Sezóna 2013/14 sa od posledných rokov odlišovala tým, že v nej nedominovalo jedno supermužstvo ako FC Barcelona alebo Bayern Mníchov. Ani jednému veľkoklubu sa nepodarilo dosiahnuť triple, čiže vyhrať naraz ligu, domáci pohár a Ligu majstrov, ale okolnosti rozhodli, že si jednotlivé tituly museli rozdeliť ako deti hračky na ihrisku – rovným dielom.
Krátko pred lisabonským finále Ligy majstrov sa Atlético Madrid tešilo zo španielskeho ligového titulu, prvého od sezóny 1995/96, a verilo sa, že sa mu podarí zvládnuť aj vrchol v LM proti mestskému konkurentovi Realu Madrid, najmä keď v semifinále nedalo šancu Mourinhovej Chelsea. Real síce v semifinále vyradil dovtedy najväčšieho favorita turnaja Bayern Mníchov, no vo finiši španielskej ligy úplne zlyhal a nakoniec skončil až tretí, za Atléticom a druhou Barcelonou. To bol aj hlavný dôvod, prečo sa Realu príliš neverilo. Okrem toho nebolo isté, či Real nastúpi vo finále v najsilnejšej zostave, kľúčoví hráči Ronaldo a Gareth Bale stáli pre zranenie.
.ronaldo, Ramos a Bale
Futbal skutočne nemá logiku, máte pravdu, pan Pospíchal, stačilo zopár sekúnd a z víťazstva v Lige majstrov by sa radovalo Atlético Madrid. Vyhrávalo 1:0, hralo s prehľadom, zatiaľ čo stále útočiaci súper bezradne hľadal v perfektne zorganizovanej obrane medzierku, cez ktorú by prepchali loptu do gólovej šance. Až krátko pred koncom nastavenia zo zúfalého nátlaku Real vyrobil roh, obranca Sergio Ramos vyskočil najlepšie a hlavou do vzdialenejšieho rohu súperovej brány vyrovnal na 1:1, čím si vynútil predĺženie, v ktorom biely balet už jednoznačne dominoval. Výsledok 4:1 pre Real bol pre jeho mestského rivala viac ako krutý.
Sir Alex Ferguson vo svojej autobiografii napísal, že pre futbal je dobré, ak vyhrá mužstvo, ktoré chce útočiť, a nie brániť, a to Real aj robil. V predĺžení bol lepším mužstvom a šiel tvrdohlavo za víťazstvom, zatiaľ čo unavení hráči Atlética sa na ihrisku už len tmolili a čakali, že sa im podarí prekopať až k penaltovému rozstrelu. Real si víťazstvo priklonil na svoju stranu aj preto, že v jeho strede bol niekoľko hráčov, ktorí veľmi túžili po trofeji. Fenomenálny Ronaldo, ktorý dal v tejto sezóne rekordných 17 gólov, ju má s Manchesterom United, ale po príchode do Realu v sezóne 2009/10 vyhral za päť sezón v klube len raz titul a dvakrát domáci pohár, čo je na hráča jeho kvalít málo.
Rozhodujúce boli aj výkony obrancu Sergia Ramosa. Každý chce vyhrať, no Ramos šiel za pohárom, ktorý mu chýbal v jeho portfóliu, ako tank. Miestami hral za hranicou pravidiel, folklórom tohto ročníka boli stávky, kedy ho zaleje červená a ako rýchlo dostane prvú kartu. Na ihrisku ukázal aj futbalové kvality – jeho dva góly v semifinále proti Bayernu a vyrovnávajúca trefa proti Atlético boli rozhodujúce.
Činil sa aj Gareth Bale. Welšský krídelník chcel už v tejto sezóne dokázať, že Real za neho nezaplatil takmer 100 miliónov eur zbytočne. Na jeseň sa rozohrával, jeho prvé zápasy boli veľkým sklamaním, no forma mu išla postupne hore. Pritom tento 24-ročný hráč ešte nedosiahol svoj vrchol. Ak sa vážne nezraní, môže dobehnúť aj Ronalda.
Štvrtý a posledný faktor bol v novom trénerovi Carlovi Ancelottim, ktorý po drezúre predchádzajúceho kouča Josého Mourinha mužstvo uvoľnil spod taktických povinností a dal hráčom viac voľnosti. Po rokoch začal Real konečne pripomínať mužstvo krátko pred megalomanským projektom Galácticos, keď ich trénoval Vincente del Bosque (so Zidanom, Figom, Ronaldom, Raulom, Robertom Carlosom a Makelelem) a keď súperov prevalcovali útokmi zo všetkých strán.
