Plný názov tohto militantného a politicky veľmi ambiciózneho spolku džihádistov znie: Islamský štát v Iraku a Levante. Už z mena jasne vyplýva, že ide v skutočnosti o nezávislý štát, vyhlásený na území Iraku a Sýrie.
.štát, ktorý nikto neuznal
Áno, ISIS je teroristická organizácia, ale tiež je to samozvaný štát. Nijaké iné štáty na svete ho neuznávajú, to však jeho zakladateľom nebráni mať vlastnú metropolu. Vyhlásili za ňu významné dvestotisícové sýrske mesto al-Rakka, ktoré sa nachádza na severnom brehu rieky Eufrat, odhadom 160 kilometrov na východ od Aleppa. V tomto meste si ISIS od roku 2013 stabilne upevňuje svoje postavenie, praktizuje islamské právo šaríja, popravuje sýrskych alawitov a ľudí, ktorých podozrieva z podpory Assadovho režimu. V bezpečí pred ním nie sú ani tamojší kresťania, ani šiítski moslimovia.
V al-Rakke sa maskovaní ozbrojenci, bojovníci ISIS-u, podľa výpovedí bývalých tamojších obyvateľov prvý raz brutálne prejavili v polovici mája 2013. Vtedy na jednom z námestí verejne zavraždili troch mužov, údajne alawitov. „Skôr, ako ich zastrelili, jeden maskovaný muž cez megafón prečítal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že ISIS je ozbrojená skupina, ktorá dotyčných popravuje...“
Neskôr, píše sa v správe Amnesty International, sa objavili na budovách, ktoré pôvodne patrili povstaleckej skupine Džabhat al-Nusra iné nápisy, kde stálo meno ISIS a veta: „Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je Alahov prorok.“
Ešte v tom istom roku zapísala Bezpečnostná rada OSN ISIS na zoznam jednotlivcov a subjektov, ktorým sa zmrazujú účty, zakazuje cestovanie a ktorým neslobodno predávať zbrane. Vtedy OSN považovala tak ISIS, ako aj Džabhat al-Nusru len za iné mená, pod ktorými vystupuje iracká al-Káida.
Totožnosť týchto skupín bola naozaj dlho prepojená. Na BBC odznelo vyjadrenie, podľa ktorého je „al-Rakka možno najväčším mesto na svete, aké kedy mala pod svojou kontrolou al- Káida“.
Pravda je taká, že ISIS vyrástol z irackej odnože al-Káidy a oficiálne vznikol v apríli roku 2013. Jeho príslušníci sa verbovali z radov rozličných bojových islamistických skupín a klanov, ktoré mali spoločné najmä to, že si predsavzali „brániť záujmy“ sunnitských moslimov. Ich teritoriálnou základňou bol Irak a ich ideovou pohonnou látkou bol starý spor medzi moslimskými sunnitmi a šiítmi.
Od začiatku bolo cieľom ISIS-u vytvoriť na území Iraku kalifát, kde by sunniti vládli. Tento kalifát sa mal nachádzať v regiónoch, kde mali sunniti väčšinu. Ambície časom vzrástli a takisto sa rozšírili aj územné nároky – do plánov vysneného sunnitského kalifátu pribudlo územie, dnes patriace Sýrii.
.na čele s mužom činu
Zakladateľom a vodcom ISIS-u je muž menom Abú Bakr al-Bagdádí. Podľa dostupných údajov, ktorých však nie je veľa, sa narodil v meste Samara na sever od Bagdadu v roku 1971. Bojoval v radoch povstalcov proti americkým vojskám a v roku 2010 sa stal jasným lídrom irackej al-Káidy. Z jeho skupiny sa časom vyformoval ISIS.
Vedie dlhoročný spor s vodcom al-Káidy Ajmanom al-Zavahrím, ktorý je islamský teológ, muž ideí a slov, zápalistý rečník. V porovnaní s ním je Bagdádi muž činu – špecialista na stratégiu a bojovú taktiku, vojak a skúsený veliteľ. Jeho osobnosť – a jeho organizácia – sú v súčasnosti atraktívne najmä pre mladých džihádistov, ktorí potrebujú mať pocit, že pre svoj „svätý boj“ naozaj konajú hrdinské činy.
