Pred vstupom do galérie stoja stovky ľudí v dlhom rade a pomalým krokom sa blížia k turniketu, ktorý ich pustí dnu. Je pracovný deň, takže to nie je také hrozné – ani nie hodina čakania a ste dnu. Zadarmo. Ak sa vám zdá hodina čakania neúnosne dlhá, môžete sa postaviť do oveľa kratšieho radu, ktorý sa končí platobným terminálom – zaplatíte dobrovoľné vstupné (minimálne 20 dolárov) a môžete sa kochať umením. Zároveň môžete mať pritom dobrý pocit, že ste podporili dôležitú kultúrnu inštitúciu. Konkrétne Metropolitan Museum v New Yorku.
Strih. Bratislava, SNG v jedno pracovné popoludnie. Pred pokladňou nie je nijaký rad. Pani pokladníčka vytlačí vstupenku a podáva vám ju. Ak začnete vyťahovať peňaženku, pani vás poučí, že platiť teraz netreba. Na vstupenke je vytlačená suma vstupného – 0 eur. No zároveň si môžete všimnúť, kto vám to celé platí. Možno vás to ani nezaujíma, hlavne, že ste ušetrili, no možno s tým budete mať problém. Môžete sa však pokojne vrátiť k pokladni a požiadať o riadny lístok v plnej cene.
.danajský dar?
V prvý pracovný deň po zimných prázdninách oznámila generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá, že galéria má nového sponzora. Stala sa ním J&T Banka, ktorá sa sumou 60-tisíc eur rozhodla „refundovať” galérii príjem zo vstupného, aby nemusela vyberať vstupné.
Rozhodnutie vedenia SNG prijať dar práve od tohto sponzora rozhnevalo aktivistov z iniciatívy Bratislava otvorene. Zverejnili otvorený list riaditeľke, v ktorom vyjadrili aj presvedčenie o dobrých úmysloch vedenia SNG, no aj svoje znepokojenie a varovali, že ani tento dar nebude bez následkov. Aktivisti v liste napísali, že táto firma ničí pre zjazdovky vzácnu tatranskú prírodu, vyťala 300 stromov na dunajskom nábreží, postavila River Park, ktorý zničil panorámu mesta, chce búrať PKO a je nevšímavá k potrebám verejnosti či životnému prostrediu.
Aktivisti riaditeľke pripomenuli, že netreba „opomínať aj širšie celospoločenské súvislosti, ako aj snahy rôznych subjektov o vylepšovanie svojho mena v snahe prekryť a zakryť nekultúrnosť či spoločenské a morálne škody, ktoré napáchali v minulosti.”
V liste preto riaditeľku vyzvali, aby zachovala možnosť kúpiť si vstupenku do SNG pre občanov, „ktorí si vážia hodnoty zanechané predkami a nechcú mať nič spoločné s tými, čo ich kvôli svojim ziskom ničia“. A vyjadrili tiež presvedčenie, „že v našej občianskej spoločnosti zostali ešte slušní a poctiví ľudia, ktorí sa nenechajú kúpiť na lacné sľuby a prázdne deklarácie o vášni k umeniu a otvorene vyjadria svoj odmietavý postoj k nim.“
List podpísalo šesť aktivistov a do dnešného dňa ho podporilo 184 ľudí. Paradoxne, kritický postoj iniciatívy Bratislava otvorene vzbudil aj pozornosť médií a takto vlastne spropagoval fakt, že SNG je teraz zadarmo. Aj negatívna reklama je totiž reklama.
Možnosť riadne si kúpiť vstupenku tu však bola od začiatku celého experimentu. Každý, kto má problém, že mu vstupné zaplatilo J&T, si môže lístok kúpiť alebo prispieť galérii dobrovoľnou sumou. Je úplne správne, keď je možné takto vyjadriť svoj občiansky postoj. A tým, čo ho poctivo dodržiavajú a sú vo svojom postoji dôslední, treba povedať jediné: Rešpekt!
Ale príjmy z dobrovoľného vstupného sú zatiaľ také nízke, že sa dá predpokladať, že takýchto poctivcov je máličko. Ako dnes s odstupom času vidia aktivisti celú záležitosť?
