Novodobá prezidentská tradícia sa na Slovensku rodí ťažko. Historicky na ňu vrhá tieň vojnový prezident Jozef Tiso, ktorý v tomto úrade zlyhal a v uplynulých dvadsiatich rokoch traja naši demokratickí prezidenti – Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič. Ani jeden z nich nedokázal prezidentský úrad spojiť s niečím, čo by ho presahovalo. Prezidenta Kováča svojsky „zachránil“ Vladimír Mečiar, ktorý útočil nielen na politický režim, ale aj Kováčovu rodinu, obom útokom sa vtedajší prezident vzoprel. Rudolf Schuster sa pokúsil Grasalkovičov palác premeniť na prezdobenú cestovnú kanceláriu, poprípade destináciu, kde sa striedajú zahraničné návštevy, aby ceremoniálne zasadili dub a ochutnali neznámu liehovinu. A Ivan Gašparovič sa správal najmä ako športový fanúšik a najposlušnejší minister Ficovej vlády, ktorý ochotne urobil všetko, čo videl svojim blízkym na očiach.
Andrej Kiska vie, že má byť iný. V prezidentskej tradícii zaostávame nielen za Čechmi, ale aj Maďarmi a Poliakmi. Nie vždy mali najlepších prezidentov, ale všetci mali prezidenta, na ktorého mohli byť hrdí.
Kiska ukázal, že má správne vzory (napríklad Václava Havla) a ak nechce, aby sme boli krajinou, pre ktorú je maximom mať slušného, ale neviditeľného prezidenta, musí ukázať, že dokáže Slovensko niečím zaujať a azda aj zmeniť. Rozhodli sme sa osloviť viacerých ľudí a spolu s nimi si položiť otázku, čo sa od prezidenta Kisku očakáva a čomu by sa mal venovať, aby sme po piatich rokoch nemuseli opakovať, že stále čakáme na prezidenta, ktorý sa vymaní z doterajšej tradície.
.veľké očakávania
Pomerne silné právomoci má prezident v justícii. Z tohto dôvodu a pre stav, v ktorom sa slovenské súdnictvo dnes nachádza,sú práve v tejto oblasti spojené s novým prezidentom veľké očakávania. Prezident môže menovať troch členov Súdnej rady, vyberá tiež sudcov Ústavného súdu spomedzi kandidátov, ktorých mu predloží parlament. Rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Jozefa Čentéša dáva tiež prezidentovi právomoc, aby za istých okolností odmietol menovať generálneho prokurátora či predsedu Najvyššieho súdu. Nakoniec, samotný Kiska už počas prezidentskej kampane avizoval, že ak by Súdna rada za predsedu Najvyššieho súdu opätovne zvolila Štefana Harabina, odmietol by ho do tejto funkcie vymenovať. Hoci v čase uzávierky nášho časopisu nebolo ešte známe, či troch nových ústavných sudcov vybral Ivan Gašparovič, alebo to nakoniec prenechal Andrejovi Kiskovi, zo zoznamu kandidátov, ktorých schválil parlament, ani nebolo veľmi na výber. Sudcovia, ktorí by boli vnímaní ako odborné a morálne autority, na zozname jednoducho nie sú. Andrej Kiska však počas svojho funkčného obdobia bude mať príležitosť menovať aj ďalších ústavných sudcov. Bude to už pri inej parlamentnej zostave, a tak existuje istá šanca, že Národná rada mu predloží taký zoznam kandidátov, spomedzi ktorých sa budú dať vybrať kvalitní ústavní sudcovia.
Ombudsmanka Jana Dubovcová si myslí, že nový prezident bude svoje kompetencie v oblasti justície aktívne využívať. „Očakávam, že napríklad do Súdnej rady čoskoro menuje svojich nominantov,“ hovorí Dubovcová. Ombudsmanka vidí v Kiskovi aj spojenca v oblasti ochrany ľudských práv, ktorá je jej agendou a kde sa doteraz často cítila osamotená. „Vzhľadom na to, čo pán Kiska hovoril počas volebnej kampane, mám nádej, že by mohol prispieť k scitlivovaniu verejnosti na túto tému. Aj keď nemá konkrétne právomoci, má obrovský vplyv na formovanie verejnej mienky. Ak by sme v niektorých témach spojili naše snaženia, mohlo by to znásobiť pozitívny dopad,“ myslí si Dubovcová.
