.čo je to Desatoro?
Desatoro v určitom slova zmysle zhŕňa celú Bibliu. Židovský učenec Filón Alexandrijský a o stáročia neskôr kresťanský reformátor Martin Luther povedali v podstate to isté: Desatoro je zhrnutie našej viery.
.v Biblii je to opísané tak, že Desatoro dal Boh izraelskému národu.
Áno. V tom je jeho výnimočnosť, a preto má taký význam v židovskej aj kresťanskej tradícii. Všetko, čo kresťania a židia vnímajú ako „božie slovo”, zapísali ľudia. No Desatoro napísal Boh sám.
.desatoro je v Biblii uvádzané na dvoch miestach a sú v ňom isté odlišnosti.
V tom je záhada a čaro Desatora a vlastne aj celej Biblie. V niečom je Desatoro úplne jednoduché a dá sa ľahko zapamätať. Na druhej strane je veľmi komplexné, hlboké a presahuje do rôznych oblastí života. Keď nad ním rozmýšľame a uvedomujeme si hlbšie túto komplexnosť, uvidíme jasnejšie asi aj potrebu interpretácie. Teda aj to slovo, ktoré prichádza priamo od Boha, je vystavené našej interpretácii. Vždy potrebuje súčasný, aktuálny výklad. A tie dve variácie Desatora sa líšia hlavne v zdôvodnení niektorých prikázaní.
.ale líšia sa aj v číslovaní prikázaní, nie?
Rozdiel je v tom, čo sa spojí: buď prvé a druhé, alebo deviate a desiate prikázanie. Ide o to, či prikázania „Nebudeš mať iných bohov” a „Nezobrazíš si Boha nevhodným spôsobom” – zjednodušene povedané – sa týkajú dvoch odlišných vecí, alebo sú to dva aspekty toho istého problému. Obidve prikázania sú o „modloslužbe”: v prvom prípade je to iný boh – teda nie Jahve, ale, povedzme, Baál, v druhom prípade je to síce ten „správny” Boh, ale ja si urobím jeho spodobenie a na to sa vnútorne upnem. No a otázka je, či sú to dva problémy, alebo len jeden.
.v Mojžišových knihách sú aj iné zákony, ktorých nedodržiavanie je brutálne trestané, hlavne modloslužba a smilstvo. No dnes ich už tak dramaticky nevnímame.
Znovu to niečo hovorí o Biblii aj o Desatore. Sú na jednej strane jednoduché a univerzálne, na druhej dobovo podmienené a partikulárne. Desatoro je doširoka otvorené ako určité jadro, ktoré drží morálny vesmír pokope. Keď človek k tomuto textu vážne pristúpi, uvedomí si, že má nejakú výpovednú hodnotu a vážne ho zasahuje. Na druhej strane je Desatoro partikulárne, v každej dobe trochu ináč vyjadrené. Kresťanská tradícia, ktorá sa na to pozerá cez príbeh Krista, vníma Desatoro ako východisko, ktoré naznačuje určitý smer vo vzťahu k Bohu a k ľuďom, k ľudskému životu, k majetku.
.aký význam má Desatoro pre sekulárnu spoločnosť?
Vnímam Desatoro ako zbierku základných tónov, ktoré by mali zaznieť v hudbe spoločnosti aj v živote jednotlivca, aby bola príjemná, láskavá, zmysluplná a plodná. Na univerzálnej rovine je to platné pre akýkoľvek život, ale obísť sa nedá ani partikulárna rovina. Cirkev či synagóga majú povinnosť tieto veci vysvetľovať tak, aby boli zmysluplné pre ľudí dnešnej doby a tí ich mohli nájsť napísané aj v svojom srdci.
.čo má urobiť dnešný človek, keď poruší prikázanie?
Všetky prikázania človeka vedú naspäť k tomu prvému: je tu Boh, ktorý má nejaký nárok na život človeka. Meno Boha v židovskej a kresťanskej tradícii je Boh, ktorý sa zľutúva a Boh, ktorý je láska. A preto je tu pre nás vždy možnosť odpustenia. Aj keď odpustenie neznamená, že človek nemá niesť žiadne dôsledky svojho činu. Viackrát za mnou prišiel človek s tým, že niečo ukradol a že mu to je ľúto. Ja mu poviem, že Boh odpúšťa a to je kľúčové. Poviem mu tiež, aby to už nerobil, prípadne hľadáme aj spôsob, ako odcudzenie nahradiť alebo odpracovať.
