Toto nie je žiadna rozprávka! Kniha pre deti o tom, aké to bolo vyrastať za komunizmu a čo to ten komunizmus bol vlastne zač, kreslený príbeh vlastného života, žiadna všeobecná didaktická príručka.
Svetový český ilustrátor, grafik a tvorca animovaných filmov, newyorský usadlík a emigrant z osemdesiatych rokov urobil veľkú vec – obrázkovú knihu Múr – ako som vyrastal za železnou oponou. Znovu zisťujeme, že tie skutočné príbehy sú najsilnejšie. Hoci ide o obrázkovú knihu od maliara svetového mena, fakt, že opisuje príbeh vlastného života – so všetkými detailmi, ktoré zo svojho života, zo svojich obrázkov a denníčkov povyberal – je na knihe to najcennejšie. O to viac potom vyniknú všetky tie dejinné udalosti, stránku za stránkou môžete hltať davové scény, vlajky a červené hviezdy, prasačie ksichtíky prisluhovačov moci a vystrašené rozviate postavy chlapcov s nedovolenými účesmi.
Z celého nánosu faktov o živote za totality autor urobil jednoduchú knihu pre každé malé dieťa a jeho rodiča, ktorému nie je jedno, akú predstavu si jeho syn alebo dcéra o komunizme vytvorí. A pritom čo stránka, to umelecké dielo! Na začiatku vidíme štvorčlennú rodinku idúcu v aute. Už do prvého obrázku sa zaľúbite – ten dojemne infantilný štýl, akým Petr Sís kreslí tváre, ten úzkostlivý výraz otca rodiny s vytočenou ofinkou padajúcou do čela (keď prišiel autor do Artfora knihu osobne predstaviť, naozaj presne takú ofinku mal a to sa cení!). Text k tejto prvej stránke hlása: „Toto je významný deň! Zoberiem vás dnes na váš prvý rockový koncert!“
Tak sa začína celá história o jednom chlapcovi a zvláštnej krajine potiahnutej červeným súknom – prvé obrázky sú krásne čierno-biele, každá vlnka na Vltave a každá dlaždička na Staromáku dokonale vypracovaná – len zástavy a päťcípe hviezdy a stuhy na vencoch sú červené. Ako chlapec rastie, pribúdajú červené pionierske šatky a prasačie ksichtíky. Tie majú všetci, ktorí s mocou akokoľvek spolupracujú – od policajta stojaceho na rohu po súdružku učiteľku či obraz visiaci v triede na stene. Obrázky sú komentované vždy len pár vetami, ale autor nezabudol na nič podstatné. Je tu úplne všetko. Od výstrelu z Aurory až po malú horiacu postavičku letiacu prázdnym Václavákom, domy, v ktorých sa na prízemí čaká dlhý rad, na poschodí špicľuje a na pôjde „disidenčí“. A pritom nemáme ten nechutný pocit, že niekto tu zjednodušuje a dáva komplikovanú, prerastenú a živú skutočnosť do dajakých pofidérnych šuplíčkov.
Výňatky z denníkov a autorov príbeh je tým skutočným dôvodom a pozadím tohto „animovaného filmu“ o chlapcovi za železnou oponou, ktorý sa nám hravo rozvíja pred očami, keď v knihe listujeme. Je jasné, že autor ju napísal svojim vlastným deťom, ktoré sa už narodili ako americkí občania a práve to je dobre.
Verím, že kniha naozaj môže byť dobrým pomocníkom práve tým rodičom, ktorí vedia o komunizme svoje a možno až príliš veľa a na jednoduché detské otázky sa môžu začať zadŕhať v komplikovaných chuchvalcoch ťaživých odpovedí. Práve takáto kniha ich zľahka navedie na jednoduchú a jasnú koľaj. Zároveň je to kniha krásnych obrázkov s takým citom a láskou vypracovaných, že každý detail poteší oko. Keď autor knihu osobne predstavoval, v príjemnej a nezáväznej debate u nás v kníhkupectve, priznal, že všetky tie dlaždičky, každú jednu, vždy znova nakreslí rukou. Ktosi vykríkol: „Veď na to sú už programy!“ Petr Sís sympaticky po svojom a „nemachersky“ poznamenal: „Ja viem, všetci mi to vravia, že sú na to programy, ale ja to aj tak vždy nakreslím znova, aj keď to dlho trvá, mne sa to tak viac páči.“
Autorka pracuje v Artfore.
