Okolo neho sú pritom v podstate tí istí ľudia. Len raz vystupujú ako reformátori, inokedy ako liberáli a demokrati, a napokon ako vlastenci. Nevidno Rasputina, kolektívny Putin III. je cár. Všetci z tejto skupiny si pamätajú rýchly zánik Sovietskeho zväzu a prudký pád Michaila Gorbačova, populárneho v zahraničí a viac ako nepopulárneho doma. Nemajú chuť nasledovať tento osud. Kto sú títo ľudia?
.jediný Tuvianec
Všade na svete vysielali zábery z májovej vojenskej prehliadky na Kryme, v Sevastopole. Pri prezidentovi Putinovi stál muž v parádnej uniforme. Minister obrany Sergej Kužugetovič Šojgu. Je jediným Tuviancom, predstaviteľom malého juhosibírskeho národa, v ruskej mocenskej vrchnosti. A ak ma pamäť neklame, aj jediný nezapletený do škandálov. Hoci ako minister obrany zarába takmer päť miliónov rubľov ročne, ale jeho žena takmer 79 miliónov ako šéfka firmy, ktorej hlavným zákazníkom bolo manželovo ministerstvo.
Minister Šojgu je muž do každého ruského počasia. Len približne si možno predstaviť rozsah katastrof po celej Rusi, prírodných, technických, požiarov, výbuchov sopiek, skladov munícií, bômb, vykoľajení vlakov. Preto má Rusko ministerstvo pre mimoriadne situácie a pohromy, pre katastrofy – MČS.Šojgu ho viedol až dve desaťročia – od roku 1991 do roku 2012. Ruskom sa za ten čas prehnalo všetko, čo si len viete predstaviť, na pomoc MČS boli odkázané tisíce obyvateľov a vždy bol medzi prvými na mieste pohromy. Nasadili ho však aj na riešenie krvavého konfliktu medzi Osetmi a Ingušmi na Kaukaze. Keď premiérovi Jegorovi Gajdarovi tieklo do topánok pri ráznom prechode na trhovú ekonomiku v programe 500 dní, bol to Šojgu, kto vyhovel jeho naliehavej prosbe v jednu dramatickú októbrovú noc roku 1993 a poskytol mu tisíc samopalov.
S primátorom Moskvy J. Lužkovom a s mocným predstaviteľom Tatarstanu M. Šajmijevom založili stranu, z ktorej vzniklo vládne Zjednotené Rusko. Bol v povestnej prezidentskej kampani roku 1996, ktorá vrátila Borisa Jeľcina do Kremľa. A odvtedy je členom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Bol pri riešení veľkých kríz za Dmitrija Medvedeva ako prezidenta – nahradil prvého civila v úrade ruského ministra obrany Serdjukova, zodpovedného za miliardové čachre s nehnuteľnosťami. Keď vypršalo volebné obdobie gubernátora moskovskej oblasti, mocného a rešpektovaného generála z Afganistanu Borisa Gromova, nahradil ho, pretože po Gromovovi nemohla prísť do regionálneho parlamentu politická figúrka.
Na MČS velil slušne vycvičenej a na tvrdé nasadenia po celom Rusku pripravenej armáde. Gubernátorom bol krátko (od apríla do novembra 2012). Krátko po začiatku tretieho, tentoraz šesťročného prezidentského obdobia V.V. Putina sa stal generálom armády a ministrom obrany Ruskej federácie. Za desaťročia ruských bied a pohrôm som k nemu cítila sympatie, vždy bol priamo namieste. Osobne som sa s ním stretla iba raz, dovolil mi poťažkať jeho trofejnú zbraň, exkluzívny rozhovor však neposkytol. Možno až bude vo výslužbe? Uvidí sa. Sergej Šojgu je ročník 1955.
