Väčšina ľudí mi hovorí Pišta, ale nájdu sa aj takí, ktorí mi povedia mäkko štebotavé „Šteuko“ a to je milé, šťavnaté, akoby mi pri uchu preletel kŕdeľ lastovičiek. Štefan mi povie farár, Števo mi povie tato pred návštevou a ja mu poviem otec a smejeme sa na tom, lebo normálne ho volám tato a on mňa Štefko. Keď bol v osemdesiatych rokoch populárny japonský film Gappa o monštruóznych vtákoch, jeden chalan, volal sa Kotleba, na mňa zavolal Gappa – Chrappa. Ja som mu zakričal, že je: Kotlíkový Guláš a on ma vyplieskal, lebo bol starší. Gappa si teraz hovorí moja manželka. Stotožnila sa s tým všeničiacim vtáčím obrom. Rudi Rus robí v rádiu, a tak mu prischlo Rádius. Je skúpy piť malé espresso, dáva si Café Lungo, tak ho voláme Rudi Lungo. Okrem toho každý deň jedáva malú vietnamskú polievku Pho (čítaj Fo). Voláme ho aj Malé Fo. Ďalší kamoš je Pikolo Hammer, lebo pije iba malé kávy. Majsterkou prezývok je Baška – moja sestra, ktorá ma svojho času prezývala Koalín Prasič a neskôr ma oslovovala šľachtickým: vaša komótnosť. Najsarkastickejšiu prezývku vymyslela ubitému bodrému manželovi jednej excentrickej koketnej dámy. Dostal meno Parožtek. Náš bubeník má prezývku Valér Tornád, lebo hrá ako tisíc tornád. Jednej babe hovoríme Mesiačikova Hlava, lebo má hlavu z profilu ako turecký polmesiac. Kamoš má zase malú hlavu, tak ho voláme Špendlíková Hlava. Ďalšieho kamoša voláme Kôň, pre jeho smiech, iného Lakomec. Milí priatelia, prezývky nie sú maskou. Prezývky obnažujú, hovoria číru pravdu a tým nás učia pokore. Skúsme nejaké vymyslieť!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.