Leto sa rozbehlo v plnom prúde a celá Európa znova nakupuje klimatizácie ako besná. Z každej budovy na nás kvapká divný kondenzát a mestá sa paria vo vlastnom pote. Národy, ktoré musia žiť v subtrópoch či trópoch majú však na intenzívnu horúčavu vtipné riešenie. Spolu s našimi starými materami presadzujú vieru, že klin sa najlepšie klinom vybíja. Preto Arabi radi pijú v sparných dňoch horúci mätový čaj a Thajčania hádžu do svojich jedál tak veľa pálivého čili. Európan sa čuduje, no skúsenosť domorodcov nepustí. Práve vďaka teplému čaju či pikantnému jedlu sa totiž pri neúnosnej páľave najlepšie ochladíme.
.páľava na kokosovom mlieku
Thajská kuchyňa však nie je len o pikantných omáčkach a polievkach. Mnoho ľudí si ju práve s tým spája, a potom sa boja na dovolenke čokoľvek ochutnať, aby nebehali okolo stola v plameňoch, alebo aby im pálivá horúčava neprehlušila ostatné chute, ako sa to niekedy stáva pri európskych pikantných jedlách. Pre istotu dôrazne prízvukujú večne usmievavým čašníkom, aby jedlo nebolo pikantné, ale len tak médium. Netreba sa však toho vôbec obávať.
Pasty, ktoré Thajčania pridávajú do jedál a sú vlastne základným kameňom thajskej kuchyne, totiž pália trochu inak. Najmä ak sa ich chuť nesie na kokosovom mlieku. Po ochutnaní totiž skoro nič nepocítite, prvotný vnem vždy patrí omamujúco osviežujúcej chuti – zvyčajne kombinácii limetky, citrónovej trávy, morských plodov a galangalu (galangal je koreň príbuzný zázvoru, ktorého chuť prekvapí citrusovým nádychom). Až neskôr, po dvoch či šiestich hltoch sa vám odkiaľsi zozadu začne do úst prikrádať nádherná horúčosť. Tá sa privalí ako ohromná vlna, ktorá zaplaví a ujarmí si celú vašu ústnu dutinu. Nič nepríjemné, práve naopak, jedlo vás zvláštne prehreje a jazyk nabudí na ďalšie kúsky. A verte, že nebudete chcieť prestať.
.unikátna zmes okolitých kuchýň
Thajská kuchyňa, samozrejme, nie je len pikantná. Dokonca väčšina jedál pikantná vôbec nie je. Záleží, samozrejme, na tom, v ktorej časti krajiny sme. Thajsko do seba nasalo všetky možné spôsoby prípravy jedál, ktoré okolo seba malo a vyrobilo z nich unikát, ktorý sa radí medzi najlepšie kuchyne sveta – hneď vedľa vietnamskej či talianskej. Na severe nájdete laoské vplyvy, najmä tým, že sa neservíruje ako príloha len thajská jazmínová ryža, ale aj iná, tuhá a lepkavá, ktorou si jedlo môžeme priamo naberať rukami, a konzumujú sa sladkovodné ryby z Mekongu.
Na juhovýchode zas cítiť vietnamský vplyv, jedlá sú prevoňané bylinami, predovšekým thajskou bazalkou a koriandrom. O svoje sa hlási aj slávna kmérska kuchárska tradícia. Boli to práve oni, Kméri, slávni stavitelia Angkoru, ktorí vymysleli už notoricky známe pikantné pasty – v mažiari riadne roztlčené zmesi čili papričiek, šalotiek, citrónovej trávy, galangalu, cesnaku a koreňa koriandru. Tie sa vždy na začiatku jedla prehrievajú v kokosovom alebo sezamovom oleji. Na rozdiel od Thajcov ich však Kméri neriedili kokosovým mliekom, len v nich dusili mäso alebo ryby a pridávali k nim oriešky.
Veselí a večne dobre naladení Thajčania si zo všetkých okolitých kuchýň zobrali to najlepšie, ešte to pozdvihli, odľahčili, a teraz nám ponúkajú také skvosty ako kokosovú polievku tom kha, kyselkavú tom yam, pražené rezance pat thai alebo zelené, červené či žlté (nepikantné) kari.
Najdôležitejšou ingredienciou je však, samozrejme, čas prípravy. Podobne ako Taliani sa totiž Thajčania s jedlom príliš neprplú a vyznávajú zásadu, že čím je ingrediencia čerstvejšia a menej sa varí, tým je aj chutnejšia a zdravšia. Mnohí z nás sa domnievajú, že ázijské jedlá treba jesť paličkami. Omyl. Thajčania svoje úžasné výtvory zásadne jedia lyžicou a vidličkou. A to aj tie s rezancami.
.autor je scenárista.
Urobme si thajské kari/
Veľa ľudí si myslí, že pripraviť thajské kari je zdĺhavý a vyčerpávajúci proces, na konci ktorého nás čaká neistý výsledok. Býva to tak iba vtedy, ak ste skutočný gastropurista, hipster a neurotik a trváte na tom, že si kari pastu musíte doma urobiť za každú cenu sám. My zdraví a leniví si ju kúpime v potravinách, supermarkete alebo v predajni s thajskými ingredienciami a ostatná príprava kari nám zaberie maximálne pätnásť minút. Na kokosovom, olivovom alebo sezamovom oleji si rozpražíme jednu lyžicu kari pasty. Keď sa prehreje, prilejeme k nej dva deci kokosového mlieka. Pastu v ňom rozmiešame a necháme prevrieť. Potom do hrnca vhodíme opakom noža naklepanú citrónovú trávu a zopár kafrových limetkových lístkov. Do zmesi dolejeme ďalšie tri deci kokosového mlieka, privedieme k varu a keď to buble, vhodíme tam na kocky nakrájaný baklažán (alebo inú pevnú zeleninu v dosahu) a kuracie mäso. Všetko necháme jemne vrieť desať minút. Po odstavení kari dochutíme hrsťou nasekanej koriandrovej vňate, thajskej bazalky (nemusí byť), rybacou omáčou a šťavou z limetky. Podávame s basmati ryžou.