“Vnímam to stále rovnako. Išlo o princíp. Nič sa na tom nezmenilo,” hovorí jedna zo šestice signatárov listu Ľubica Trubíniová. Priznáva, že je to zložitá otázka, o ktorej možno diskutovať. „Kde je hranica, po ktorú môžeme akceptovať, že človek či firma urobí niečo zlé a potom urobí niečo dobré a berieme to. Kedy to už je neakceptovateľné?” hovorí známa bratislavská environmentalistka. „Dá sa kúpiť odpustok? Nemožno jednoducho spraviť hrubú čiaru a tváriť sa, že už je všetko v poriadku. Bolo by to relativizáciou morálky v spoločnosti.” Ďalší z oslovených aktivistov, ktorý list podpísal, sa však už odmietol o tej téme vyjadrovať s dodatkom, že to nie je jednoznačná vec.
Alexandra Kusá veľmi dobre vie, že táto záležitosť má aj reputačné riziko. „Nie som zástanca kolektívnej viny,“ dodáva na margo svojho sponzorského partnera. Nemá vraj problém pochváliť ho, keď si to zaslúži, ale keď si to zaslúžia, budem ich aj kritizovať. Práve Kusá patrila k tvrdým kritikom Bratislavského okrášľovacieho spolku, za ktorým je skupina J&T , postaviť rovno pred SNG, na Námestie Ľudovíta Štúra, gýčovú repliku sochy Márie Terézie.
.vášeň a sen
Vedenie SNG zrejme presvedčilo aj to, že v manažmente J&T Banky videli záujem o umenie. Banka zaplatila svojim zamestnancom aj klientom vstupné do SNG a objednali si aj vzdelávací kurz Buďte v obraze. „Chodili naň do nohy, naozaj ich to zaujímalo,“ tvrdí Alexandra Kusá. Aj preto spomenula pred týmto sponzorom, aký má sen – vstup do SNG zadarmo pre všetkých. Galéria si už za tri roky vyskúšala, že keď mala v nedeľu bezplatný vstup, návštevnosť podstatne vzrástla. „A ľudia z J&T Banky sa na to chytili, že sa im to páči.” Firmy, ktoré oslovili predtým, tento sen nezaujal.
Na úvodnej tlačovke pri spustení spolupráce v januári generálny riaditeľ J&T Banky Andrej Zaťko povedal aj vetu: „Umenie je naša vášeň a snažíme sa ho podporovať. Boli sme radi, keď SNG prišla s týmto nápadom. “
Peter Paško, jeden z majiteľov firmy Eset a vlastník Galérie Nedbalka, tomu rozumie a nemyslí si, že za týmto krokom J&T Banky je len vykalkulovaná marketingová stratégia. „Skôr sa mi zdá, že to bola osobná vec, že majú k umeniu vzťah. Takéto veci vznikajú zvyčajne z nejakého dobrého pocitu.” Rozhodnutie SNG prijať takýto sponzorský dar nekritizuje. „Je to v poriadku,” hovorí Peter Paško. „Bolo to pozitívne rozhodnutie. Niekoho to možno naštve, že sa chcú takto vykúpiť, no je to dobrý krok.”
.celkom gratis?
Ale sporný nemusí byť len samotný sponzor. V susednom Česku sa pre zrušenie vstupného rozhodla v rovnakom čase ako SNG Moravská galéria sídliaca v Brne. Na jej čele vyše roka stojí Jan Press, ktorý predtým šéfoval ekonomickému odboru. Jeho rozhodnutie zaviesť do stálych expozícií iba dobrovoľné vstupné a príjmy z lístkov nahradiť sponzorským darom zaskočilo viacerých jeho kolegov z branže. Najmä preto, že si takýto krok nemôžu dovoliť. Press si zohnal sponzora a svoje rozhodnutie obhajuje tým, že odstránenie vstupného sa stalo predovšetkým pútačom, ktorý miestnych upozorňuje, že sa v galérii niečo deje. Zároveň to má byť pozvanie a zrušenie bariéry medzi verejnosťou a galériou. Bezplatný vstup do verejných galérií a múzeí je už bežný vo Veľkej Británii, ktorý zaviedli Blairovi labouristi. Príjmy zo vstupného nahradil štát príjmami z hazardu. Návštevnosť galérií a múzeí išla rapídne hore. Alexandra Kusá pripomína, že kým na Západe teraz neuveriteľne rastie návštevnosť galérií a múzeí, u nás tento trend nie je. Bezplatné vstupné by mohlo veci pohnúť.