.ruský Nemec
Bolo to pred rokmi na vrchnom poschodí mrakodrapu Gazpromu, Moskva sa rozprestierala akoby dolu a doďaleka. Na moju otázku, prečo sa Gazprom vzdal predkupného práva na podiel v slovenskom podniku SPP, Alexej Miller odpovedal: „Lebo máme iné projekty a investície.“
Miller, ďalší významný človek z Putinovho okolia, pochádza z petrohradskej nemeckej rodiny. Je priateľom znenávideného „autora“ privatizácie Anatolija Čubajsa, ktorý viedol skupinu ekonómov, kde Miller patril a dodnes patrí k elite. Vtedy sa ešte nehovorilo o Severnom potoku z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora a o Južnom potoku, teda plynovodoch, ktoré vyradia Ukrajinu (a Slovensko) ako tranzitný štát. Bieloruské tranzitné plynovody do Európy ešte neboli vo vlastníctve Gazpromu. Miller ešte nemal Harvard Business Award ako tretí najefektívnejší manažér na svete a označenie magazínu Forbes za tretieho najdrahšieho top manažéra Ruska s ročným platom 25 miliónov dolárov. Ešte sa nepísal rok 2014, prezident Putin ešte verejne nepovedal, že ako EÚ diverzifikuje svoje zdroje plynu, tak Rusko diverzifikuje svojich odberateľov, lebo Miller ešte nepodpísal tridsaťročnú dohodu na odber plynu a výstavbu plynovodov s Čínou. Môj príbeh sa stal približne v čase, keď slovenský štátny tajomník na ministerstve obrany hovoril pomocníkovi prezidenta pre zahraničné otázky Sergejovi Prichoďkovi o cieľoch vstupu SR do aliancie NATO a Prichoďko ho mal zastrašovať vetou, že potom sa Slovensko zaradí medzi nepriateľov Ruska. Alexej Miller, ročník 1962,pracovalv 90. rokoch v komisii pre vonkajšie vzťahy Petrohradu. Jej predsedom bol V.V. Putin.
.druhý najvplyvnejší muž Ruska
O Igorovi Sečinovi sa hovorí, že je druhý najvplyvnejší muž Ruska. Je pravda, že s prezidentom Putinom ho spája mnohoročný a mnohomiliardový boj o likvidáciu najväčšej ruskej ropnej spoločnosti JUKOS a jej skúpenie na nevierohodnej dražbe štátnou ropnou spoločnosťou Rosnefť. Je to najväčší mocenský príbeh tohto druhu na svete, súčasť zápasu za zoštátnenie ruských energetických zdrojov a závratných príjmov z nich.
Sečin pracoval v komisii pre zahraničné vzťahy mesta Petrohrad, keď ju viedol V.V. Putin. Predtým prešiel špeciálnymi jazykovými a inými sovietskymi školeniami, pôsobil v bývalých portugalských kolóniách, Mozambiku a Angole. Od roku 1996 je v Moskve v rôznych funkciách v administratíve prezidenta, do prestížnej mocenskej funkcie ho napokon menoval Putin. Od roku 2004 sedí vo vedení spoločnosti Rosnefť, stal sa jej prezidentom a vlastníkom necelého percenta akcií v hodnote troch miliárd rubľov. A od roku 2012 vedie prezidentskú komisiu pre stratégiu rozvoja energetického komplexu a ekologickej bezpečnosti. Stratégia je vypracovaná až do roku 2030 s výhľadom do 2035.
Rosnefť je najväčším platcom daní v Rusku. Sečin podal koncom mája žalobu na magazín Forbes a denník Komsomoľskaja Pravda za údaj o jeho ročnom plate vo výške 50 miliónov dolárov. Je ročník 1960, diplomovaný vysokoškolský učiteľ francúzskeho a portugalského jazyka, označovaný za hlavného strojcu likvidácie Jukosu. Je aj na zozname sankcií USA. Rosnefť tam však nie je.
.pragmatik či propagandista?
Ďalším Putinovým mužom je Sergej Lavrov. Iba jeden človek bol dlhšie ministrom zahraničných vecí ako on –v sovietskej ére Andrej Gromyko. Lavrov je tiež vyše desať rokov nepretržite členom ruských vlád – najdlhšie zo všetkých ministrov. Predtým bol desaťročie predstaviteľom Ruska v OSN, od roku 1981 pracoval vo funkciách súvisiacich s medzinárodnými organizáciami. Začínal pritom ako diplomatický špecialista na singálsky jazyk na Srí Lanke.