Viacerí bezpečnostní analytici dúfajú, že Kiska bude v porovnaní so svojím predchodcom aktívnejší aj v záležitostiach armády a bezpečnosti štátu. Podľa Jaroslava Naďa zo Slovenskej atlantickej komisie by sa mal nový prezident v čase agresívnej ruskej politiky zasadzovať za potvrdenie našej transatlantickej orientácie. Nielen deklaratórne, ale aj presadzovaním konkrétnych opatrení, aby naša armáda bola čo najmenej závislá od Ruska. „Ozbrojené sily a celý rezort obrany sú na Slovensku obsahovo, finančne a personálne podvyživené a od vstupu do NATO sa im nevenovala adekvátna pozornosť. Prezident Kiska by mal zaštítiť širšie úsilie tento stav zmeniť,“ hovorí Naď.
.využiť každú chybu
Podľa ústavy prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok. Hlava štátu má niektoré zahraničnopolitické právomoci, časť z nich sa tradične presúva na vládu. Za „prezidentské“ sa okrem bilaterálnych ciest a vyšehradských summitov považuje navštevovať Valné zhromaždenie OSN či summity NATO. Expert na strednú a východnú Európu v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay pre .týždeň hovorí, že „existujú viaceré zabehané modely, kde môže prezident Kiska vnášať nové impulzy a agendu, napríklad summity V4 či stredoeurópskej iniciatívy.“ Strážay hovorí, že od Kisku sa neočakáva žiadny zahraničnopolitický big-bang. Dôležité vraj bude, aby pripomínal slovenské záväzky voči NATO či EÚ a našu schopnosť využiť aj iné veci, ktoré z nášho členstva vyplývajú, nielen eurofondy. Oceňuje okruh expertov, ktorý sa okolo nového prezidenta formuje, sú podľa neho zárukou, že prezident bude formulovať jasné stanoviská, najmä v otázkach ako Ukrajina. „Prezident navyše nemusí byť až taký diplomatický ako zamestnanci ministerstva zahraničných vecí,“ dodáva Strážay.
Andrej Kiska už v prezidentskej kampani avizoval, že zahraničnopolitické témy bude konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, no uplynulé týždne ukázali, že by sa mal pokúsiť o niečo viac. A to napriek tomu, že v kampani bolo vidieť, že zahraničná politika nie je a zrejme ani nebude Kiskovou najsilnejšou témou. Reč je o situácii na juhovýchode Ukrajiny a dopade tejto krízy na strednú a východnú Európu. Robert Fico reaguje neprimerane (porovnanie prítomnosti amerických vojsk s inváziou v roku 1968 bolo hlúpe), najmä s ohľadom na Poľsko. Poliaci o americké jednotky na svojom území stoja, navyše sú veľmi aktívni aj v Bruseli (návrh energetickej únie, kandidatúra poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského na post ministra zahraničných vecí EÚ) a vo Vyšehrade narážajú na výsmech a ignoranciu. A práve tento príklad ukazuje, ako by mal nový prezident pristupovať k zahraničnej politike: Nemusí byť sám iniciatívny, keďže sa v téme necíti doma, ale mal by využiť každú väčšiu chybu vlády a vyvažovať jej postoje. V tomto prípade by to znamenalo okrem „demokratického“ slovníka voči Ukrajine aj podporu poľských návrhov v Bruseli a pochopenie pre nové rozloženie spojeneckých vojsk NATO v niektorých krajinách, najmä pre obavy Poľska a pobaltských štátov. Všetky tieto tri témy sú totiž pre záujmy Slovenska dôležitejšie ako kandidatúra Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN (kde je potrebná aj podpora Ruska).
Prezident Kiska by sa teda nemal nechať zahnať do kúta a prijať protokolárnu rolu hostiteľa zahraničných návštev, ale ukázať zmysel pre balans. Tam, kde bude Ficova vláda Slovensko zastupovať dobre, v poslednom čase ide o pôsobenie v Bruseli či solídnu personálnu politiku obsadzovania dôležitých ambasád, by ju mal prezident podporiť. Tam, kde sa premiér alebo minister zahraničných vecí dopustia prešľapu, by mal aktívne vystúpiť.