No kritici pripomínajú, že pri bezplatnom vstupe klesá v očiach verejnosti hodnota ponúkaných akcií. Ak si za niečo zaplatíte, očakávate vyšší štandard služby, to pripúšťa aj Alexandra Kusá. Peter Paška z Nedbalky je ešte jednoznačnejší: „Neverím veciam, ktoré sú zadarmo. Vždy za tým niečo je.“
Na rozhodnutie SNG zrušiť vstupné zareagovala v českej tlači profesorka dejín umenia Milena Bartlová. Tvrdí, že predovšetkým štát by sa mal usilovať o čo najväčšiu prístupnosť umenia a kultúry. Štát by teda mal primerane financovať kultúru, ktorá sa neuživí sama, ale tvorí pritom nenahraditeľnú súčasť spoločenského života, ktorý kultivuje aj obohacuje. Toto nemajú robiť bohatí ľudia či firmy. „Chcime, aby boháči typu J&T predovšetkým poctivo platili dane v krajinách, kde pôsobia a kde s nimi ľudia musia žiť,“ píše profesorka Bartlová.
Za to, aby aj štát ponúkal bezplatný vstup do galérií, je aj známy český ekonóm Tomáš Sedláček. Pre Respekt povedal: „Popri znalosti jazyka alebo očkovaní je aj kultúrny rozhľad jedným zo statkov, ktorých hodnota rastie tým, čím viac ľudí nimi disponuje. Takéto statky sa najľahšie rozšíria vtedy, keď ich štát ponúka bezplatne, napríklad aj formou gratis dní v galériách.”
.návštevnosť
Riaditeľka SNG Alexandra Kusá si začiatkom júna spokojne pozerá výkaz návštevnosti galérie od januára, keď sa zrušilo vstupné. Čísla za prvé štyri mesiace hovoria, že v januári bola návštevnosť SNG vyššia oproti vlaňajšku o 244,18 percenta. Potom to už nebolo až takéto veľkolepé, ale ani nárast návštevníkov vo februári o 158,76 percenta či v marci o 100,95 percenta nie je taký, že by vyvolával depresiu. Vlani v apríli prišlo do SNG 3 015 návštevníkov, tohto roku to bolo 6 557 ľudí. „Priznávam, že na číslach sa určite podpísali aj dobré výstavy, predovšetkým Zaujatí krásou a Impresionizmus,“ dodáva. Ale viac ako stopercentný nárast návštevnosti každý mesiac je naozaj pádnym argumentom v prospech riskantného rozhodnutia, ktoré pred pár mesiacmi Alexandra Kusá urobila.
Okrem toho navštevuje viac ľudí aj internetovú stránku galérie, viac ľudí chodí do kníhkupectva Ex Libris, ktoré je v jej priestoroch. Podstatné je, že mnohí z nich sú pritom noví návštevníci, ktorí nikdy predtým do galérie nechodili. „Zistili sme to podľa toho, že sa nevedia v galérii správať. Chytajú exponáty, najmä Messerschmidtove hlavy, ktoré sú z olova a dotyk im skutočne škodí.”
V nedeľu počas atraktívnej výstavy Impresionizmus bývala v SNG občas už aj tlačenica. Esterházyho palác, čo je provizórne sídlo SNG počas rekonštrukcie hlavnej budovy, dosahoval počas jarných víkendov už aj svoj strop, čo sa týka návštevníkov.
Rodí sa vraj aj nový zvyk – ľudia si zvyknú do galérie odbehnúť, aj keď sú v centre a zrazu majú vo svojom programe hodinku voľna, prídu sa do galérie „len tak“ pozrieť. To predtým, keď bolo vstupné, neexistovalo.
.konkurencia
Zrušenie vstupného v SNG môže nastaviť iné štandardy – ľudia sa môžu pýtať, prečo majú potom platiť v iných galériách. Necítia to konkurenčné galérie ako úder pod pás? Riaditeľ Galérie mesta Bratislava Ivan Jančár nevyzerá rozhorčene, keď sa má k tomu vyjadriť. Mestskej galérii totiž tohto roku neklesol počet návštevníkov, hoci zadarmo sa sem dá dostať iba výnimočne, napríklad počas festivalu BLAF a akcie Bratislava pre všetkých (počas Noci múzeí a galérií je vstupné spoločné pre viacero inštitúcií).