Je autorom diplomatického „tanga“ s americkým štátnym tajomníkom Johnom Kerrym. Zachytil Kerryho údajné prerieknutie pred novinármi v Londýne, že USA by mohli upustiť od bombardovania Sýrie, ktoré avizoval prezident Obama. No len ak sa Sýria vzdá chemických zbraní. Lavrov okamžite zariadil sýrsky súhlas a katapultoval Moskvu na úroveň dôležitého medzinárodné hráča.
Zato v ukrajinskej kríze zastával väčšmi propagandistické než diplomatické stanoviská. Vlani ho odborníci a svetové médiá považovali za ruského profesionála roka. Tento rok mu ukrajinská kríza zúžila priestor. Činorodo však presadzoval postoje Ruska aj v zmenenej situácii. Pritom skúsený Lavrov iste oboznamuje ruské vedenie s dôsledkami jeho počínania v reálnych medzinárodných súvislostiach. Lavrov, ročník 1950, má tbiliské korene, práve tak ako jeho dvaja predchodcovia, Ivanov a Primakov.
.kto je na vrchole pyramídy
V pravidelnom ratingu vplyvu ruských politikov, ktorý robí denník Nezavisimaja gazeta (len pre vlastnú potrebu), je šestnásť mien patriacich do mocenskej štruktúry systému Putin III. Okrem spomenutých je tam predseda a podpredseda vlády Dmitrij Medvedev a Igor Šuvalov, Dmitrij Rogozin, Dmitrij Peskov, pravoslávny patriarcha Kyrilaj šéf Moskvy Sobjanin. Mnohých spája spoločné dozrievanie v 70. a 80. rokoch.
Vysoký výskyt veteránov spravodajských služieb súvisí s koncepciou dávno mŕtveho šéfa sovietskeho KGB Andropova. Ten na Západe vychovával budúce kádre pre premenu štátu, lebo neveril, že sa nová elita dá vychovať v sovietskych podmienkach. Jeden z rozviedčikov, v Rusku i v Londýne milionár a majiteľ novín, bankár a angličtinár Lebedev, sa však vydaril inak. Je podielnikom na vydávaní skutočne nezávislej Novoj gazety.
Prezidentovi je najbližší Sergej Ivanov. Absolvent vysokej školy KGB v Minsku. Švédčinár a angličtinár. Dnes šéf prezidentskej administratívy Kremľa (v ratingu Nezavisimoj Gazety tretí). Na rozdiel od Putina mal generálsku hodnosť. Dnes v súkromí nehovorí prezident, ale načaľnik. V Kremli je faktorom stability. To on ako minister obrany v roku 2007 formuloval tézu zasiahnuť silou aj mimo hraníc RF, keď budú ohrozené záujmy Ruska. Jeho zástupca Vjačeslav Volodin zabezpečuje celú agendu, teraz kontrolu volieb.
Putinov systém sa v priebehu desaťročia zbavil takmer všetkých nezávislých elektronických médií a novinárov aj nezávislých politických strán či nezávisle mysliacich, lebo si vybudoval svoje piliere moci. Tie siahajú od autorov masového programu výstavby atómových elektrární v Rusku a v zahraničí až po autorov koncepcií nelineárnych vojen à la Ukrajina. Systém má rešpekt. Svetoznámy disident, violončelista Rostropovič, oslavoval svoje jubileum v Kremli ako hosť Vladimíra Putina, od ktorého ešte slávnejší disident Solženycin vlastnoručne prevzal najvyššie ruské vyznamenanie.
Je to mocenská pyramída, ktorá už svoju stratégiu vymedziť si geopolitický a geoekonomický priestor nehľadá, ale má. Preto je jedno, že vo vojne v Gruzínsku v roku 2008 bol prezidentom Medvedev a o šesť rokov neskoršie, pri anexii Krymu, je ním Putin. Prezident je podľa ústavy súčasť výkonnej moci, ale stojí nad premiérom, vládou, parlamentom, riadi deväť silových ministerstiev a spravodajské služby. Je vrcholom pyramídy, nie jej základom.