.dobrý anjel
Očakávania od nového prezidenta sú veľké aj vo sférach, kde nedisponuje žiadnymi reálnymi právomocami. Mnohí ho totiž doteraz vnímali najmä ako zakladateľa charitatívnej organizácie Dobrý anjel, ktorý sa pokúsil vybudovať na zelenej lúke špičkovú detskú nemocnicu, a teda človeka s citom pre sociálne a zdravotnícke témy. Podľa Mareka Roháčka z občianskeho združenia Návrat, ktoré sa zaoberá vyhľadávaním a prípravou náhradných rodín pre opustené deti, preukázal Kiska už pred nástupom do funkcie empatiu a vnímavosť. Roháček oceňuje, že na svoju inauguráciu pozval aj bezdomovcov a tiež to, že sa stretol s ľuďmi, ktorých v kaviarni napadol Gašparovičov poradca Dárius Rusnák. „Prezident nemá explicitné právomoci v sociálnej oblasti, ale to, čo môže, je vysielať principiálne správy, môže klásť otázky a vytvárať platformy pre diskusiu. Ak dostane nejaký zákon na podpis, tak od neho očakávam, že ho nielen podpíše alebo nepodpíše, ale bude ho aj aktívne komentovať,“ opisuje svoju predstavu Roháček.
Riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld si myslí, že Kiska má dobrú štartovaciu pozíciu aj preto, že jeho predchodcovia vo funkcii boli pasívni. „Keďže pracujem v zdravotnícve, tak budem sledovať prezidentove aktivity v tejto oblasti. To, že v minulosti založil Dobrého anjela, ktorý pomáha onkologickým pacientom, vnímam pozitívne. Je to aj signál, že má kontakt s touto oblasťou. Prezident nemá v oblasti zdravotníctva veľké možnosti, ale môže ovplyvňovať médiá a verejnú mienku,“ hovorí riaditeľ Šenfeld, ktorému sa podarilo dostať čadčiansku nemocnicu z dlhov do plusu.
.maďarské očakávania
Osobitnou otázkou, ktorá má vnútroštátny charakter, ale ovplyvňuje aj medzištátne vzťahy, je vzťah k našim Maďarom. Táto otázka podľa všetkého len ďalej naberie na význame – najmä pri pohľade na „vracajúcu sa“ SMK, ktorá vytiahla kartu autonómie.
Maďarský intelektuál Péter Hunčík pre .týždeň hovorí, že „Maďari v prvom rade očakávajú, že prezident Kiska nebude tým, čomu sa v angličtine hovorí by-stander, teda nebude stáť mimo hlavného politického diania, ale aktívne sa do neho zapojí.“ Ako príklad, ktorým si Kiska získal medzi Maďarmi sympatie, uvádza gesto, ktorým sa nastupujúci prezident zastal maďarských žien, keď ich napadol už spomínaný Rusnák. „Za dvadsať rokov je to prvý prezident, ktorý sa v niečom zastal obyčajných Maďarov a ľudia sú mu za to vďační.“ Kiska má v maďarskej komunite malé plus aj vďaka tomu, že nepochádza zo žiadnej strany, nezaťažujú ho teda výroky a hlasovania politických strán z minulosti.
A čomu by sa mal nový prezident podľa Hunčíka aktívne venovať? „Mal by vystupovať proti extrémistickým hnutiam a aktivistom. Mal by to vedieť pomenovať a odsúdiť. Pán Kiska je z Popradu, musí teda vnímať aj rómsku otázku a hovoriť o nej nielen doma, ale aj s maďarským, českým či rumunským kolegom,“ hovorí Hunčík. Prezident Kiska by podľa neho mohol reagovať aj na diskusiu o maďarskej autonómii, a to najmä preto, že po náraste nacionalizmu v Katalánsku a Škótsku môže napätie rásť aj u nás medzi Mostom a SMK, a to si určite slovenský prezident neželá. Mohol by preto napríklad zorganizovať okrúhly stôl, kde o témach autonómie budú hovoriť najmä odborníci, aby agendu nediktovali len politici. Prezident by mal určite zareagovať aj na lavírovanie, aké predvádzajú premiéri Fico či Orbán: „Pre spoločnosť je dôležité, aby zaznel aj zdravý hlas, ktorý sa prihlási k európskym hodnotám a verbálne demonštroval, že Slovensko je na tej správnej strane,“ dodáva maďarský intelektuál.