„My sme mali teraz veľmi silnú návštevnosť, na Alfonsa Muchu k nám prišlo 26-tisíc ľudí, na Miroslava Cipára 8 000 návštevníkov, čo je najnavštevovanejšia výstava slovenského žijúceho výtvarníka. Cipár je už legenda, ale mali sme k jeho výstave aj silnú mediálnu kampaň,” hovorí Jančár. „Konkurovať SNG sa dá tak, že budeme mať mimoriadne príťažlivé výstavy a silnú mediálnu podporu.”
Riaditeľ mestskej galérie nepovažuje nulové vstupné v národnej galérii za problém a vôbec ho nevyrušuje ani to, že SNG má sponzora práve J&T banku. Aj mestská galéria si už totiž pri výstave Davida La Chapella vyskúšala partnerstvo so skupinou J&T .
Ivan Jančár si uvedomuje, že bezplatný vstup do SNG tam môže pritiahnuť aj celkom nových návštevníkov, ktorí predtým na výstavy nechodili: „Čím viac nových návštevníkov takýmto spôsobom SNG pritiahne a vychová, tým viac nových návštevníkov potom príde aj k nám, ak ich umenie zaujme.”
Ivan Jančár by nebol zásadne proti ani proti zrušeniu vstupného v mestskej galérii: „Ale nie je to riešenie, ktoré automaticky vyrieši problémy s návštevnosťou. Dôležitejšie možno je, aby výstava bola atraktívna a mala dobrú mediálnu kampaň.”
Kým SNG a GMB sú galérie verejné, ktorých prevádzku financuje štát či mesto z vyzbieraných daní, Galériu Nedbalka založil a vlastní Peter Paško. Za svoje vlastné peniaze kúpil obrazy a sochy, ktoré v nej vystavuje. Za vlastné peniaze kúpil a zrekonštruoval budovu, v ktorej sú inštalované. Všetko to vzniklo z jeho lásky k umeniu a z túžby robiť zmysluplné a zaujímavé veci, aj vtedy, keď si už firma Eset od neho nežiada plné nasadenie.
Nedbalka rozhodne nie je žiadny „investičný projekt”, tieto investície sa nemajú ako vrátiť a Peter Paško to ani neočakáva. Nekupoval obrazy preto, aby na nich zarobil, ale preto, že umenie mu prinášalo radosť, a chcel, aby jeho obrazy mohli vidieť aj iní ľudia. Podľa jeho predstáv by časom mala byť galéria finančne sebestačná, dnes na ňu stále prispieva z vlastných zdrojov. Preto nepredpokladá, že by zrušil vstupné. „Všetko niečo stojí, nič nespadlo z neba, ani drahé podlahy, ktoré tu máme, ani čisté krásne toalety, “ vysvetľuje. Zároveň však aj táto luxusná súkromná galéria ponúka raz do mesiaca vstup zadarmo, vždy prvý utorok v mesiaci. „Vtedy sem príde okolo 70 ľudí. Aj keď je vstup zadarmo, neprídu sem ľudia, ktorí by tu robili neplechu, alebo by sa tu chceli len zohriať. Neprídu ľudia, ktorých to nezaujíma.”
Nedbalka teraz zvýšila vstupné, ale urobila to zaujímavým spôsobom. „Zvýšili sme vstupné na 4 eurá, no je v tom už aj jeden nápoj v našej kaviarni,” hovorí Peter Paško. Z jeho skúsenosti možno ani nie je rozhodujúce, aby galéria nemala vstupné, ono totiž nie je veľkou bariérou, ale ak chce galéria získať nových návštevníkov, dôležité je, aby ich niekto pritiahol. „Človek, ktorý prvýkrát prišiel do galérie, potrebuje pomoc iného človeka, niekoho, kto ho na to nahovorí. A keď pri samotnej návšteve získa dobrý pocit, rád sa vracia.“
.riziko a risk
Spolupráca SNG a J&T Banky zatiaľ vyzerá ako dobre vymyslený či vysnívaný projekt. Nepotvrdzuje sa zatiaľ, že by ľudia odmietali chodiť do galérie, keď ju sponzoruje banka, ktorá patrí do kontroverzne vnímanej skupiny. Naopak, prišlo ich oveľa viac, ako keď tu tento sponzor nebol. Možné riziko je skôr v inej veci: ak by banka časom spoluprácu ukončila, nebudú ľudia zaskočení, že si musia vstup zase platiť? Ale nie je vylúčené, že galéria stihne pritiahnuť a zaujať za tento rok toľko nových návštevníkov, že už ani prípadné vstupné nebude pre nich v budúcnosti bariérou. A čím viac ľudí objaví v umení radosť a potešenie, tým bohatšia a kultivovanejšia bude celá spoločnosť.