.autorka je šéfdramaturgička Rádia Slovakia International.
.jediný Tuvianec
Všade na svete vysielali zábery z májovej vojenskej prehliadky na Kryme, v Sevastopole. Pri prezidentovi Putinovi stál muž v parádnej uniforme. Minister obrany Sergej Kužugetovič Šojgu. Je jediným Tuviancom, predstaviteľom malého juhosibírskeho národa, v ruskej mocenskej vrchnosti. A ak ma pamäť neklame, aj jediný nezapletený do škandálov. Hoci ako minister obrany zarába takmer päť miliónov rubľov ročne, ale jeho žena takmer 79 miliónov ako šéfka firmy, ktorej hlavným zákazníkom bolo manželovo ministerstvo.
Minister Šojgu je muž do každého ruského počasia. Len približne si možno predstaviť rozsah katastrof po celej Rusi, prírodných, technických, požiarov, výbuchov sopiek, skladov munícií, bômb, vykoľajení vlakov. Preto má Rusko ministerstvo pre mimoriadne situácie a pohromy, pre katastrofy – MČS.Šojgu ho viedol až dve desaťročia – od roku 1991 do roku 2012. Ruskom sa za ten čas prehnalo všetko, čo si len viete predstaviť, na pomoc MČS boli odkázané tisíce obyvateľov a vždy bol medzi prvými na mieste pohromy. Nasadili ho však aj na riešenie krvavého konfliktu medzi Osetmi a Ingušmi na Kaukaze. Keď premiérovi Jegorovi Gajdarovi tieklo do topánok pri ráznom prechode na trhovú ekonomiku v programe 500 dní, bol to Šojgu, kto vyhovel jeho naliehavej prosbe v jednu dramatickú októbrovú noc roku 1993 a poskytol mu tisíc samopalov.
S primátorom Moskvy J. Lužkovom a s mocným predstaviteľom Tatarstanu M. Šajmijevom založili stranu, z ktorej vzniklo vládne Zjednotené Rusko. Bol v povestnej prezidentskej kampani roku 1996, ktorá vrátila Borisa Jeľcina do Kremľa. A odvtedy je členom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Bol pri riešení veľkých kríz za Dmitrija Medvedeva ako prezidenta – nahradil prvého civila v úrade ruského ministra obrany Serdjukova, zodpovedného za miliardové čachre s nehnuteľnosťami. Keď vypršalo volebné obdobie gubernátora moskovskej oblasti, mocného a rešpektovaného generála z Afganistanu Borisa Gromova, nahradil ho, pretože po Gromovovi nemohla prísť do regionálneho parlamentu politická figúrka.
Na MČS velil slušne vycvičenej a na tvrdé nasadenia po celom Rusku pripravenej armáde. Gubernátorom bol krátko (od apríla do novembra 2012). Krátko po začiatku tretieho, tentoraz šesťročného prezidentského obdobia V.V. Putina sa stal generálom armády a ministrom obrany Ruskej federácie. Za desaťročia ruských bied a pohrôm som k nemu cítila sympatie, vždy bol priamo namieste. Osobne som sa s ním stretla iba raz, dovolil mi poťažkať jeho trofejnú zbraň, exkluzívny rozhovor však neposkytol. Možno až bude vo výslužbe? Uvidí sa. Sergej Šojgu je ročník 1955.
