Na Cypre sa s ním stretneme na každom rohu. A nielen tam. Rovnako ho majú radi v Turecku, v Libanone či v Grécku a robia s ním tie isté hókusy-pókusy. Zatiaľ čo my sme z núdze v Československu objavili vyprážaný eidam a urobili z neho ikonickú záležitosť socialistickej kuchyne – čo, myslím, hovorí za všetko – v okolí Stredozemného mora piekli a grilovali syr už pekných pár tisíc rôčkov. Naši usilovní socialistickí kuchári prišli s nápadom roztekajúci syr najprv obaliť v trojobale, aby ho mohli následne vypražiť ako rezeň, cyperskí pastieri ho jednoducho so stredozemnou ležérnosťou len hodili na gril, pretože halloumi sa nikdy nerozleje, ba práve naopak, vždy chytí nádhernú zlatistú, chrumkavú kôrku, ktorá nezbedné vláčne vnútro vždy udrží pokope a zároveň syru dodá nezameniteľnú sladkastú chuť.
.syr v slanej vode
Prečo sa halloumi nerozteká? Súvisí to s jeho pôvodom. Vraj ho na Cyprus doviezli berberi, ktorí potrebovali na svojich dlhých púštnych prechádzkach jedlo, čo naozaj dlho vydrží. A tak vymysleli syr, ktorý vyzrážali špeciálnym syridlom, aby mal čo najmenšiu aciditu, a vložili ho do slaného nálevu. Tým dosiahli, že sa nielen dlho uchoval, nezriedka aj rok, ale aj výrazne zvýšili bod, pri ktorom sa začínal topiť.
Niektorí hovoria, že aj jeho názov pochádza od berberov, z arabskej odvodeniny koptského halum, čo znamenalo syr. Gréci však nesúhlasne krútia hlavou a dušujú sa, že halloumi je jednoznačne odvodené z gréčtiny. To len Cyperčania niečo skomolili a z prostého gréckeho almi vytvorili tento patvar. Almi v preklade znamená „slaná voda“, a podľa Grékov jednoznačne poukazuje na nálev, v ktorom sa tento húževnatý syr kúpe. Chvalabohu, napriek týmto revnivostiam, či už si halloumi objednáte na Cypre v tureckej, či gréckej časti, dostanete vždy ten istý syr.
.niečo ako bryndza
Halloumi je pre Cyperčanov niečo ako pre nás bryndza. Možno ešte viac, lebo na rozdiel od nás si nevedia bez tohto syra predstaviť ani jeden-jediný deň. Či už ho jedia len tak k pite, alebo si ho ugrilujú na obed, neustále ho majú na tanieri. Ešte aj večer sú ho schopní nahádzať do šalátu.
Kedysi sa na Cypre pri jeho výrobe robili slávnosti a stretla sa pri tom celá dedina. Jeho sezóna sa začala na jar – v marci, keď dobytok začal dávať prvé voňavé mlieko z čerstvo vyrašenej trávy. Halloumi sa striktne pripravoval iba z kozieho a ovčieho mlieka. Prípustná bola aj zmes oboch mliek. Dnes sa už do neho pridáva aj kravské, no také pravý Cyperčan síce toleruje, no myslí si svoje.
.výhradne ženská záležitosť
Keďže syr bol na Cypre základnou potravinou, dedinčania si ho museli narobiť do zásoby. A tak spojili svoje sily a šechtáre a hor sa na to. Recepty na jeho výrobu sa dedili z generácie na generáciu a popri tom sa, samozrejme, vytvorili aj špeciálne rituály. Halloumi mohli napríklad pripravovať iba ženy. Muži sa k jeho výrobe nemohli ani priblížiť, bolo to tabu. Vraj iba nežné ženské ruky vedeli tento syr pripraviť tak, aby bol skutočne vynikajúci a jemný. Húf Cyperčaniek kolo veličiznej kade teda dirigovala najskúsenejšia žena, ktorá vlastnila najviac kôz a oviec. Volali ju galatarka a poslúchali ju na slovo.
Možno to s tým ženským kúzlom vymysleli leniví muži ako skvelú výhovorku, pretože ich nebavilo miešať mlieko so syridlom dlhé hodiny. No skôr asi išlo o hold ženskej jemnosti a kráse. Veď napokon práve pri brehu Cypru sa z morskej peny narodila bohyňa krásy a lásky Afrodita.
.autor je scenárista.
Grilujeme halloumi/
Halloumi sa dá už aj u nás zohnať v celkom slušnej kvalite. V predajniach ho vidno prosté, ale aj s príchuťou mäty či čili. Hovorí sa, že pravé halloumi je práve to s mätou, pretože starí Cyperčania sa obaľovaním syra do mätových lístkov pokúšali udržať ho v čo najčerstvejšom stave čo najdlhšie. Pravdaže, každý si môže vybrať, po čom mu najviac srdce piští a keď si chce svoje halloumi dochutiť, má v tom voľnú ruku, stačí ho len potrieť olejom s daným korením. Halloumi sa dá grilovať či opekať v rúre, pokojne na začiatok môžeme skúsiť len jednoduchý recept s olivovým olejom a zopár kvapkami citróna. Po ugrilovaní ho pokoreníme a pokvapkáme týmito dvoma ingredienciami. Kto by chcel skúsiť niečo exkluzívnejšie, pokojne nech halloumi nakrája na paličky vo veľkosti rybích prstov, obalí ich v pršúte a nechá v rúre jemne zapiecť do chrumkava. Väčšia delikatesa k televízoru sa vymyslieť nedá. Jedine ešte ak by ste si chceli ugrilované kúsky halloumi na špajli jemne pokvapkať zmesou medu a citrónu, poprášiť ich štipkou papriky a škorice a zajedať červeným melónom. Táto kombinácia je naozaj božská.