Podľa odhadov profesora Petra Neumanna z Kings College v Londýne, ktorý sa špecializuje na analýzu džihádistických skupín, sa až 80 percent bojovníkov, ktorí do Sýrie prišli zo západných krajín, aby pomohli zvrhnúť Assada, pridalo práve k ISIS-u – nie k „staromódnej“ Zavahrího al-Káide. Podľa toho, čo tvrdí ISIS, má vo svojich radoch bojovníkov z Veľkej Británie a Nemecka, ale aj z arabských krajín a Kaukazu. Využíva tak skúsenosti veteránov z Čečenska, z Iraku a štátov Perzského zálivu a, samozrejme, ozbrojencov zo Sýrie.
Odhaduje sa, že dnešný ISIS tvoria tisícky bojovníkov, ich presný počet však nie je známy. Economist napísal, že „ISIS má možno až 6-tisíc bojovníkov v Iraku, od tri- do päťtisíc v Sýrii, medzi nimi nejakých tritisíc cudzincov, z ktorých je takmer tisíc pôvodne z Čečenska a možno poltisícka z Francúzska, Británie a iných európskych krajín“. K tomu si môžeme pripočítať až 15-tisíc členov ISIS-u, ktorých organizácia využíva na podporné úlohy.
.najbohatší teroristi na svete
Financovanie ISIS-u nie je celkom jasné. Predpokladá sa, že ho podporujú najmä sunnitskí moslimovia zo štátov Perzského zálivu. Silným zdrojom financií je vydieranie – ISIS-u totiž za mafiánsku ochranu platia mnohé bohaté firmy, ktoré by inak jednoducho vyleteli do vzduchu. Maskovaní ozbrojenci tiež prepadávajú banky a obchody.
V júni 2011 sa ISIS stal pravdepodobne najbohatšou teroristickou skupinou na svete, keď dobyl iracké mesto Mosúl a vylúpil tamojšiu centrálnu banku. Podľa informácií regionálneho guvernéra z nej zmizlo 500 miliárd irackých dinárov, čo je v prepočte takmer 430 miliónov amerických dolárov. Okrem toho sa do rúk militantov pravdepodobne dostalo aj značné množstvo zlata. Ešte v roku 2011 bol za najbohatšiu teroristickú organizáciu sveta považovaný Taliban s majetkom maximálne 400 miliónov dolárov.
Dnes má ISIS pod kontrolou okrem al-Rakky aj Mosúl a na území Iraku postupuje čoraz bližšie k Bagdadu. Ak sa ISIS prebojuje do irackých regiónov obývaných šiítmi, môže to byť impulz k obrovskej občianskej vojne. ISIS totiž považuje šiítov za svojich nepriateľov a rovnako neveriacich psov, ako sú v jeho očiach kresťania.
Na územiach, ktoré ISIS už teraz ovláda, zaviedol kruté metódy. Na severe Sýrie, uvádza správa Amnesty International, sa dopúšťa vážneho porušovania ľudských práv. Džihádisti z ISIS-u unášajú ľudí, protiprávne ich zadržiavajú, mučia a zabíjajú. Ako dôvod na to, aby sa niekto stal ich obeťou, často stačí podozrenie z krádeže, alebo obvinenie z činov, ktoré zakazuje islam – či už ide o mimomanželský pohlavný styk alebo o konzumáciu alkoholu.
ISIS brutálne zakročuje aj proti ľuďom, ktorí sú aktívni v mimovládnom sektore. Prenasleduje sociálnych a mediálnych aktivistov, unáša cudzích štátnych príslušníkov, zamestnancov medzinárodných organizácií aj novinárov. Vo väzniciach ISIS-u sú dokonca zadržiavané a mučené deti. Amnesty International uvádza svedectvá o väznení a bičovaní dvanásť-, trinásťročných chlapcov. Výsluchy s použitím násilia sú bežné, nespravodlivé súdy sa konajú dennodenne, popravy väzňov za skutočné či domnelé spáchané „zločiny“ patria k spôsobom, ako zastrašiť obyvateľstvo a vynútiť si poslušnosť.
.ďakovať môžu irackej vláde
Ako je možné, že ISIS dosiahol také vojenské úspechy? Ak už teraz postupuje smerom na Bagdad, dá sa očakávať, že svoj sen o iracko-sýrskom kalifáte uskutoční, prípadne k nemu pričlení aj ďalšie územia? ISIS má totiž v plánoch rozšíriť svoju vládu aj do ostatných krajín tzv. Levantu (do ktorého sa zaraďujú štáty ako Libanon, Izrael, Jordánsko, Cyprus či južné Turecko).