.ruský Nemec
Bolo to pred rokmi na vrchnom poschodí mrakodrapu Gazpromu, Moskva sa rozprestierala akoby dolu a doďaleka. Na moju otázku, prečo sa Gazprom vzdal predkupného práva na podiel v slovenskom podniku SPP, Alexej Miller odpovedal: „Lebo máme iné projekty a investície.“
Miller, ďalší významný človek z Putinovho okolia, pochádza z petrohradskej nemeckej rodiny. Je priateľom znenávideného „autora“ privatizácie Anatolija Čubajsa, ktorý viedol skupinu ekonómov, kde Miller patril a dodnes patrí k elite. Vtedy sa ešte nehovorilo o Severnom potoku z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora a o Južnom potoku, teda plynovodoch, ktoré vyradia Ukrajinu (a Slovensko) ako tranzitný štát. Bieloruské tranzitné plynovody do Európy ešte neboli vo vlastníctve Gazpromu. Miller ešte nemal Harvard Business Award ako tretí najefektívnejší manažér na svete a označenie magazínu Forbes za tretieho najdrahšieho top manažéra Ruska s ročným platom 25 miliónov dolárov. Ešte sa nepísal rok 2014, prezident Putin ešte verejne nepovedal, že ako EÚ diverzifikuje svoje zdroje plynu, tak Rusko diverzifikuje svojich odberateľov, lebo Miller ešte nepodpísal tridsaťročnú dohodu na odber plynu a výstavbu plynovodov s Čínou. Môj príbeh sa stal približne v čase, keď slovenský štátny tajomník na ministerstve obrany hovoril pomocníkovi prezidenta pre zahraničné otázky Sergejovi Prichoďkovi o cieľoch vstupu SR do aliancie NATO a Prichoďko ho mal zastrašovať vetou, že potom sa Slovensko zaradí medzi nepriateľov Ruska. Alexej Miller, ročník 1962,pracovalv 90. rokoch v komisii pre vonkajšie vzťahy Petrohradu. Jej predsedom bol V.V. Putin.
.druhý najvplyvnejší muž Ruska
O Igorovi Sečinovi sa hovorí, že je druhý najvplyvnejší muž Ruska. Je pravda, že s prezidentom Putinom ho spája mnohoročný a mnohomiliardový boj o likvidáciu najväčšej ruskej ropnej spoločnosti JUKOS a jej skúpenie na nevierohodnej dražbe štátnou ropnou spoločnosťou Rosnefť. Je to najväčší mocenský príbeh tohto druhu na svete, súčasť zápasu za zoštátnenie ruských energetických zdrojov a závratných príjmov z nich.
Sečin pracoval v komisii pre zahraničné vzťahy mesta Petrohrad, keď ju viedol V.V. Putin. Predtým prešiel špeciálnymi jazykovými a inými sovietskymi školeniami, pôsobil v bývalých portugalských kolóniách, Mozambiku a Angole. Od roku 1996 je v Moskve v rôznych funkciách v administratíve prezidenta, do prestížnej mocenskej funkcie ho napokon menoval Putin. Od roku 2004 sedí vo vedení spoločnosti Rosnefť, stal sa jej prezidentom a vlastníkom necelého percenta akcií v hodnote troch miliárd rubľov. A od roku 2012 vedie prezidentskú komisiu pre stratégiu rozvoja energetického komplexu a ekologickej bezpečnosti. Stratégia je vypracovaná až do roku 2030 s výhľadom do 2035.
Rosnefť je najväčším platcom daní v Rusku. Sečin podal koncom mája žalobu na magazín Forbes a denník Komsomoľskaja Pravda za údaj o jeho ročnom plate vo výške 50 miliónov dolárov. Je ročník 1960, diplomovaný vysokoškolský učiteľ francúzskeho a portugalského jazyka, označovaný za hlavného strojcu likvidácie Jukosu. Je aj na zozname sankcií USA. Rosnefť tam však nie je.
.pragmatik či propagandista?
Ďalším Putinovým mužom je Sergej Lavrov. Iba jeden človek bol dlhšie ministrom zahraničných vecí ako on –v sovietskej ére Andrej Gromyko. Lavrov je tiež vyše desať rokov nepretržite členom ruských vlád – najdlhšie zo všetkých ministrov. Predtým bol desaťročie predstaviteľom Ruska v OSN, od roku 1981 pracoval vo funkciách súvisiacich s medzinárodnými organizáciami. Začínal pritom ako diplomatický špecialista na singálsky jazyk na Srí Lanke.