Zdá sa, že za pokus tento experiment naozaj stojí.
Strih. Bratislava, SNG v jedno pracovné popoludnie. Pred pokladňou nie je nijaký rad. Pani pokladníčka vytlačí vstupenku a podáva vám ju. Ak začnete vyťahovať peňaženku, pani vás poučí, že platiť teraz netreba. Na vstupenke je vytlačená suma vstupného – 0 eur. No zároveň si môžete všimnúť, kto vám to celé platí. Možno vás to ani nezaujíma, hlavne, že ste ušetrili, no možno s tým budete mať problém. Môžete sa však pokojne vrátiť k pokladni a požiadať o riadny lístok v plnej cene.
.danajský dar?
V prvý pracovný deň po zimných prázdninách oznámila generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá, že galéria má nového sponzora. Stala sa ním J&T Banka, ktorá sa sumou 60-tisíc eur rozhodla „refundovať” galérii príjem zo vstupného, aby nemusela vyberať vstupné.
Rozhodnutie vedenia SNG prijať dar práve od tohto sponzora rozhnevalo aktivistov z iniciatívy Bratislava otvorene. Zverejnili otvorený list riaditeľke, v ktorom vyjadrili aj presvedčenie o dobrých úmysloch vedenia SNG, no aj svoje znepokojenie a varovali, že ani tento dar nebude bez následkov. Aktivisti v liste napísali, že táto firma ničí pre zjazdovky vzácnu tatranskú prírodu, vyťala 300 stromov na dunajskom nábreží, postavila River Park, ktorý zničil panorámu mesta, chce búrať PKO a je nevšímavá k potrebám verejnosti či životnému prostrediu.
Aktivisti riaditeľke pripomenuli, že netreba „opomínať aj širšie celospoločenské súvislosti, ako aj snahy rôznych subjektov o vylepšovanie svojho mena v snahe prekryť a zakryť nekultúrnosť či spoločenské a morálne škody, ktoré napáchali v minulosti.”
V liste preto riaditeľku vyzvali, aby zachovala možnosť kúpiť si vstupenku do SNG pre občanov, „ktorí si vážia hodnoty zanechané predkami a nechcú mať nič spoločné s tými, čo ich kvôli svojim ziskom ničia“. A vyjadrili tiež presvedčenie, „že v našej občianskej spoločnosti zostali ešte slušní a poctiví ľudia, ktorí sa nenechajú kúpiť na lacné sľuby a prázdne deklarácie o vášni k umeniu a otvorene vyjadria svoj odmietavý postoj k nim.“
List podpísalo šesť aktivistov a do dnešného dňa ho podporilo 184 ľudí. Paradoxne, kritický postoj iniciatívy Bratislava otvorene vzbudil aj pozornosť médií a takto vlastne spropagoval fakt, že SNG je teraz zadarmo. Aj negatívna reklama je totiž reklama.
Možnosť riadne si kúpiť vstupenku tu však bola od začiatku celého experimentu. Každý, kto má problém, že mu vstupné zaplatilo J&T, si môže lístok kúpiť alebo prispieť galérii dobrovoľnou sumou. Je úplne správne, keď je možné takto vyjadriť svoj občiansky postoj. A tým, čo ho poctivo dodržiavajú a sú vo svojom postoji dôslední, treba povedať jediné: Rešpekt!
Ale príjmy z dobrovoľného vstupného sú zatiaľ také nízke, že sa dá predpokladať, že takýchto poctivcov je máličko. Ako dnes s odstupom času vidia aktivisti celú záležitosť?
“Vnímam to stále rovnako. Išlo o princíp. Nič sa na tom nezmenilo,” hovorí jedna zo šestice signatárov listu Ľubica Trubíniová. Priznáva, že je to zložitá otázka, o ktorej možno diskutovať. „Kde je hranica, po ktorú môžeme akceptovať, že človek či firma urobí niečo zlé a potom urobí niečo dobré a berieme to. Kedy to už je neakceptovateľné?” hovorí známa bratislavská environmentalistka. „Dá sa kúpiť odpustok? Nemožno jednoducho spraviť hrubú čiaru a tváriť sa, že už je všetko v poriadku. Bolo by to relativizáciou morálky v spoločnosti.” Ďalší z oslovených aktivistov, ktorý list podpísal, sa však už odmietol o tej téme vyjadrovať s dodatkom, že to nie je jednoznačná vec.