.catenaccio po španielsky
Zápasy medzi Realom a Atléticom sú vždy vypäté, často majú krvavú dohru aj v madridských uliciach. Nenávisť medzi mestskými rivalmi je miestami až patologická, ale prehru s bielym baletom Atlético strávilo veľmi dobre. Aj preto, že si po zápase uvedomilo, že sa dosiahlo vrchol svojich možností. Viac sa jednoducho nedalo. Tréner Diego Simeone urobil jedinú chybu, keď do základnej zostavy zaradil útočníka Diega Costu napriek tomu, že nebol na 100 percent fit. V ôsmej minúte ho už musel stiahnuť dole, čím prišiel o jedno taktické striedanie a zároveň o čerstvého hráča do predĺženia, keď mužstvo zúfalo potrebovalo čerstvú krv.
Simeone bol skvelým defenzívnym záložníkom. Veľa toho odkopal aj v talianskej lige, kde si osvojil catenaccio, taktický systém, prísne zameraný na bránenie, ktorý vštepil aj svojim hráčom. Atlético Madrid nemalo hviezdy (Diego Costa zažiaril až počas tejto sezóny), ale dobre hralo ako mužstvo – predovšetkým vedelo dobre brániť a podnikať ničivé útoky, pričom po strate lopty sa vrátilo do pôvodného obranného rozostavenia. Jeho hra, pri ktorej vyhrávalo v lige o jeden-dva góly, bola v lige účinná, ale vo finále LM to nakoniec nestačilo.
Proti nim stál tím, ktorý čakal dlhých dvanásť rokov na triumf v Lige majstrov. Kedysi urazil šťastenu, keď sa snažil vybudovať mužstvo, ktoré bude vládnuť celej planéte. Za Galácticos hrali najlepší hráči svojej doby, ale nevyhrali takmer nič. Real sa z tohto experimentu spamätával roky, menil trénerov a plytval talentmi hráčov, ale až Ancelottimu sa podarilo oživiť slávu kráľovského klubu. V tomto zložení môže v Španielsku a Európe dominovať najbližšie roky podobne ako FC Barcelona bez toho, aby o sebe tvrdil, že má najlepší tím v celej galaxii.
Krátko pred lisabonským finále Ligy majstrov sa Atlético Madrid tešilo zo španielskeho ligového titulu, prvého od sezóny 1995/96, a verilo sa, že sa mu podarí zvládnuť aj vrchol v LM proti mestskému konkurentovi Realu Madrid, najmä keď v semifinále nedalo šancu Mourinhovej Chelsea. Real síce v semifinále vyradil dovtedy najväčšieho favorita turnaja Bayern Mníchov, no vo finiši španielskej ligy úplne zlyhal a nakoniec skončil až tretí, za Atléticom a druhou Barcelonou. To bol aj hlavný dôvod, prečo sa Realu príliš neverilo. Okrem toho nebolo isté, či Real nastúpi vo finále v najsilnejšej zostave, kľúčoví hráči Ronaldo a Gareth Bale stáli pre zranenie.
.ronaldo, Ramos a Bale
Futbal skutočne nemá logiku, máte pravdu, pan Pospíchal, stačilo zopár sekúnd a z víťazstva v Lige majstrov by sa radovalo Atlético Madrid. Vyhrávalo 1:0, hralo s prehľadom, zatiaľ čo stále útočiaci súper bezradne hľadal v perfektne zorganizovanej obrane medzierku, cez ktorú by prepchali loptu do gólovej šance. Až krátko pred koncom nastavenia zo zúfalého nátlaku Real vyrobil roh, obranca Sergio Ramos vyskočil najlepšie a hlavou do vzdialenejšieho rohu súperovej brány vyrovnal na 1:1, čím si vynútil predĺženie, v ktorom biely balet už jednoznačne dominoval. Výsledok 4:1 pre Real bol pre jeho mestského rivala viac ako krutý.
