Niektorí ekonomickí historici, ako Joel Mokyr či Deirdre McCloskey, napríklad tvrdia, že priemyselná revolúcia – a s ňou spojený rast prosperity západného sveta – by nenastala bez kultúrnej zmeny, ktorá viedla k tomu, že si ľudia začali vážiť podnikanie a inovácie.
V roku 2014 sa na Slovensku nerozhoduje o prosperite západného sveta. Zmena atmosféry, spôsobená odchodom Ivana Gašparoviča a príchodom nového prezidenta, ktorý sa javí slušný a hodnotovo ukotvený človek, však môže byť pre krajinu veľkou posilou. Spomeňme si, čo pre Československo a neskôr Českú republiku urobil fakt, že sa prezidentom stal Václav Havel. Nešlo len o reputáciu krajiny vo svete (hoci hrala významnú úlohu), ale aj o dôsledky, ktoré mala prítomnosť takéhoto prezidenta na politickú kultúru a atmosféru v krajine.
Andrej Kiska nie je Havel, ale môže sa z tohto príkladu poučiť. V mnohých smeroch totiž stojí pred rovnakou úlohou: obnoviť, či skôr vybudovať od nuly vážnosť prezidentského úradu a využiť ho na nastoľovanie tém, ktoré sú pre budúcnosť krajiny dôležité. Takou témou je dnes úloha, ktorú Slovensko hrá v Európe a v rámci transatlantických bezpečnostných štruktúr. Odpoveď slovenských politikov – aj tých, ktorí sú súčasťou pravicových politických strán – na Ukrajinu bola napríklad žalostná. Málokto našiel odvahu jasne pomenovať ruskú agresiu, a prakticky nikto otvorene nepovedal, že je naším národným záujmom, aby sme sa stali v rámci NATO zodpovednejšími spojencami, ktorí sú ochotní do bezpečnosti investovať.
Prezident Kiska nebude mať v rukách slovenskú bezpečnostnú politiku. Tak ako v Českej republike za Havlových čias však bude kľúčové, aby sa postavil latentnému antiamerikanizmu a bizarným sympatiám s ruským režimom, ktoré mnohí Slováci prechovávajú. Rovnako môžu jeho slová a osobný príklad pomôcť urobiť zo Slovenska otvorenejšiu spoločnosť.
Jednoducho povedané, kľúčovou úlohou nového prezidenta bude stáť na správnej strane histórie a neposkytovať ľuďom príležitosti hanbiť sa za najvyšší verejný úrad. Podobne ako po príchode Havla na Pražský hrad, symboly a estetika budú v tomto hrať veľkú úlohu. Z pohľadu občana totiž vyzerá slovenský prezidentský úrad po rokoch samostatného štátu ako skanzen zatuchnutého postkomunistického papalášizmu.
Vzhľad a kultúra úradu prezidenta je odrazom preferencií doterajších hláv štátu. Uveďme bizarné oslovovanie prezidenta „jeho excelencia“ zamestnancami prezidentskej kancelárie, nadužívanie zástav, prezidentských štandárd či operetných uniforiem čestných stráží, kvázirokokový, zlatom zdobený rečnícky pult či veľkopodnikateľský nábytok v prezidentskej pracovni, v ktorej chýba na stole počítač. Ak chceme pôsobiť ako modernejšia európska krajina, už len scivilnenie úradu a boj s nevkusom musí byť jednou z Kiskových priorít.
Fakt, že uplynulá nedeľa predstavuje veľké zlepšenie pre najvyšší úrad v krajine, je daný predovšetkým tým, že latka je nastavená mimoriadne nízko. Kiskov mandát však ponúka šancu na zásadné, historické zlepšenie. V zakotvení Slovenska ako euroatlantickej krajiny, vo vnímaní politiky ako služby verejnosti a Slovenska ako dopredu hľadiacej krajiny.
Bude táto šanca využitá?
.autor je ekonóm Cato Institute vo Washingtone.
V roku 2014 sa na Slovensku nerozhoduje o prosperite západného sveta. Zmena atmosféry, spôsobená odchodom Ivana Gašparoviča a príchodom nového prezidenta, ktorý sa javí slušný a hodnotovo ukotvený človek, však môže byť pre krajinu veľkou posilou. Spomeňme si, čo pre Československo a neskôr Českú republiku urobil fakt, že sa prezidentom stal Václav Havel. Nešlo len o reputáciu krajiny vo svete (hoci hrala významnú úlohu), ale aj o dôsledky, ktoré mala prítomnosť takéhoto prezidenta na politickú kultúru a atmosféru v krajine.
Andrej Kiska nie je Havel, ale môže sa z tohto príkladu poučiť. V mnohých smeroch totiž stojí pred rovnakou úlohou: obnoviť, či skôr vybudovať od nuly vážnosť prezidentského úradu a využiť ho na nastoľovanie tém, ktoré sú pre budúcnosť krajiny dôležité. Takou témou je dnes úloha, ktorú Slovensko hrá v Európe a v rámci transatlantických bezpečnostných štruktúr. Odpoveď slovenských politikov – aj tých, ktorí sú súčasťou pravicových politických strán – na Ukrajinu bola napríklad žalostná. Málokto našiel odvahu jasne pomenovať ruskú agresiu, a prakticky nikto otvorene nepovedal, že je naším národným záujmom, aby sme sa stali v rámci NATO zodpovednejšími spojencami, ktorí sú ochotní do bezpečnosti investovať.
Prezident Kiska nebude mať v rukách slovenskú bezpečnostnú politiku. Tak ako v Českej republike za Havlových čias však bude kľúčové, aby sa postavil latentnému antiamerikanizmu a bizarným sympatiám s ruským režimom, ktoré mnohí Slováci prechovávajú. Rovnako môžu jeho slová a osobný príklad pomôcť urobiť zo Slovenska otvorenejšiu spoločnosť.
Jednoducho povedané, kľúčovou úlohou nového prezidenta bude stáť na správnej strane histórie a neposkytovať ľuďom príležitosti hanbiť sa za najvyšší verejný úrad. Podobne ako po príchode Havla na Pražský hrad, symboly a estetika budú v tomto hrať veľkú úlohu. Z pohľadu občana totiž vyzerá slovenský prezidentský úrad po rokoch samostatného štátu ako skanzen zatuchnutého postkomunistického papalášizmu.
Vzhľad a kultúra úradu prezidenta je odrazom preferencií doterajších hláv štátu. Uveďme bizarné oslovovanie prezidenta „jeho excelencia“ zamestnancami prezidentskej kancelárie, nadužívanie zástav, prezidentských štandárd či operetných uniforiem čestných stráží, kvázirokokový, zlatom zdobený rečnícky pult či veľkopodnikateľský nábytok v prezidentskej pracovni, v ktorej chýba na stole počítač. Ak chceme pôsobiť ako modernejšia európska krajina, už len scivilnenie úradu a boj s nevkusom musí byť jednou z Kiskových priorít.
Fakt, že uplynulá nedeľa predstavuje veľké zlepšenie pre najvyšší úrad v krajine, je daný predovšetkým tým, že latka je nastavená mimoriadne nízko. Kiskov mandát však ponúka šancu na zásadné, historické zlepšenie. V zakotvení Slovenska ako euroatlantickej krajiny, vo vnímaní politiky ako služby verejnosti a Slovenska ako dopredu hľadiacej krajiny.
Bude táto šanca využitá?
.autor je ekonóm Cato Institute vo Washingtone.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.