Alexandra Kusá veľmi dobre vie, že táto záležitosť má aj reputačné riziko. „Nie som zástanca kolektívnej viny,“ dodáva na margo svojho sponzorského partnera. Nemá vraj problém pochváliť ho, keď si to zaslúži, ale keď si to zaslúžia, budem ich aj kritizovať. Práve Kusá patrila k tvrdým kritikom Bratislavského okrášľovacieho spolku, za ktorým je skupina J&T , postaviť rovno pred SNG, na Námestie Ľudovíta Štúra, gýčovú repliku sochy Márie Terézie.
.vášeň a sen
Vedenie SNG zrejme presvedčilo aj to, že v manažmente J&T Banky videli záujem o umenie. Banka zaplatila svojim zamestnancom aj klientom vstupné do SNG a objednali si aj vzdelávací kurz Buďte v obraze. „Chodili naň do nohy, naozaj ich to zaujímalo,“ tvrdí Alexandra Kusá. Aj preto spomenula pred týmto sponzorom, aký má sen – vstup do SNG zadarmo pre všetkých. Galéria si už za tri roky vyskúšala, že keď mala v nedeľu bezplatný vstup, návštevnosť podstatne vzrástla. „A ľudia z J&T Banky sa na to chytili, že sa im to páči.” Firmy, ktoré oslovili predtým, tento sen nezaujal.
Na úvodnej tlačovke pri spustení spolupráce v januári generálny riaditeľ J&T Banky Andrej Zaťko povedal aj vetu: „Umenie je naša vášeň a snažíme sa ho podporovať. Boli sme radi, keď SNG prišla s týmto nápadom. “
Peter Paško, jeden z majiteľov firmy Eset a vlastník Galérie Nedbalka, tomu rozumie a nemyslí si, že za týmto krokom J&T Banky je len vykalkulovaná marketingová stratégia. „Skôr sa mi zdá, že to bola osobná vec, že majú k umeniu vzťah. Takéto veci vznikajú zvyčajne z nejakého dobrého pocitu.” Rozhodnutie SNG prijať takýto sponzorský dar nekritizuje. „Je to v poriadku,” hovorí Peter Paško. „Bolo to pozitívne rozhodnutie. Niekoho to možno naštve, že sa chcú takto vykúpiť, no je to dobrý krok.”
.celkom gratis?
Ale sporný nemusí byť len samotný sponzor. V susednom Česku sa pre zrušenie vstupného rozhodla v rovnakom čase ako SNG Moravská galéria sídliaca v Brne. Na jej čele vyše roka stojí Jan Press, ktorý predtým šéfoval ekonomickému odboru. Jeho rozhodnutie zaviesť do stálych expozícií iba dobrovoľné vstupné a príjmy z lístkov nahradiť sponzorským darom zaskočilo viacerých jeho kolegov z branže. Najmä preto, že si takýto krok nemôžu dovoliť. Press si zohnal sponzora a svoje rozhodnutie obhajuje tým, že odstránenie vstupného sa stalo predovšetkým pútačom, ktorý miestnych upozorňuje, že sa v galérii niečo deje. Zároveň to má byť pozvanie a zrušenie bariéry medzi verejnosťou a galériou. Bezplatný vstup do verejných galérií a múzeí je už bežný vo Veľkej Británii, ktorý zaviedli Blairovi labouristi. Príjmy zo vstupného nahradil štát príjmami z hazardu. Návštevnosť galérií a múzeí išla rapídne hore. Alexandra Kusá pripomína, že kým na Západe teraz neuveriteľne rastie návštevnosť galérií a múzeí, u nás tento trend nie je. Bezplatné vstupné by mohlo veci pohnúť.
