Pohľad Fedora Gála

Po roku 1989 sa vrátil a medzičasom zbankrotoval na inom veľkom projekte. Husitský kostol sv. Mikuláša,  staručká radnica s Orlojom, kde večne postávajú turisti a čakajú, že začne zvoniť...  Renesancia, barok, rokoko a kdesi pod tým aj románske a gotické základy (veľmi  tomu nerozumiem). Hádam až desať storočí na jednom mieste. Uprostred chaos stánkov s haluškami, šunkou, trdelníkmi, langošmi, rôznymi serepatičkami, osamelý saxofonista, občas parta skvelých džezmenov a raz som tam videl aj skupinu chlapov v dlhých sukniach s gajdami, hrali škótske ľudovky a medzi sebou sa bavili po česky. Postáva tam občas aj starý pán z Hlohovca s husličkami. Raz som sa ho opýtal, ako ide život. Ukázal na mincu, ktorú som mu hodil, a povedal: „Však vidíte“. Prihodil som. Smutno je mi zo živých sôch, nadháňačov na thajskú masáž a rikšákov. Neďaleko je kubánska krčma, kde mám ako štamgast 25-percentnú zľavu, dve moje obľúbené kníhkupectvá (v Kaprovej a v Celetnej) a drahá brazílska Ambiente. Za rohom v Maiselovej býva, maľuje a predáva obrázky kamarát z Ukrajiny. Z okna kuká na rovnomennú synagógu zo 16. storočia. Za ďalším rohom o storočie starší cintorín, kde sú hroby v dvanástich vrstvách nad sebou. Kúsoček odtiaľ je časť Fakulty sociálnych vied. Stačí cinknúť a Paľo Frič vybehne na kus reči. Domov sa odtiaľ prepravujem, ak nie som autom, metrom zo stanice Staromestská. Toť nedávno som tam stretol krajana. Rútil sa za mnou k pisoáru a pani z okienka za ním kričala: „Kam jdete, pět korun!“ Dobehol ku mne a spustil: „Kurva, že ty si ten Karol Gál!“, Povedal som: „Hmmm“. Chlap pokračoval: „A kde v riti je tá vépéenka?!“  Povedal som: „Čo ja viem?“. On nato: „Poď na pivo“.
Na prácu a spánok však potrebujem ticho. To mám tam,kde bývam. V sídlisku radových domčekov– niekto by povedal, že sú na jedno brdo – neďaleko Malej a Divokej Šárky. Susedia, podľa tvárí a pozdravov, sú Kórejčania, Američania, Rusi, Vietnamci, zopár českých rodín a občas sa na seba usmejeme s veľmi sympatickou Indkou, ktorá má za manžela Švéda. Vidím ich pohromade, keď je Haloween, alebo ktosi zorganizuje v uličkách sídliska blší trh. Sídlisko – satelit bez obchodu, krčmy, kostola, úradu.... V noci to trochu pripomína cintorín, čo mojej manželke vyhovuje. V baraku mám svoje knihy a obrázky, najmä od kamarátov. Tu sa Ira obklopila postavičkami zo svojich kníh a fotkami vnúčat. Tu som doma. Však hej, je to sadrokartónový domov s odfláknutou izoláciou. Mám to tam rád.