.posmech politikov
Zrejme najťažšia úloha čaká prezidenta Kisku v domácej politike. Medzi bratislavskými politikmi, či už vládnymi, alebo opozičnými, nemá autoritu, niektorí ním otvorene pohŕdajú a mnohí z tých, ktorí ho podporujú, to robia najmä z egoistických dôvodov. Niektorí ho považujú za prezidenta na jedno volebné obdobie, miliardára, ktorý si splnil svoj sen, prezidenta s programom prvej dámy či niekoho, kto nerozumie politike a pohŕda jej pravidlami. Ak teda existuje oblasť, kde bude mať prezident Kiska najmenšiu autoritu, je to celkom určite politická aréna.
Z dnešného pohľadu sa zdá takmer nemožné, aby sa v domácej politike pokúsil hrať aktívnejšiu rolu. Len ťažko si možno predstaviť, že by zasahoval do zostavovania novej vlády či prípadných parlamentných konfliktov medzi stranami. A ak urobí chybu, jeho postavenie sa môže len ďalej zhoršiť.
Post prezidenta však má pre slovenskú politikú svoj význam, navyše, prípadná domáca politická kríza môže Kiskovu intervenciu potrebovať, preto by sa mal prezident na niečo také pripraviť. Keďže nemá politickú autoritu, musí si ju vybudovať niekde inde. Jediným prostriedkom je oprieť sa o spoločenskú podporu. Mal by byť prítomný v krajine, vnímať jej problémy a obavy a súčasne nepodľahnúť svetu tretieho sektora. Všetky podnety a analýzy by mal vítať, ale nepodľahnúť predstave, že existuje úzky okruh ľudí, ktorý má na tieto problémy monopol. Aby to dokázal, potrebuje vlastnú agendu, s ktorou osloví a zaujme krajinu.
Andrej Kiska ukázal, v čom je silný, už predtým, než vstúpil do politiky. Mohol by na to nadviazať, cestovať po krajine a upozorňovať na problémy. Slovensko potrebuje, aby sa spoločenská zodpovednosť bohatých stala politickou témou. Kiska rozumie podnikateľskému svetu, má tam autoritu a vie, že kultúru tohto prostredia treba meniť. Sám išiel príkladom. Teraz má funkciu, ktorú môže zasvätiť tomu, aby krajinu s týmto mandátom menil ešte viac. Či už bude v Trnave, Rožnave, alebo Svidníku, všade môže oceniť miestnych podnikateľov za to, čo robia, zastupovať ich záujmy voči vláde, a pritom od nich žiadať viac. Napríklad pri financovaní projektov na podporu Rómov, zamestnávaní mladých či kultivácii našich miest. Nikto ho za to nebude porovnávať s Václavom Havlom, ale celkom určite ani s jeho predchodcami v Grasalkovičovom paláci.
Andrej Kiska vie, že má byť iný. V prezidentskej tradícii zaostávame nielen za Čechmi, ale aj Maďarmi a Poliakmi. Nie vždy mali najlepších prezidentov, ale všetci mali prezidenta, na ktorého mohli byť hrdí.
Kiska ukázal, že má správne vzory (napríklad Václava Havla) a ak nechce, aby sme boli krajinou, pre ktorú je maximom mať slušného, ale neviditeľného prezidenta, musí ukázať, že dokáže Slovensko niečím zaujať a azda aj zmeniť. Rozhodli sme sa osloviť viacerých ľudí a spolu s nimi si položiť otázku, čo sa od prezidenta Kisku očakáva a čomu by sa mal venovať, aby sme po piatich rokoch nemuseli opakovať, že stále čakáme na prezidenta, ktorý sa vymaní z doterajšej tradície.
