V 90. rokoch by bolo niečo také nepredstaviteľné. Pri dnešnom vedení KDH sa však už nedá vylúčiť nič. To je základné ponaučenie z minulotýždňového diania v parlamente. .vina Smeru
„Dôveryhodné, efektívne súdnictvo, spokojný občan." Toto nie je citát z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej ani zo stanov organizácie VIA IURIS. Ide o výrok podpredsedu Smeru Pavla Pašku bezprostredne po schválení novely ústavy. Odhliadnuc od toho, že po tejto novele súdnictvo nebude o nič dôveryhodnejšie ani efektívnejšie ako doteraz, pripomeňme si, kto nesie najväčšiu zodpovednosť za jeho dnešný stav. Kto umožnil Štefanovi Harabinovi stať sa ministrom spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu SR? Kto mu toleruje do dnešného dňa jeho kamarátsky vzťah s odsúdeným narkobarónom? Kto presadzuje, aby voľba šéfa Najvyššieho súdu bola opäť tajná? Kto kryje chrbát ministrovi spravodlivosti, ktorý takmer vysekal z väzenia skorumpovaného komunálneho politika? Kto zariadil nevymenovanie riadne zvoleného generálneho prokurátora? Spojiť sa so Smerom bola politická zrada slušnej časti justície, ktorá je roky šikanovaná nezmyselnými disciplinárnymi návrhmi a inými ťahmi pre svoje kritické názory.
.previerky áno, ale…
Povesť súdnictva dnes kazí približne tretina, teda asi 300 až 400 sudcov, ktorí s vedomím doživotnej funkcie podľahli pocitu, že môžu všetko, aj tak sa im nič nestane. Naopak, za krivenie paragrafov si môžu vyslúžiť aj nejakú tú odmenu. Ak chce niekto skutočne vyčistiť justíciu, musí zasiahnuť práve u tejto časti. To je to najpodstatnejšie. Riešiť len tých, ktorí prichádzajú do systému, teda novoprijatých sudcov, by síce bola užitočná, ale určite nepostačujúca prevencia. A teda čo s tou tretinou? Je niekoľko možností (priama voľba na úrovni okresných súdov, časové obmedzenie funkcie atď.) a jednou z nich sú práve bezpečnostné previerky. Ale rozhodne nie na pôde Súdnej rady, tak ako to presadil Smer s pomocou KDH. V jej réžii preverovanie sudcov nemá žiadne pravidlá, nemá kontrolné mechanizmy a posilňuje právomoci dnešných mocných v súdnictve. Systém previerok by mohol fungovať vtedy, ak by bol nastavený tak, ako pred desiatimi rokmi pri založení Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Pre uchádzačov o sudcovské a prokurátorské miesta v týchto inštitúciách vtedy platil klasický systém previerok na najvyšší stupeň (prísne tajné) od Národného bezpečnostného úradu. A malo to zmysel. Práve vďaka bezpečnostným previerkam NBÚ sa nestal špeciálnym sudcom napríklad aj istý doktor Polka, ktorý mal v tom čase problém hodnoverne vysvetliť svoje majetkové pomery. V tomto režime má každý možnosť odvolať sa na príslušný parlamentný výbor a ak ani tam neuspeje, nechať preskúmať rozhodnutie NBÚ Najvyšším súdom SR. Zmyslom akýchkoľvek previerok je, aby človek nebol vydierateľný trebárs pre majetkové pomery, kontakty s mafiou alebo pre problémy s alkoholom. V takomto štandardnom režime sa dajú rizikové informácie ľahko overiť. Preverovaná osoba ide na bezpečnostný pohovor a ak sa tam nevyjasnia rozpory, ide na polygraf. Ak prejde, previerku dostane, ak neprejde, nedostane. Sú známe podmienky, je známy proces. Ako bude podozrenia preverovať Súdna rada zložená z radov samotných sudcov? .zmienka o rodine áno, ale...