Sir Alex Ferguson vo svojej autobiografii napísal, že pre futbal je dobré, ak vyhrá mužstvo, ktoré chce útočiť, a nie brániť, a to Real aj robil. V predĺžení bol lepším mužstvom a šiel tvrdohlavo za víťazstvom, zatiaľ čo unavení hráči Atlética sa na ihrisku už len tmolili a čakali, že sa im podarí prekopať až k penaltovému rozstrelu. Real si víťazstvo priklonil na svoju stranu aj preto, že v jeho strede bol niekoľko hráčov, ktorí veľmi túžili po trofeji. Fenomenálny Ronaldo, ktorý dal v tejto sezóne rekordných 17 gólov, ju má s Manchesterom United, ale po príchode do Realu v sezóne 2009/10 vyhral za päť sezón v klube len raz titul a dvakrát domáci pohár, čo je na hráča jeho kvalít málo.
Rozhodujúce boli aj výkony obrancu Sergia Ramosa. Každý chce vyhrať, no Ramos šiel za pohárom, ktorý mu chýbal v jeho portfóliu, ako tank. Miestami hral za hranicou pravidiel, folklórom tohto ročníka boli stávky, kedy ho zaleje červená a ako rýchlo dostane prvú kartu. Na ihrisku ukázal aj futbalové kvality – jeho dva góly v semifinále proti Bayernu a vyrovnávajúca trefa proti Atlético boli rozhodujúce.
Činil sa aj Gareth Bale. Welšský krídelník chcel už v tejto sezóne dokázať, že Real za neho nezaplatil takmer 100 miliónov eur zbytočne. Na jeseň sa rozohrával, jeho prvé zápasy boli veľkým sklamaním, no forma mu išla postupne hore. Pritom tento 24-ročný hráč ešte nedosiahol svoj vrchol. Ak sa vážne nezraní, môže dobehnúť aj Ronalda.
Štvrtý a posledný faktor bol v novom trénerovi Carlovi Ancelottim, ktorý po drezúre predchádzajúceho kouča Josého Mourinha mužstvo uvoľnil spod taktických povinností a dal hráčom viac voľnosti. Po rokoch začal Real konečne pripomínať mužstvo krátko pred megalomanským projektom Galácticos, keď ich trénoval Vincente del Bosque (so Zidanom, Figom, Ronaldom, Raulom, Robertom Carlosom a Makelelem) a keď súperov prevalcovali útokmi zo všetkých strán.
.catenaccio po španielsky
Zápasy medzi Realom a Atléticom sú vždy vypäté, často majú krvavú dohru aj v madridských uliciach. Nenávisť medzi mestskými rivalmi je miestami až patologická, ale prehru s bielym baletom Atlético strávilo veľmi dobre. Aj preto, že si po zápase uvedomilo, že sa dosiahlo vrchol svojich možností. Viac sa jednoducho nedalo. Tréner Diego Simeone urobil jedinú chybu, keď do základnej zostavy zaradil útočníka Diega Costu napriek tomu, že nebol na 100 percent fit. V ôsmej minúte ho už musel stiahnuť dole, čím prišiel o jedno taktické striedanie a zároveň o čerstvého hráča do predĺženia, keď mužstvo zúfalo potrebovalo čerstvú krv.
Simeone bol skvelým defenzívnym záložníkom. Veľa toho odkopal aj v talianskej lige, kde si osvojil catenaccio, taktický systém, prísne zameraný na bránenie, ktorý vštepil aj svojim hráčom. Atlético Madrid nemalo hviezdy (Diego Costa zažiaril až počas tejto sezóny), ale dobre hralo ako mužstvo – predovšetkým vedelo dobre brániť a podnikať ničivé útoky, pričom po strate lopty sa vrátilo do pôvodného obranného rozostavenia. Jeho hra, pri ktorej vyhrávalo v lige o jeden-dva góly, bola v lige účinná, ale vo finále LM to nakoniec nestačilo.
Proti nim stál tím, ktorý čakal dlhých dvanásť rokov na triumf v Lige majstrov. Kedysi urazil šťastenu, keď sa snažil vybudovať mužstvo, ktoré bude vládnuť celej planéte. Za Galácticos hrali najlepší hráči svojej doby, ale nevyhrali takmer nič. Real sa z tohto experimentu spamätával roky, menil trénerov a plytval talentmi hráčov, ale až Ancelottimu sa podarilo oživiť slávu kráľovského klubu. V tomto zložení môže v Španielsku a Európe dominovať najbližšie roky podobne ako FC Barcelona bez toho, aby o sebe tvrdil, že má najlepší tím v celej galaxii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.