.veľké očakávania
Pomerne silné právomoci má prezident v justícii. Z tohto dôvodu a pre stav, v ktorom sa slovenské súdnictvo dnes nachádza,sú práve v tejto oblasti spojené s novým prezidentom veľké očakávania. Prezident môže menovať troch členov Súdnej rady, vyberá tiež sudcov Ústavného súdu spomedzi kandidátov, ktorých mu predloží parlament. Rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Jozefa Čentéša dáva tiež prezidentovi právomoc, aby za istých okolností odmietol menovať generálneho prokurátora či predsedu Najvyššieho súdu. Nakoniec, samotný Kiska už počas prezidentskej kampane avizoval, že ak by Súdna rada za predsedu Najvyššieho súdu opätovne zvolila Štefana Harabina, odmietol by ho do tejto funkcie vymenovať. Hoci v čase uzávierky nášho časopisu nebolo ešte známe, či troch nových ústavných sudcov vybral Ivan Gašparovič, alebo to nakoniec prenechal Andrejovi Kiskovi, zo zoznamu kandidátov, ktorých schválil parlament, ani nebolo veľmi na výber. Sudcovia, ktorí by boli vnímaní ako odborné a morálne autority, na zozname jednoducho nie sú. Andrej Kiska však počas svojho funkčného obdobia bude mať príležitosť menovať aj ďalších ústavných sudcov. Bude to už pri inej parlamentnej zostave, a tak existuje istá šanca, že Národná rada mu predloží taký zoznam kandidátov, spomedzi ktorých sa budú dať vybrať kvalitní ústavní sudcovia.
Ombudsmanka Jana Dubovcová si myslí, že nový prezident bude svoje kompetencie v oblasti justície aktívne využívať. „Očakávam, že napríklad do Súdnej rady čoskoro menuje svojich nominantov,“ hovorí Dubovcová. Ombudsmanka vidí v Kiskovi aj spojenca v oblasti ochrany ľudských práv, ktorá je jej agendou a kde sa doteraz často cítila osamotená. „Vzhľadom na to, čo pán Kiska hovoril počas volebnej kampane, mám nádej, že by mohol prispieť k scitlivovaniu verejnosti na túto tému. Aj keď nemá konkrétne právomoci, má obrovský vplyv na formovanie verejnej mienky. Ak by sme v niektorých témach spojili naše snaženia, mohlo by to znásobiť pozitívny dopad,“ myslí si Dubovcová.
Viacerí bezpečnostní analytici dúfajú, že Kiska bude v porovnaní so svojím predchodcom aktívnejší aj v záležitostiach armády a bezpečnosti štátu. Podľa Jaroslava Naďa zo Slovenskej atlantickej komisie by sa mal nový prezident v čase agresívnej ruskej politiky zasadzovať za potvrdenie našej transatlantickej orientácie. Nielen deklaratórne, ale aj presadzovaním konkrétnych opatrení, aby naša armáda bola čo najmenej závislá od Ruska. „Ozbrojené sily a celý rezort obrany sú na Slovensku obsahovo, finančne a personálne podvyživené a od vstupu do NATO sa im nevenovala adekvátna pozornosť. Prezident Kiska by mal zaštítiť širšie úsilie tento stav zmeniť,“ hovorí Naď.
.využiť každú chybu
Podľa ústavy prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok. Hlava štátu má niektoré zahraničnopolitické právomoci, časť z nich sa tradične presúva na vládu. Za „prezidentské“ sa okrem bilaterálnych ciest a vyšehradských summitov považuje navštevovať Valné zhromaždenie OSN či summity NATO. Expert na strednú a východnú Európu v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay pre .týždeň hovorí, že „existujú viaceré zabehané modely, kde môže prezident Kiska vnášať nové impulzy a agendu, napríklad summity V4 či stredoeurópskej iniciatívy.“ Strážay hovorí, že od Kisku sa neočakáva žiadny zahraničnopolitický big-bang. Dôležité vraj bude, aby pripomínal slovenské záväzky voči NATO či EÚ a našu schopnosť využiť aj iné veci, ktoré z nášho členstva vyplývajú, nielen eurofondy. Oceňuje okruh expertov, ktorý sa okolo nového prezidenta formuje, sú podľa neho zárukou, že prezident bude formulovať jasné stanoviská, najmä v otázkach ako Ukrajina. „Prezident navyše nemusí byť až taký diplomatický ako zamestnanci ministerstva zahraničných vecí,“ dodáva Strážay.
