Iné prostredie reaguje na iné požiadavky inou ponukou. (Kamarát sa v mladosti živil ako predajca marihuany. Potom si našiel dobré dievča a kvôli nej s tým prestal. Dal sa k robotníkom. Na tretí deň vo svojom novom, lepšom živote chytil na ubytovni svrab. To dievča od neho s krikom utieklo. On sa vystrábil a vrátil sa k starému spôsobu obživy. Teraz je zavretý v base a pochvaľuje si, že má svätý pokoj.) Keď sme odhrnuli prikrývky, vyhrnulo sa na nás množstvo miniatúrnych stvorení. Malé biele hadíky, dlhé sotva päť milimetrov, sa hemžili ako draci. Normálne žijú na záchodoch, v kúpeľniach a v neobývaných kútoch obydlí, no teraz obsadzovali naše lôžka. Bez milosti sme ich vyprášili a dupali sme po nich. Dupanie pripomínalo rituálne tance domorodých kmeňov v Afrike. Bol to vrchol noci! Oblečení a obutí sme nakoniec bezvládne zaľahli s nádejou, že svrab sa nám vyhne a preživšie hadíky sa neprídu pomstiť. Minule som prekladal báseň z poľštiny a tam som narazil na spojenie Rybyk cukrowy. Čo to je? Nebude to nejaký bonbón? Vypátral som, že je to ten hadík, čo sme po ňom šliapali. Rybyk je rybenka a cukrový je cukrový. Má rád sladké, preto to priezvisko – cukrowy. Inak je neškodný. Prišlo mi ľúto, že sme ich tak masakrovali. Odvtedy na ne hľadím s porozumením a láskou, veď aj ja dokážem zjesť vrecko gumených medvedíkov na posed. Milí priatelia, každý tvor prezrádza niečo o nás samých. A poznanie premieňa. Plodí porozumenie a lásku. Robotnícka ubytovňa i poézia hovoria o tom istom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.