No kritici pripomínajú, že pri bezplatnom vstupe klesá v očiach verejnosti hodnota ponúkaných akcií. Ak si za niečo zaplatíte, očakávate vyšší štandard služby, to pripúšťa aj Alexandra Kusá. Peter Paška z Nedbalky je ešte jednoznačnejší: „Neverím veciam, ktoré sú zadarmo. Vždy za tým niečo je.“
Na rozhodnutie SNG zrušiť vstupné zareagovala v českej tlači profesorka dejín umenia Milena Bartlová. Tvrdí, že predovšetkým štát by sa mal usilovať o čo najväčšiu prístupnosť umenia a kultúry. Štát by teda mal primerane financovať kultúru, ktorá sa neuživí sama, ale tvorí pritom nenahraditeľnú súčasť spoločenského života, ktorý kultivuje aj obohacuje. Toto nemajú robiť bohatí ľudia či firmy. „Chcime, aby boháči typu J&T predovšetkým poctivo platili dane v krajinách, kde pôsobia a kde s nimi ľudia musia žiť,“ píše profesorka Bartlová.
Za to, aby aj štát ponúkal bezplatný vstup do galérií, je aj známy český ekonóm Tomáš Sedláček. Pre Respekt povedal: „Popri znalosti jazyka alebo očkovaní je aj kultúrny rozhľad jedným zo statkov, ktorých hodnota rastie tým, čím viac ľudí nimi disponuje. Takéto statky sa najľahšie rozšíria vtedy, keď ich štát ponúka bezplatne, napríklad aj formou gratis dní v galériách.”
.návštevnosť
Riaditeľka SNG Alexandra Kusá si začiatkom júna spokojne pozerá výkaz návštevnosti galérie od januára, keď sa zrušilo vstupné. Čísla za prvé štyri mesiace hovoria, že v januári bola návštevnosť SNG vyššia oproti vlaňajšku o 244,18 percenta. Potom to už nebolo až takéto veľkolepé, ale ani nárast návštevníkov vo februári o 158,76 percenta či v marci o 100,95 percenta nie je taký, že by vyvolával depresiu. Vlani v apríli prišlo do SNG 3 015 návštevníkov, tohto roku to bolo 6 557 ľudí. „Priznávam, že na číslach sa určite podpísali aj dobré výstavy, predovšetkým Zaujatí krásou a Impresionizmus,“ dodáva. Ale viac ako stopercentný nárast návštevnosti každý mesiac je naozaj pádnym argumentom v prospech riskantného rozhodnutia, ktoré pred pár mesiacmi Alexandra Kusá urobila.
Okrem toho navštevuje viac ľudí aj internetovú stránku galérie, viac ľudí chodí do kníhkupectva Ex Libris, ktoré je v jej priestoroch. Podstatné je, že mnohí z nich sú pritom noví návštevníci, ktorí nikdy predtým do galérie nechodili. „Zistili sme to podľa toho, že sa nevedia v galérii správať. Chytajú exponáty, najmä Messerschmidtove hlavy, ktoré sú z olova a dotyk im skutočne škodí.”
V nedeľu počas atraktívnej výstavy Impresionizmus bývala v SNG občas už aj tlačenica. Esterházyho palác, čo je provizórne sídlo SNG počas rekonštrukcie hlavnej budovy, dosahoval počas jarných víkendov už aj svoj strop, čo sa týka návštevníkov.
Rodí sa vraj aj nový zvyk – ľudia si zvyknú do galérie odbehnúť, aj keď sú v centre a zrazu majú vo svojom programe hodinku voľna, prídu sa do galérie „len tak“ pozrieť. To predtým, keď bolo vstupné, neexistovalo.
.konkurencia
Zrušenie vstupného v SNG môže nastaviť iné štandardy – ľudia sa môžu pýtať, prečo majú potom platiť v iných galériách. Necítia to konkurenčné galérie ako úder pod pás? Riaditeľ Galérie mesta Bratislava Ivan Jančár nevyzerá rozhorčene, keď sa má k tomu vyjadriť. Mestskej galérii totiž tohto roku neklesol počet návštevníkov, hoci zadarmo sa sem dá dostať iba výnimočne, napríklad počas festivalu BLAF a akcie Bratislava pre všetkých (počas Noci múzeí a galérií je vstupné spoločné pre viacero inštitúcií).
„My sme mali teraz veľmi silnú návštevnosť, na Alfonsa Muchu k nám prišlo 26-tisíc ľudí, na Miroslava Cipára 8 000 návštevníkov, čo je najnavštevovanejšia výstava slovenského žijúceho výtvarníka. Cipár je už legenda, ale mali sme k jeho výstave aj silnú mediálnu kampaň,” hovorí Jančár. „Konkurovať SNG sa dá tak, že budeme mať mimoriadne príťažlivé výstavy a silnú mediálnu podporu.”
