylinku posunuli ešte ďalej – do kulinárstva. Začali ju hojne využívať vo svojich omáčkach.
V stredoveku sa žiadna záhrada v blízkosti akéhokoľvek káštora či opátstva nezaobišla bez tejto zázračnej bylinky. Mäta si ľudí v tej dobe získavala najmä upokojujúcimi účinkami na rozboľavené zuby. V časoch, keď si človek v tridsiatich v ústnej dutine narátal akurát tak štyri zuby, musela byť hotovým spasením. Nehovoriac o jej ďalšej výhode, že aspoň na chvíľku prečistila dych. Aj pre tieto účinky ju v podobe mentolu nájdeme od žuvačiek po zubné pasty.
Zakliata nymfa, čo trpela pre lásku, je tu, skrátka, stále s nami.
.autor je scenárista.
Urobme si mätový sorbet/
Mäta je skvelá nielen v gréckych tsatsikoch a pri jahňacom mäse. Nevyhnutne by mala figurovať v každej hráškovej krémovej polievke či pyré. Netreba to však s ňou preháňať, pretože pri nej môže jedlo ľahko zhorknúť. Pozor si treba dať najmä na dávkovanie v sušenej podobe. Mäta je však v prvom rade absolútne špičkovou ingredienciou do miešaných drinkov a do osviežujúcch dezertov. V neskorých jarných dňoch, skôr ako udrie horúce leto, je preto absolútne nevyhnutné naučiť sa z nej rýchlo vyrábať sorbet. A je to veľmi jednoduché. Pol litra vody dáme do hrnca spolu so štyrmi polievkovými lyžicami kryštálového cukru. Privedieme to k varu, a potom do hrnca hodíme štyri lyžice zeleného čaju spolu s hrsťou čerstvej mäty. Necháme vylúhovať asi desať minút. Potom výluh scedíme a do čírej kvapaliny vytlačíme jeden citrón. Všetko necháme najprv schladiť a potom šup s tým do mrazničky. Každú hodinu zmes premiešame, aby úplne nestuhla a vytvorili sa kryštáliky. Toto je verzia pre deň detí. Ak chcete sorbet podávať dospelým, nebojte sa do neho pred mrazením šprcnúť trochu obľúbenej vodky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.