Obávam sa, že KDH nemá na túto otázku odpoveď. A čo je horšie, myslím si, že ho to ani nezaujíma. Pretože KDH nešlo o pomery v justícii. A ani o ochranu rodiny v Ústave SR. Obávam sa, že pri tomto jedinečnom zväzku so Smerom myslelo KDH v prvom rade na seba. Hrozí mu totiž, že túto agendu „vyfúkne" mimoriadne úspešná petičná akcia na vypísanie referenda Aliancie za rodinu. Toľko politický aspekt. A teraz ten právny. Naša ústava chránila manželstvo muža a ženy aj doteraz a prijatie manželstiev osôb rovnakého pohlavia by bolo protiústavné („Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."). V roku 1992, keď bol prijímaný text ústavy, koncept manželstva a pojem manželstva znamenal jedno-jediné, v tom čase nič iné, zväzok muža a ženy. V žiadnej krajine sveta v tom čase neexistovali manželstvá párov rovnakého pohlavia. A text ústavy je potrebné vykladať podľa času, v ktorom bola ústava prijatá. Takúto ochranu, ktorá tu je od roku 1992, považujem za správnu. Štát musí ako jednotlivcov chrániť všetkých a som proti tomu, aby bol diskriminovaný ktokoľvek, nech má akúkoľvek sexuálnu orientáciu. Na druhej strane si však myslím, že privilegované postavenie treba poskytovať takým formám spolužitia, ktoré sú v najbytostnejšom záujme spoločnosti a štátu, a týmto zväzkom je podľa mňa manželstvo, ktoré vytvára potenciál na vznik života a rodiny, ktorá umožňuje prežitie spoločnosti. Preto ochrana manželstva v ústave má svoje miesto. A mala ho tam aj doteraz.
Jedinečný zväzok medzi Smerom a KDH sa začal ešte pred prezidentskými voľbami. Výsledkom bol prepadák Pavla Hrušovského. A čo bude výsledkom schválenia novely ústavy? Nič. Ústava bude chrániť rodinu tak ako doteraz. A súdnictvo bude ovládať Súdna rada tak ako doteraz. Jediné, čo sa zmenilo, je rétorika Smeru: „Dôveryhodné, efektívne súdnictvo, spokojný občan." Ak išlo len o toto, občan Fico a občan Figeľ môžu byť naozaj spokojní.
„Dôveryhodné, efektívne súdnictvo, spokojný občan." Toto nie je citát z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej ani zo stanov organizácie VIA IURIS. Ide o výrok podpredsedu Smeru Pavla Pašku bezprostredne po schválení novely ústavy. Odhliadnuc od toho, že po tejto novele súdnictvo nebude o nič dôveryhodnejšie ani efektívnejšie ako doteraz, pripomeňme si, kto nesie najväčšiu zodpovednosť za jeho dnešný stav. Kto umožnil Štefanovi Harabinovi stať sa ministrom spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu SR? Kto mu toleruje do dnešného dňa jeho kamarátsky vzťah s odsúdeným narkobarónom? Kto presadzuje, aby voľba šéfa Najvyššieho súdu bola opäť tajná? Kto kryje chrbát ministrovi spravodlivosti, ktorý takmer vysekal z väzenia skorumpovaného komunálneho politika? Kto zariadil nevymenovanie riadne zvoleného generálneho prokurátora? Spojiť sa so Smerom bola politická zrada slušnej časti justície, ktorá je roky šikanovaná nezmyselnými disciplinárnymi návrhmi a inými ťahmi pre svoje kritické názory.