Je autorom diplomatického „tanga“ s americkým štátnym tajomníkom Johnom Kerrym. Zachytil Kerryho údajné prerieknutie pred novinármi v Londýne, že USA by mohli upustiť od bombardovania Sýrie, ktoré avizoval prezident Obama. No len ak sa Sýria vzdá chemických zbraní. Lavrov okamžite zariadil sýrsky súhlas a katapultoval Moskvu na úroveň dôležitého medzinárodné hráča.
Zato v ukrajinskej kríze zastával väčšmi propagandistické než diplomatické stanoviská. Vlani ho odborníci a svetové médiá považovali za ruského profesionála roka. Tento rok mu ukrajinská kríza zúžila priestor. Činorodo však presadzoval postoje Ruska aj v zmenenej situácii. Pritom skúsený Lavrov iste oboznamuje ruské vedenie s dôsledkami jeho počínania v reálnych medzinárodných súvislostiach. Lavrov, ročník 1950, má tbiliské korene, práve tak ako jeho dvaja predchodcovia, Ivanov a Primakov.
.kto je na vrchole pyramídy
V pravidelnom ratingu vplyvu ruských politikov, ktorý robí denník Nezavisimaja gazeta (len pre vlastnú potrebu), je šestnásť mien patriacich do mocenskej štruktúry systému Putin III. Okrem spomenutých je tam predseda a podpredseda vlády Dmitrij Medvedev a Igor Šuvalov, Dmitrij Rogozin, Dmitrij Peskov, pravoslávny patriarcha Kyrilaj šéf Moskvy Sobjanin. Mnohých spája spoločné dozrievanie v 70. a 80. rokoch.
Vysoký výskyt veteránov spravodajských služieb súvisí s koncepciou dávno mŕtveho šéfa sovietskeho KGB Andropova. Ten na Západe vychovával budúce kádre pre premenu štátu, lebo neveril, že sa nová elita dá vychovať v sovietskych podmienkach. Jeden z rozviedčikov, v Rusku i v Londýne milionár a majiteľ novín, bankár a angličtinár Lebedev, sa však vydaril inak. Je podielnikom na vydávaní skutočne nezávislej Novoj gazety.
Prezidentovi je najbližší Sergej Ivanov. Absolvent vysokej školy KGB v Minsku. Švédčinár a angličtinár. Dnes šéf prezidentskej administratívy Kremľa (v ratingu Nezavisimoj Gazety tretí). Na rozdiel od Putina mal generálsku hodnosť. Dnes v súkromí nehovorí prezident, ale načaľnik. V Kremli je faktorom stability. To on ako minister obrany v roku 2007 formuloval tézu zasiahnuť silou aj mimo hraníc RF, keď budú ohrozené záujmy Ruska. Jeho zástupca Vjačeslav Volodin zabezpečuje celú agendu, teraz kontrolu volieb.
Putinov systém sa v priebehu desaťročia zbavil takmer všetkých nezávislých elektronických médií a novinárov aj nezávislých politických strán či nezávisle mysliacich, lebo si vybudoval svoje piliere moci. Tie siahajú od autorov masového programu výstavby atómových elektrární v Rusku a v zahraničí až po autorov koncepcií nelineárnych vojen à la Ukrajina. Systém má rešpekt. Svetoznámy disident, violončelista Rostropovič, oslavoval svoje jubileum v Kremli ako hosť Vladimíra Putina, od ktorého ešte slávnejší disident Solženycin vlastnoručne prevzal najvyššie ruské vyznamenanie.
Je to mocenská pyramída, ktorá už svoju stratégiu vymedziť si geopolitický a geoekonomický priestor nehľadá, ale má. Preto je jedno, že vo vojne v Gruzínsku v roku 2008 bol prezidentom Medvedev a o šesť rokov neskoršie, pri anexii Krymu, je ním Putin. Prezident je podľa ústavy súčasť výkonnej moci, ale stojí nad premiérom, vládou, parlamentom, riadi deväť silových ministerstiev a spravodajské služby. Je vrcholom pyramídy, nie jej základom.
.autorka je šéfdramaturgička Rádia Slovakia International.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.