Andrej Kiska už v prezidentskej kampani avizoval, že zahraničnopolitické témy bude konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, no uplynulé týždne ukázali, že by sa mal pokúsiť o niečo viac. A to napriek tomu, že v kampani bolo vidieť, že zahraničná politika nie je a zrejme ani nebude Kiskovou najsilnejšou témou. Reč je o situácii na juhovýchode Ukrajiny a dopade tejto krízy na strednú a východnú Európu. Robert Fico reaguje neprimerane (porovnanie prítomnosti amerických vojsk s inváziou v roku 1968 bolo hlúpe), najmä s ohľadom na Poľsko. Poliaci o americké jednotky na svojom území stoja, navyše sú veľmi aktívni aj v Bruseli (návrh energetickej únie, kandidatúra poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského na post ministra zahraničných vecí EÚ) a vo Vyšehrade narážajú na výsmech a ignoranciu. A práve tento príklad ukazuje, ako by mal nový prezident pristupovať k zahraničnej politike: Nemusí byť sám iniciatívny, keďže sa v téme necíti doma, ale mal by využiť každú väčšiu chybu vlády a vyvažovať jej postoje. V tomto prípade by to znamenalo okrem „demokratického“ slovníka voči Ukrajine aj podporu poľských návrhov v Bruseli a pochopenie pre nové rozloženie spojeneckých vojsk NATO v niektorých krajinách, najmä pre obavy Poľska a pobaltských štátov. Všetky tieto tri témy sú totiž pre záujmy Slovenska dôležitejšie ako kandidatúra Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN (kde je potrebná aj podpora Ruska).
Prezident Kiska by sa teda nemal nechať zahnať do kúta a prijať protokolárnu rolu hostiteľa zahraničných návštev, ale ukázať zmysel pre balans. Tam, kde bude Ficova vláda Slovensko zastupovať dobre, v poslednom čase ide o pôsobenie v Bruseli či solídnu personálnu politiku obsadzovania dôležitých ambasád, by ju mal prezident podporiť. Tam, kde sa premiér alebo minister zahraničných vecí dopustia prešľapu, by mal aktívne vystúpiť.
.dobrý anjel
Očakávania od nového prezidenta sú veľké aj vo sférach, kde nedisponuje žiadnymi reálnymi právomocami. Mnohí ho totiž doteraz vnímali najmä ako zakladateľa charitatívnej organizácie Dobrý anjel, ktorý sa pokúsil vybudovať na zelenej lúke špičkovú detskú nemocnicu, a teda človeka s citom pre sociálne a zdravotnícke témy. Podľa Mareka Roháčka z občianskeho združenia Návrat, ktoré sa zaoberá vyhľadávaním a prípravou náhradných rodín pre opustené deti, preukázal Kiska už pred nástupom do funkcie empatiu a vnímavosť. Roháček oceňuje, že na svoju inauguráciu pozval aj bezdomovcov a tiež to, že sa stretol s ľuďmi, ktorých v kaviarni napadol Gašparovičov poradca Dárius Rusnák. „Prezident nemá explicitné právomoci v sociálnej oblasti, ale to, čo môže, je vysielať principiálne správy, môže klásť otázky a vytvárať platformy pre diskusiu. Ak dostane nejaký zákon na podpis, tak od neho očakávam, že ho nielen podpíše alebo nepodpíše, ale bude ho aj aktívne komentovať,“ opisuje svoju predstavu Roháček.
Riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld si myslí, že Kiska má dobrú štartovaciu pozíciu aj preto, že jeho predchodcovia vo funkcii boli pasívni. „Keďže pracujem v zdravotnícve, tak budem sledovať prezidentove aktivity v tejto oblasti. To, že v minulosti založil Dobrého anjela, ktorý pomáha onkologickým pacientom, vnímam pozitívne. Je to aj signál, že má kontakt s touto oblasťou. Prezident nemá v oblasti zdravotníctva veľké možnosti, ale môže ovplyvňovať médiá a verejnú mienku,“ hovorí riaditeľ Šenfeld, ktorému sa podarilo dostať čadčiansku nemocnicu z dlhov do plusu.
.maďarské očakávania
Osobitnou otázkou, ktorá má vnútroštátny charakter, ale ovplyvňuje aj medzištátne vzťahy, je vzťah k našim Maďarom. Táto otázka podľa všetkého len ďalej naberie na význame – najmä pri pohľade na „vracajúcu sa“ SMK, ktorá vytiahla kartu autonómie.
Maďarský intelektuál Péter Hunčík pre .týždeň hovorí, že „Maďari v prvom rade očakávajú, že prezident Kiska nebude tým, čomu sa v angličtine hovorí by-stander, teda nebude stáť mimo hlavného politického diania, ale aktívne sa do neho zapojí.“ Ako príklad, ktorým si Kiska získal medzi Maďarmi sympatie, uvádza gesto, ktorým sa nastupujúci prezident zastal maďarských žien, keď ich napadol už spomínaný Rusnák. „Za dvadsať rokov je to prvý prezident, ktorý sa v niečom zastal obyčajných Maďarov a ľudia sú mu za to vďační.“ Kiska má v maďarskej komunite malé plus aj vďaka tomu, že nepochádza zo žiadnej strany, nezaťažujú ho teda výroky a hlasovania politických strán z minulosti.