.previerky áno, ale…
Povesť súdnictva dnes kazí približne tretina, teda asi 300 až 400 sudcov, ktorí s vedomím doživotnej funkcie podľahli pocitu, že môžu všetko, aj tak sa im nič nestane. Naopak, za krivenie paragrafov si môžu vyslúžiť aj nejakú tú odmenu. Ak chce niekto skutočne vyčistiť justíciu, musí zasiahnuť práve u tejto časti. To je to najpodstatnejšie. Riešiť len tých, ktorí prichádzajú do systému, teda novoprijatých sudcov, by síce bola užitočná, ale určite nepostačujúca prevencia. A teda čo s tou tretinou? Je niekoľko možností (priama voľba na úrovni okresných súdov, časové obmedzenie funkcie atď.) a jednou z nich sú práve bezpečnostné previerky. Ale rozhodne nie na pôde Súdnej rady, tak ako to presadil Smer s pomocou KDH. V jej réžii preverovanie sudcov nemá žiadne pravidlá, nemá kontrolné mechanizmy a posilňuje právomoci dnešných mocných v súdnictve. Systém previerok by mohol fungovať vtedy, ak by bol nastavený tak, ako pred desiatimi rokmi pri založení Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Pre uchádzačov o sudcovské a prokurátorské miesta v týchto inštitúciách vtedy platil klasický systém previerok na najvyšší stupeň (prísne tajné) od Národného bezpečnostného úradu. A malo to zmysel. Práve vďaka bezpečnostným previerkam NBÚ sa nestal špeciálnym sudcom napríklad aj istý doktor Polka, ktorý mal v tom čase problém hodnoverne vysvetliť svoje majetkové pomery. V tomto režime má každý možnosť odvolať sa na príslušný parlamentný výbor a ak ani tam neuspeje, nechať preskúmať rozhodnutie NBÚ Najvyšším súdom SR. Zmyslom akýchkoľvek previerok je, aby človek nebol vydierateľný trebárs pre majetkové pomery, kontakty s mafiou alebo pre problémy s alkoholom. V takomto štandardnom režime sa dajú rizikové informácie ľahko overiť. Preverovaná osoba ide na bezpečnostný pohovor a ak sa tam nevyjasnia rozpory, ide na polygraf. Ak prejde, previerku dostane, ak neprejde, nedostane. Sú známe podmienky, je známy proces. Ako bude podozrenia preverovať Súdna rada zložená z radov samotných sudcov? .zmienka o rodine áno, ale...
Obávam sa, že KDH nemá na túto otázku odpoveď. A čo je horšie, myslím si, že ho to ani nezaujíma. Pretože KDH nešlo o pomery v justícii. A ani o ochranu rodiny v Ústave SR. Obávam sa, že pri tomto jedinečnom zväzku so Smerom myslelo KDH v prvom rade na seba. Hrozí mu totiž, že túto agendu „vyfúkne" mimoriadne úspešná petičná akcia na vypísanie referenda Aliancie za rodinu. Toľko politický aspekt. A teraz ten právny. Naša ústava chránila manželstvo muža a ženy aj doteraz a prijatie manželstiev osôb rovnakého pohlavia by bolo protiústavné („Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."). V roku 1992, keď bol prijímaný text ústavy, koncept manželstva a pojem manželstva znamenal jedno-jediné, v tom čase nič iné, zväzok muža a ženy. V žiadnej krajine sveta v tom čase neexistovali manželstvá párov rovnakého pohlavia. A text ústavy je potrebné vykladať podľa času, v ktorom bola ústava prijatá. Takúto ochranu, ktorá tu je od roku 1992, považujem za správnu. Štát musí ako jednotlivcov chrániť všetkých a som proti tomu, aby bol diskriminovaný ktokoľvek, nech má akúkoľvek sexuálnu orientáciu. Na druhej strane si však myslím, že privilegované postavenie treba poskytovať takým formám spolužitia, ktoré sú v najbytostnejšom záujme spoločnosti a štátu, a týmto zväzkom je podľa mňa manželstvo, ktoré vytvára potenciál na vznik života a rodiny, ktorá umožňuje prežitie spoločnosti. Preto ochrana manželstva v ústave má svoje miesto. A mala ho tam aj doteraz.
Jedinečný zväzok medzi Smerom a KDH sa začal ešte pred prezidentskými voľbami. Výsledkom bol prepadák Pavla Hrušovského. A čo bude výsledkom schválenia novely ústavy? Nič. Ústava bude chrániť rodinu tak ako doteraz. A súdnictvo bude ovládať Súdna rada tak ako doteraz. Jediné, čo sa zmenilo, je rétorika Smeru: „Dôveryhodné, efektívne súdnictvo, spokojný občan." Ak išlo len o toto, občan Fico a občan Figeľ môžu byť naozaj spokojní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.