.páľava na kokosovom mlieku
Thajská kuchyňa však nie je len o pikantných omáčkach a polievkach. Mnoho ľudí si ju práve s tým spája, a potom sa boja na dovolenke čokoľvek ochutnať, aby nebehali okolo stola v plameňoch, alebo aby im pálivá horúčava neprehlušila ostatné chute, ako sa to niekedy stáva pri európskych pikantných jedlách. Pre istotu dôrazne prízvukujú večne usmievavým čašníkom, aby jedlo nebolo pikantné, ale len tak médium. Netreba sa však toho vôbec obávať.
Pasty, ktoré Thajčania pridávajú do jedál a sú vlastne základným kameňom thajskej kuchyne, totiž pália trochu inak. Najmä ak sa ich chuť nesie na kokosovom mlieku. Po ochutnaní totiž skoro nič nepocítite, prvotný vnem vždy patrí omamujúco osviežujúcej chuti – zvyčajne kombinácii limetky, citrónovej trávy, morských plodov a galangalu (galangal je koreň príbuzný zázvoru, ktorého chuť prekvapí citrusovým nádychom). Až neskôr, po dvoch či šiestich hltoch sa vám odkiaľsi zozadu začne do úst prikrádať nádherná horúčosť. Tá sa privalí ako ohromná vlna, ktorá zaplaví a ujarmí si celú vašu ústnu dutinu. Nič nepríjemné, práve naopak, jedlo vás zvláštne prehreje a jazyk nabudí na ďalšie kúsky. A verte, že nebudete chcieť prestať.
.unikátna zmes okolitých kuchýň
Thajská kuchyňa, samozrejme, nie je len pikantná. Dokonca väčšina jedál pikantná vôbec nie je. Záleží, samozrejme, na tom, v ktorej časti krajiny sme. Thajsko do seba nasalo všetky možné spôsoby prípravy jedál, ktoré okolo seba malo a vyrobilo z nich unikát, ktorý sa radí medzi najlepšie kuchyne sveta – hneď vedľa vietnamskej či talianskej. Na severe nájdete laoské vplyvy, najmä tým, že sa neservíruje ako príloha len thajská jazmínová ryža, ale aj iná, tuhá a lepkavá, ktorou si jedlo môžeme priamo naberať rukami, a konzumujú sa sladkovodné ryby z Mekongu.
Na juhovýchode zas cítiť vietnamský vplyv, jedlá sú prevoňané bylinami, predovšekým thajskou bazalkou a koriandrom. O svoje sa hlási aj slávna kmérska kuchárska tradícia. Boli to práve oni, Kméri, slávni stavitelia Angkoru, ktorí vymysleli už notoricky známe pikantné pasty – v mažiari riadne roztlčené zmesi čili papričiek, šalotiek, citrónovej trávy, galangalu, cesnaku a koreňa koriandru. Tie sa vždy na začiatku jedla prehrievajú v kokosovom alebo sezamovom oleji. Na rozdiel od Thajcov ich však Kméri neriedili kokosovým mliekom, len v nich dusili mäso alebo ryby a pridávali k nim oriešky.
Veselí a večne dobre naladení Thajčania si zo všetkých okolitých kuchýň zobrali to najlepšie, ešte to pozdvihli, odľahčili, a teraz nám ponúkajú také skvosty ako kokosovú polievku tom kha, kyselkavú tom yam, pražené rezance pat thai alebo zelené, červené či žlté (nepikantné) kari.
Najdôležitejšou ingredienciou je však, samozrejme, čas prípravy. Podobne ako Taliani sa totiž Thajčania s jedlom príliš neprplú a vyznávajú zásadu, že čím je ingrediencia čerstvejšia a menej sa varí, tým je aj chutnejšia a zdravšia. Mnohí z nás sa domnievajú, že ázijské jedlá treba jesť paličkami. Omyl. Thajčania svoje úžasné výtvory zásadne jedia lyžicou a vidličkou. A to aj tie s rezancami.
.autor je scenárista.
Urobme si thajské kari/
Veľa ľudí si myslí, že pripraviť thajské kari je zdĺhavý a vyčerpávajúci proces, na konci ktorého nás čaká neistý výsledok. Býva to tak iba vtedy, ak ste skutočný gastropurista, hipster a neurotik a trváte na tom, že si kari pastu musíte doma urobiť za každú cenu sám. My zdraví a leniví si ju kúpime v potravinách, supermarkete alebo v predajni s thajskými ingredienciami a ostatná príprava kari nám zaberie maximálne pätnásť minút. Na kokosovom, olivovom alebo sezamovom oleji si rozpražíme jednu lyžicu kari pasty. Keď sa prehreje, prilejeme k nej dva deci kokosového mlieka. Pastu v ňom rozmiešame a necháme prevrieť. Potom do hrnca vhodíme opakom noža naklepanú citrónovú trávu a zopár kafrových limetkových lístkov. Do zmesi dolejeme ďalšie tri deci kokosového mlieka, privedieme k varu a keď to buble, vhodíme tam na kocky nakrájaný baklažán (alebo inú pevnú zeleninu v dosahu) a kuracie mäso. Všetko necháme jemne vrieť desať minút. Po odstavení kari dochutíme hrsťou nasekanej koriandrovej vňate, thajskej bazalky (nemusí byť), rybacou omáčou a šťavou z limetky. Podávame s basmati ryžou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.