A čomu by sa mal nový prezident podľa Hunčíka aktívne venovať? „Mal by vystupovať proti extrémistickým hnutiam a aktivistom. Mal by to vedieť pomenovať a odsúdiť. Pán Kiska je z Popradu, musí teda vnímať aj rómsku otázku a hovoriť o nej nielen doma, ale aj s maďarským, českým či rumunským kolegom,“ hovorí Hunčík. Prezident Kiska by podľa neho mohol reagovať aj na diskusiu o maďarskej autonómii, a to najmä preto, že po náraste nacionalizmu v Katalánsku a Škótsku môže napätie rásť aj u nás medzi Mostom a SMK, a to si určite slovenský prezident neželá. Mohol by preto napríklad zorganizovať okrúhly stôl, kde o témach autonómie budú hovoriť najmä odborníci, aby agendu nediktovali len politici. Prezident by mal určite zareagovať aj na lavírovanie, aké predvádzajú premiéri Fico či Orbán: „Pre spoločnosť je dôležité, aby zaznel aj zdravý hlas, ktorý sa prihlási k európskym hodnotám a verbálne demonštroval, že Slovensko je na tej správnej strane,“ dodáva maďarský intelektuál.
.posmech politikov
Zrejme najťažšia úloha čaká prezidenta Kisku v domácej politike. Medzi bratislavskými politikmi, či už vládnymi, alebo opozičnými, nemá autoritu, niektorí ním otvorene pohŕdajú a mnohí z tých, ktorí ho podporujú, to robia najmä z egoistických dôvodov. Niektorí ho považujú za prezidenta na jedno volebné obdobie, miliardára, ktorý si splnil svoj sen, prezidenta s programom prvej dámy či niekoho, kto nerozumie politike a pohŕda jej pravidlami. Ak teda existuje oblasť, kde bude mať prezident Kiska najmenšiu autoritu, je to celkom určite politická aréna.
Z dnešného pohľadu sa zdá takmer nemožné, aby sa v domácej politike pokúsil hrať aktívnejšiu rolu. Len ťažko si možno predstaviť, že by zasahoval do zostavovania novej vlády či prípadných parlamentných konfliktov medzi stranami. A ak urobí chybu, jeho postavenie sa môže len ďalej zhoršiť.
Post prezidenta však má pre slovenskú politikú svoj význam, navyše, prípadná domáca politická kríza môže Kiskovu intervenciu potrebovať, preto by sa mal prezident na niečo také pripraviť. Keďže nemá politickú autoritu, musí si ju vybudovať niekde inde. Jediným prostriedkom je oprieť sa o spoločenskú podporu. Mal by byť prítomný v krajine, vnímať jej problémy a obavy a súčasne nepodľahnúť svetu tretieho sektora. Všetky podnety a analýzy by mal vítať, ale nepodľahnúť predstave, že existuje úzky okruh ľudí, ktorý má na tieto problémy monopol. Aby to dokázal, potrebuje vlastnú agendu, s ktorou osloví a zaujme krajinu.
Andrej Kiska ukázal, v čom je silný, už predtým, než vstúpil do politiky. Mohol by na to nadviazať, cestovať po krajine a upozorňovať na problémy. Slovensko potrebuje, aby sa spoločenská zodpovednosť bohatých stala politickou témou. Kiska rozumie podnikateľskému svetu, má tam autoritu a vie, že kultúru tohto prostredia treba meniť. Sám išiel príkladom. Teraz má funkciu, ktorú môže zasvätiť tomu, aby krajinu s týmto mandátom menil ešte viac. Či už bude v Trnave, Rožnave, alebo Svidníku, všade môže oceniť miestnych podnikateľov za to, čo robia, zastupovať ich záujmy voči vláde, a pritom od nich žiadať viac. Napríklad pri financovaní projektov na podporu Rómov, zamestnávaní mladých či kultivácii našich miest. Nikto ho za to nebude porovnávať s Václavom Havlom, ale celkom určite ani s jeho predchodcami v Grasalkovičovom paláci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.