Krajský súd v Bratislave potvrdil začiatkom júna peňažné tresty vo výške 300 a 500 eur pre dvojicu Slovákov za spálenie eurovlajky. Ešte v decembri ich totiž Okresný súd Bratislava I uznal vinnými z výtržníctva. Dostali dvojročný zákaz pobytu v hlavnom meste a ak by nezaplatili, išli by do väzenia na tri, respektíve päť mesiacov. Viac než pozoruhodné je zdôvodnenie rozhodnutia predsedníčkou senátu: „Aj keď vlajka Európskej únie nie je štátnym symbolom, samotná EÚ je integračným zoskupením sui generis, teda združuje 28 štátov a jej rozhodovanie vo svetovom meradle je považované za istý unikát a mala by pociťovať istú vážnosť. Aj keď vám neupierame slobodu prejavu, mala by však mať určité hranice a medze slušnosti.“
Hľadanie hraníc slobody je to najťažšie a zároveň najdôležitejšie pre dobré fungovanie spoločnosti. Podľa nášho súdu bola hranica slobody, v tomto prípade slobody prejavu, spálením vlajky prekročená. Naopak, podľa rozhodnutia amerického Najvyššieho súdu ešte z roku 1989 je pálenie americkej vlajky v súlade s prvým dodatkom o slobode prejavu. Pálenie vlajky je chápané ako symbolické vyjadrenie názoru a ak pri ňom nedochádza k ohrozeniu života a majetku, úrady ho nemajú obmedzovať. A to aj napriek tomu, že postoj k symbolom ako vlajka je v prípade Američanov oveľa vrúcnejší než u nás. Ten, kto bol v USA, mi určite dá za pravdu, pretože si pred mnohými rodinnými domami určite všimol povievať hrdo vztýčenú americkú vlajku. Aj keď sa nám pálenie vlajky nepáči, zachovanie slobody prejavu má prioritu, rozhodli Američania. My sme v rovnakej veci urobili opačný záver, rozhodli sme sa hranice slobody zúžiť.
Bohužiaľ, ešte evidentnejšie je obmedzovanie ekonomickej slobody. Témou tohto komentára bol už veľakrát nárast byrokracie a znižovanie našej schopnosti konkurovať zvyšku sveta, čo z EÚ vyháňa mnohé firmy. Našu posadnutosť obmedzovaním ekonomickej slobody a regulovaním všetkého, čo sa hýbe, ilustrujú čísla z Veľkej Británie: tam nedávno zistili, že len od roku 2010 prijali viac ako 3 600 právnych noriem, ktoré majú svoj pôvod v smerniciach Európskej únie. A spočítali, že do ich právneho poriadku tak pribudlo 13 miliónov slov. Ak by sa ich rozhodol prečítať človek s priemernou rýchlosťou čítania 300 slov za minútu, trvalo by mu to 92 dní. Početnosť regulácií dávno prekročila akékoľvek rozumné hranice, nehovoriac o najrôznejších obmedzeniach, príkazoch či zákazoch, ktoré obsahujú.
Postupné obmedzovanie slobôd môže mať fatálne dôsledky. Môžeme sa síce slobodne rozhodnúť, že budeme žiť v neslobodnej spoločnosti, no mali by sme si byť vedomí ceny, ktorú za to zaplatíme. Náklady neslobody sú obrovské, sloboda je totiž kľúčová pre fungovanie a prosperitu každej spoločnosti.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Hľadanie hraníc slobody je to najťažšie a zároveň najdôležitejšie pre dobré fungovanie spoločnosti. Podľa nášho súdu bola hranica slobody, v tomto prípade slobody prejavu, spálením vlajky prekročená. Naopak, podľa rozhodnutia amerického Najvyššieho súdu ešte z roku 1989 je pálenie americkej vlajky v súlade s prvým dodatkom o slobode prejavu. Pálenie vlajky je chápané ako symbolické vyjadrenie názoru a ak pri ňom nedochádza k ohrozeniu života a majetku, úrady ho nemajú obmedzovať. A to aj napriek tomu, že postoj k symbolom ako vlajka je v prípade Američanov oveľa vrúcnejší než u nás. Ten, kto bol v USA, mi určite dá za pravdu, pretože si pred mnohými rodinnými domami určite všimol povievať hrdo vztýčenú americkú vlajku. Aj keď sa nám pálenie vlajky nepáči, zachovanie slobody prejavu má prioritu, rozhodli Američania. My sme v rovnakej veci urobili opačný záver, rozhodli sme sa hranice slobody zúžiť.
Bohužiaľ, ešte evidentnejšie je obmedzovanie ekonomickej slobody. Témou tohto komentára bol už veľakrát nárast byrokracie a znižovanie našej schopnosti konkurovať zvyšku sveta, čo z EÚ vyháňa mnohé firmy. Našu posadnutosť obmedzovaním ekonomickej slobody a regulovaním všetkého, čo sa hýbe, ilustrujú čísla z Veľkej Británie: tam nedávno zistili, že len od roku 2010 prijali viac ako 3 600 právnych noriem, ktoré majú svoj pôvod v smerniciach Európskej únie. A spočítali, že do ich právneho poriadku tak pribudlo 13 miliónov slov. Ak by sa ich rozhodol prečítať človek s priemernou rýchlosťou čítania 300 slov za minútu, trvalo by mu to 92 dní. Početnosť regulácií dávno prekročila akékoľvek rozumné hranice, nehovoriac o najrôznejších obmedzeniach, príkazoch či zákazoch, ktoré obsahujú.
Postupné obmedzovanie slobôd môže mať fatálne dôsledky. Môžeme sa síce slobodne rozhodnúť, že budeme žiť v neslobodnej spoločnosti, no mali by sme si byť vedomí ceny, ktorú za to zaplatíme. Náklady neslobody sú obrovské, sloboda je totiž kľúčová pre fungovanie a prosperitu každej spoločnosti.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.