.syr v slanej vode
Prečo sa halloumi nerozteká? Súvisí to s jeho pôvodom. Vraj ho na Cyprus doviezli berberi, ktorí potrebovali na svojich dlhých púštnych prechádzkach jedlo, čo naozaj dlho vydrží. A tak vymysleli syr, ktorý vyzrážali špeciálnym syridlom, aby mal čo najmenšiu aciditu, a vložili ho do slaného nálevu. Tým dosiahli, že sa nielen dlho uchoval, nezriedka aj rok, ale aj výrazne zvýšili bod, pri ktorom sa začínal topiť.
Niektorí hovoria, že aj jeho názov pochádza od berberov, z arabskej odvodeniny koptského halum, čo znamenalo syr. Gréci však nesúhlasne krútia hlavou a dušujú sa, že halloumi je jednoznačne odvodené z gréčtiny. To len Cyperčania niečo skomolili a z prostého gréckeho almi vytvorili tento patvar. Almi v preklade znamená „slaná voda“, a podľa Grékov jednoznačne poukazuje na nálev, v ktorom sa tento húževnatý syr kúpe. Chvalabohu, napriek týmto revnivostiam, či už si halloumi objednáte na Cypre v tureckej, či gréckej časti, dostanete vždy ten istý syr.
.niečo ako bryndza
Halloumi je pre Cyperčanov niečo ako pre nás bryndza. Možno ešte viac, lebo na rozdiel od nás si nevedia bez tohto syra predstaviť ani jeden-jediný deň. Či už ho jedia len tak k pite, alebo si ho ugrilujú na obed, neustále ho majú na tanieri. Ešte aj večer sú ho schopní nahádzať do šalátu.
Kedysi sa na Cypre pri jeho výrobe robili slávnosti a stretla sa pri tom celá dedina. Jeho sezóna sa začala na jar – v marci, keď dobytok začal dávať prvé voňavé mlieko z čerstvo vyrašenej trávy. Halloumi sa striktne pripravoval iba z kozieho a ovčieho mlieka. Prípustná bola aj zmes oboch mliek. Dnes sa už do neho pridáva aj kravské, no také pravý Cyperčan síce toleruje, no myslí si svoje.
.výhradne ženská záležitosť
Keďže syr bol na Cypre základnou potravinou, dedinčania si ho museli narobiť do zásoby. A tak spojili svoje sily a šechtáre a hor sa na to. Recepty na jeho výrobu sa dedili z generácie na generáciu a popri tom sa, samozrejme, vytvorili aj špeciálne rituály. Halloumi mohli napríklad pripravovať iba ženy. Muži sa k jeho výrobe nemohli ani priblížiť, bolo to tabu. Vraj iba nežné ženské ruky vedeli tento syr pripraviť tak, aby bol skutočne vynikajúci a jemný. Húf Cyperčaniek kolo veličiznej kade teda dirigovala najskúsenejšia žena, ktorá vlastnila najviac kôz a oviec. Volali ju galatarka a poslúchali ju na slovo.
Možno to s tým ženským kúzlom vymysleli leniví muži ako skvelú výhovorku, pretože ich nebavilo miešať mlieko so syridlom dlhé hodiny. No skôr asi išlo o hold ženskej jemnosti a kráse. Veď napokon práve pri brehu Cypru sa z morskej peny narodila bohyňa krásy a lásky Afrodita.
.autor je scenárista.
Grilujeme halloumi/
Halloumi sa dá už aj u nás zohnať v celkom slušnej kvalite. V predajniach ho vidno prosté, ale aj s príchuťou mäty či čili. Hovorí sa, že pravé halloumi je práve to s mätou, pretože starí Cyperčania sa obaľovaním syra do mätových lístkov pokúšali udržať ho v čo najčerstvejšom stave čo najdlhšie. Pravdaže, každý si môže vybrať, po čom mu najviac srdce piští a keď si chce svoje halloumi dochutiť, má v tom voľnú ruku, stačí ho len potrieť olejom s daným korením. Halloumi sa dá grilovať či opekať v rúre, pokojne na začiatok môžeme skúsiť len jednoduchý recept s olivovým olejom a zopár kvapkami citróna. Po ugrilovaní ho pokoreníme a pokvapkáme týmito dvoma ingredienciami. Kto by chcel skúsiť niečo exkluzívnejšie, pokojne nech halloumi nakrája na paličky vo veľkosti rybích prstov, obalí ich v pršúte a nechá v rúre jemne zapiecť do chrumkava. Väčšia delikatesa k televízoru sa vymyslieť nedá. Jedine ešte ak by ste si chceli ugrilované kúsky halloumi na špajli jemne pokvapkať zmesou medu a citrónu, poprášiť ich štipkou papriky a škorice a zajedať červeným melónom. Táto kombinácia je naozaj božská.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.