Filonov bol maliar askéta, ktorý sa ako stredovekí ikonopisci snažil o úplné stotožnenie so svojím dielom. Pracoval 16 až 18 hodín denne, žil v biede o chlebe a čaji, a predsa svoje obrazy nepredával, vnímal ich ako súčasť jediného ním vytvoreného organizmu, jediného evolučného procesu. Bol až fanaticky oddaný svojej teórii a metóde analytického umenia, t. j. zobrazovania nie toho, čo vidíme na povrchu, ale toho, čo sa deje, pulzuje, vyvíja pod povrchom, nie toho, čo oko vidí, ale čo vie. Preto jeho ľudské postavy často vyzerajú ako zbavené kože, a tak procesy v ich vnútri prestávajú byť skryté. Vedecké poznanie je základom jeho sveta obrazov, ktoré vznikali ako všetko v prírode: od atómu k nekonečnej pestrosti, v ktorej pramení večnosť života ako „čistá vyvíjajúca sa forma“, ako rastlina smerujúca od semena k rozkvetu. Maliar veril, že cestou k rozkvetu sveta je analytický rozum, a jeho kaleidoskopické diela mali byť toho dôkazom a vzorom. Jedným z jeho najsugestívnejších obrazov je prorocká Hostina kráľov z roku 1913, zjavná predtucha blížiacej sa vojny. Pri stole sedí osem kráľov a rozhoduje o osude sveta. Ich modro-červené telá bez kože akoby žiarili zvnútra či odrážali krvavo-modrý plameň pekla. V kostnatých rukách držia poháre s krvavým nápojom, skrížené ruky vravia, že osud sveta je spečatený. Keď v roku 1941 Filonov umrel od hladu a vysilenia v blokádnom Leningrade, niekoľko dní ležal medzi svojimi obrazmi prikrytý práve Hostinou kráľov. Predstavitelia G8 na výstavu napokon neprišli. Keby však videli Hostinu kráľov, dnes by možno z G8 nebolo G7 a svet by bol pokojnejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.