Svetový český ilustrátor, grafik a tvorca animovaných filmov, newyorský usadlík a emigrant z osemdesiatych rokov urobil veľkú vec – obrázkovú knihu Múr – ako som vyrastal za železnou oponou. Znovu zisťujeme, že tie skutočné príbehy sú najsilnejšie. Hoci ide o obrázkovú knihu od maliara svetového mena, fakt, že opisuje príbeh vlastného života – so všetkými detailmi, ktoré zo svojho života, zo svojich obrázkov a denníčkov povyberal – je na knihe to najcennejšie. O to viac potom vyniknú všetky tie dejinné udalosti, stránku za stránkou môžete hltať davové scény, vlajky a červené hviezdy, prasačie ksichtíky prisluhovačov moci a vystrašené rozviate postavy chlapcov s nedovolenými účesmi.
Z celého nánosu faktov o živote za totality autor urobil jednoduchú knihu pre každé malé dieťa a jeho rodiča, ktorému nie je jedno, akú predstavu si jeho syn alebo dcéra o komunizme vytvorí. A pritom čo stránka, to umelecké dielo! Na začiatku vidíme štvorčlennú rodinku idúcu v aute. Už do prvého obrázku sa zaľúbite – ten dojemne infantilný štýl, akým Petr Sís kreslí tváre, ten úzkostlivý výraz otca rodiny s vytočenou ofinkou padajúcou do čela (keď prišiel autor do Artfora knihu osobne predstaviť, naozaj presne takú ofinku mal a to sa cení!). Text k tejto prvej stránke hlása: „Toto je významný deň! Zoberiem vás dnes na váš prvý rockový koncert!“
Tak sa začína celá história o jednom chlapcovi a zvláštnej krajine potiahnutej červeným súknom – prvé obrázky sú krásne čierno-biele, každá vlnka na Vltave a každá dlaždička na Staromáku dokonale vypracovaná – len zástavy a päťcípe hviezdy a stuhy na vencoch sú červené. Ako chlapec rastie, pribúdajú červené pionierske šatky a prasačie ksichtíky. Tie majú všetci, ktorí s mocou akokoľvek spolupracujú – od policajta stojaceho na rohu po súdružku učiteľku či obraz visiaci v triede na stene. Obrázky sú komentované vždy len pár vetami, ale autor nezabudol na nič podstatné. Je tu úplne všetko. Od výstrelu z Aurory až po malú horiacu postavičku letiacu prázdnym Václavákom, domy, v ktorých sa na prízemí čaká dlhý rad, na poschodí špicľuje a na pôjde „disidenčí“. A pritom nemáme ten nechutný pocit, že niekto tu zjednodušuje a dáva komplikovanú, prerastenú a živú skutočnosť do dajakých pofidérnych šuplíčkov.
Výňatky z denníkov a autorov príbeh je tým skutočným dôvodom a pozadím tohto „animovaného filmu“ o chlapcovi za železnou oponou, ktorý sa nám hravo rozvíja pred očami, keď v knihe listujeme. Je jasné, že autor ju napísal svojim vlastným deťom, ktoré sa už narodili ako americkí občania a práve to je dobre.
Verím, že kniha naozaj môže byť dobrým pomocníkom práve tým rodičom, ktorí vedia o komunizme svoje a možno až príliš veľa a na jednoduché detské otázky sa môžu začať zadŕhať v komplikovaných chuchvalcoch ťaživých odpovedí. Práve takáto kniha ich zľahka navedie na jednoduchú a jasnú koľaj. Zároveň je to kniha krásnych obrázkov s takým citom a láskou vypracovaných, že každý detail poteší oko. Keď autor knihu osobne predstavoval, v príjemnej a nezáväznej debate u nás v kníhkupectve, priznal, že všetky tie dlaždičky, každú jednu, vždy znova nakreslí rukou. Ktosi vykríkol: „Veď na to sú už programy!“ Petr Sís sympaticky po svojom a „nemachersky“ poznamenal: „Ja viem, všetci mi to vravia, že sú na to programy, ale ja to aj tak vždy nakreslím znova, aj keď to dlho trvá, mne sa to tak viac páči.“
Autorka pracuje v Artfore.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.