Desatoro v určitom slova zmysle zhŕňa celú Bibliu. Židovský učenec Filón Alexandrijský a o stáročia neskôr kresťanský reformátor Martin Luther povedali v podstate to isté: Desatoro je zhrnutie našej viery.
.v Biblii je to opísané tak, že Desatoro dal Boh izraelskému národu.
Áno. V tom je jeho výnimočnosť, a preto má taký význam v židovskej aj kresťanskej tradícii. Všetko, čo kresťania a židia vnímajú ako „božie slovo”, zapísali ľudia. No Desatoro napísal Boh sám.
.desatoro je v Biblii uvádzané na dvoch miestach a sú v ňom isté odlišnosti.
V tom je záhada a čaro Desatora a vlastne aj celej Biblie. V niečom je Desatoro úplne jednoduché a dá sa ľahko zapamätať. Na druhej strane je veľmi komplexné, hlboké a presahuje do rôznych oblastí života. Keď nad ním rozmýšľame a uvedomujeme si hlbšie túto komplexnosť, uvidíme jasnejšie asi aj potrebu interpretácie. Teda aj to slovo, ktoré prichádza priamo od Boha, je vystavené našej interpretácii. Vždy potrebuje súčasný, aktuálny výklad. A tie dve variácie Desatora sa líšia hlavne v zdôvodnení niektorých prikázaní.
.ale líšia sa aj v číslovaní prikázaní, nie?
Rozdiel je v tom, čo sa spojí: buď prvé a druhé, alebo deviate a desiate prikázanie. Ide o to, či prikázania „Nebudeš mať iných bohov” a „Nezobrazíš si Boha nevhodným spôsobom” – zjednodušene povedané – sa týkajú dvoch odlišných vecí, alebo sú to dva aspekty toho istého problému. Obidve prikázania sú o „modloslužbe”: v prvom prípade je to iný boh – teda nie Jahve, ale, povedzme, Baál, v druhom prípade je to síce ten „správny” Boh, ale ja si urobím jeho spodobenie a na to sa vnútorne upnem. No a otázka je, či sú to dva problémy, alebo len jeden.
.v Mojžišových knihách sú aj iné zákony, ktorých nedodržiavanie je brutálne trestané, hlavne modloslužba a smilstvo. No dnes ich už tak dramaticky nevnímame.
Znovu to niečo hovorí o Biblii aj o Desatore. Sú na jednej strane jednoduché a univerzálne, na druhej dobovo podmienené a partikulárne. Desatoro je doširoka otvorené ako určité jadro, ktoré drží morálny vesmír pokope. Keď človek k tomuto textu vážne pristúpi, uvedomí si, že má nejakú výpovednú hodnotu a vážne ho zasahuje. Na druhej strane je Desatoro partikulárne, v každej dobe trochu ináč vyjadrené. Kresťanská tradícia, ktorá sa na to pozerá cez príbeh Krista, vníma Desatoro ako východisko, ktoré naznačuje určitý smer vo vzťahu k Bohu a k ľuďom, k ľudskému životu, k majetku.
.aký význam má Desatoro pre sekulárnu spoločnosť?
Vnímam Desatoro ako zbierku základných tónov, ktoré by mali zaznieť v hudbe spoločnosti aj v živote jednotlivca, aby bola príjemná, láskavá, zmysluplná a plodná. Na univerzálnej rovine je to platné pre akýkoľvek život, ale obísť sa nedá ani partikulárna rovina. Cirkev či synagóga majú povinnosť tieto veci vysvetľovať tak, aby boli zmysluplné pre ľudí dnešnej doby a tí ich mohli nájsť napísané aj v svojom srdci.
.čo má urobiť dnešný človek, keď poruší prikázanie?
Všetky prikázania človeka vedú naspäť k tomu prvému: je tu Boh, ktorý má nejaký nárok na život človeka. Meno Boha v židovskej a kresťanskej tradícii je Boh, ktorý sa zľutúva a Boh, ktorý je láska. A preto je tu pre nás vždy možnosť odpustenia. Aj keď odpustenie neznamená, že človek nemá niesť žiadne dôsledky svojho činu. Viackrát za mnou prišiel človek s tým, že niečo ukradol a že mu to je ľúto. Ja mu poviem, že Boh odpúšťa a to je kľúčové. Poviem mu tiež, aby to už nerobil, prípadne hľadáme aj spôsob, ako odcudzenie nahradiť alebo odpracovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.