Riaditeľ mestskej galérie nepovažuje nulové vstupné v národnej galérii za problém a vôbec ho nevyrušuje ani to, že SNG má sponzora práve J&T banku. Aj mestská galéria si už totiž pri výstave Davida La Chapella vyskúšala partnerstvo so skupinou J&T .
Ivan Jančár si uvedomuje, že bezplatný vstup do SNG tam môže pritiahnuť aj celkom nových návštevníkov, ktorí predtým na výstavy nechodili: „Čím viac nových návštevníkov takýmto spôsobom SNG pritiahne a vychová, tým viac nových návštevníkov potom príde aj k nám, ak ich umenie zaujme.”
Ivan Jančár by nebol zásadne proti ani proti zrušeniu vstupného v mestskej galérii: „Ale nie je to riešenie, ktoré automaticky vyrieši problémy s návštevnosťou. Dôležitejšie možno je, aby výstava bola atraktívna a mala dobrú mediálnu kampaň.”
Kým SNG a GMB sú galérie verejné, ktorých prevádzku financuje štát či mesto z vyzbieraných daní, Galériu Nedbalka založil a vlastní Peter Paško. Za svoje vlastné peniaze kúpil obrazy a sochy, ktoré v nej vystavuje. Za vlastné peniaze kúpil a zrekonštruoval budovu, v ktorej sú inštalované. Všetko to vzniklo z jeho lásky k umeniu a z túžby robiť zmysluplné a zaujímavé veci, aj vtedy, keď si už firma Eset od neho nežiada plné nasadenie.
Nedbalka rozhodne nie je žiadny „investičný projekt”, tieto investície sa nemajú ako vrátiť a Peter Paško to ani neočakáva. Nekupoval obrazy preto, aby na nich zarobil, ale preto, že umenie mu prinášalo radosť, a chcel, aby jeho obrazy mohli vidieť aj iní ľudia. Podľa jeho predstáv by časom mala byť galéria finančne sebestačná, dnes na ňu stále prispieva z vlastných zdrojov. Preto nepredpokladá, že by zrušil vstupné. „Všetko niečo stojí, nič nespadlo z neba, ani drahé podlahy, ktoré tu máme, ani čisté krásne toalety, “ vysvetľuje. Zároveň však aj táto luxusná súkromná galéria ponúka raz do mesiaca vstup zadarmo, vždy prvý utorok v mesiaci. „Vtedy sem príde okolo 70 ľudí. Aj keď je vstup zadarmo, neprídu sem ľudia, ktorí by tu robili neplechu, alebo by sa tu chceli len zohriať. Neprídu ľudia, ktorých to nezaujíma.”
Nedbalka teraz zvýšila vstupné, ale urobila to zaujímavým spôsobom. „Zvýšili sme vstupné na 4 eurá, no je v tom už aj jeden nápoj v našej kaviarni,” hovorí Peter Paško. Z jeho skúsenosti možno ani nie je rozhodujúce, aby galéria nemala vstupné, ono totiž nie je veľkou bariérou, ale ak chce galéria získať nových návštevníkov, dôležité je, aby ich niekto pritiahol. „Človek, ktorý prvýkrát prišiel do galérie, potrebuje pomoc iného človeka, niekoho, kto ho na to nahovorí. A keď pri samotnej návšteve získa dobrý pocit, rád sa vracia.“
.riziko a risk
Spolupráca SNG a J&T Banky zatiaľ vyzerá ako dobre vymyslený či vysnívaný projekt. Nepotvrdzuje sa zatiaľ, že by ľudia odmietali chodiť do galérie, keď ju sponzoruje banka, ktorá patrí do kontroverzne vnímanej skupiny. Naopak, prišlo ich oveľa viac, ako keď tu tento sponzor nebol. Možné riziko je skôr v inej veci: ak by banka časom spoluprácu ukončila, nebudú ľudia zaskočení, že si musia vstup zase platiť? Ale nie je vylúčené, že galéria stihne pritiahnuť a zaujať za tento rok toľko nových návštevníkov, že už ani prípadné vstupné nebude pre nich v budúcnosti bariérou. A čím viac ľudí objaví v umení radosť a potešenie, tým bohatšia a kultivovanejšia bude celá spoločnosť.
Zdá sa, že za pokus tento experiment naozaj stojí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.