Predovšetkým, ako uvádza aj Institute for the Study of War z Washingtonu, pomaly nie je možné vnímať ISIS len ako teroristickú organizáciu, ale ako milíciu. ISIS je už dnes armáda a neprestajne sa pokúša etablovať ako sila, ktorá je schopná územie nielen dobyť, ale ho potom aj spravovať. Pokúša sa zničiť fungovanie štátu v Iraku a nahradiť ho vlastnými štruktúrami. Na niektorých územiach sa mu to aj darí – tam poskytuje sociálne služby, islamské vzdelávanie a pomoc núdznym.
Za transformáciu ISIS-u z teroristickej organizácie na milíciu môže podľa všetkého najmä vojna v Sýrii. Z teroristov, ktorí vyrábali účinné nálože, ale nedokázali odolávať v priamom boji, sa postupne vypracovali bojovníci schopní obstáť v každej bojovej situácii.
Na tom, ako sa ISIS presadil v Iraku, však má, žiaľ,značný podiel aj tamojšia vláda. Iracký premiér Núrí al-Malikí vyhlásil celonárodný stav núdze a počas televíziou vysielanej tlačovej konferencie priznal: „Irak prechádza zložitým obdobím.“ Nepriznáva však, že práve jeho vládnutie v Iraku zaviedlo modus fungovania, ktorý praje rodinkárstvu a korupcii. A vytvára výbušnú nespokojnosť.
Maliki však predovšetkým neprejavil zoči-voči požiadavkám sunnitov dosť ústretovosti. Neuzavrel so sunnitskou menšinou politickú dohodu. V štátnych inštitúciách jednoznačne preferuje šiítov. Potláča akýkoľvek politický či náboženský odpor zo strany sunnitov. Sunniti sa cítia zaznávaní, a aj preto teraz ochotne vítajú ISIS ako svojho záchrancu. Dokonca tí sunniti, ktorí predtým bojovali proti al-Káide, sú natoľko znechutení z výsledkov Malikiho pôsobenia, že sa spájajú s ISIS-om. Je to ovocie dlhoročného zanedbávania sunnitskej populácie.
.otcom kalifátu bude aj Malikí
Politická dohoda so sunnitmi by bola Malikímu pomohla, a najmä by bola priniesla do atmosféry v Iraku potrebnú mieru stability. Tlačili ho k nej aj Američania, ale márne. Kým si bol v ich ozbrojenej prítomnosti istý, nemienil sa pred sunnitmi „pokoriť“. Ešte aj po odchode Američanov istý čas trval úspech jeho autoritárskej antisunnitskej politiky. A teraz už môže byť neskoro na to, aby sa obrátil o 180 stupňov.
Sektársky spôsob vládnutia nepriniesol nič dobré ani irackým štátnym inštitúciám. Aj preto je súčasná iracká armáda natoľko slabá, že nedokáže vzdorovať džihádistom, lebo v jej radoch kariérne stúpali najmä tí, ktorí sa dokázali bez odporu začleniť do prezidentom a jeho rodinou podporovaných „klubov“. Lojálni, nie schopní, mali zelenú. Až bolestne skoro sa ukázalo, aká veľká to bola chyba.
Ak sa v dôsledku súčasných udalostí Irak jedného dňa skutočne rozpadne – a vznikne chaos – , otcom nového brutálne nastoleného usporiadania nebude len Bagdádí, ale aj jeho arcinepriateľ Malikí. Pochybná česť pre oboch.
.štát, ktorý nikto neuznal
Áno, ISIS je teroristická organizácia, ale tiež je to samozvaný štát. Nijaké iné štáty na svete ho neuznávajú, to však jeho zakladateľom nebráni mať vlastnú metropolu. Vyhlásili za ňu významné dvestotisícové sýrske mesto al-Rakka, ktoré sa nachádza na severnom brehu rieky Eufrat, odhadom 160 kilometrov na východ od Aleppa. V tomto meste si ISIS od roku 2013 stabilne upevňuje svoje postavenie, praktizuje islamské právo šaríja, popravuje sýrskych alawitov a ľudí, ktorých podozrieva z podpory Assadovho režimu. V bezpečí pred ním nie sú ani tamojší kresťania, ani šiítski moslimovia.
V al-Rakke sa maskovaní ozbrojenci, bojovníci ISIS-u, podľa výpovedí bývalých tamojších obyvateľov prvý raz brutálne prejavili v polovici mája 2013. Vtedy na jednom z námestí verejne zavraždili troch mužov, údajne alawitov. „Skôr, ako ich zastrelili, jeden maskovaný muž cez megafón prečítal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že ISIS je ozbrojená skupina, ktorá dotyčných popravuje...“
Neskôr, píše sa v správe Amnesty International, sa objavili na budovách, ktoré pôvodne patrili povstaleckej skupine Džabhat al-Nusra iné nápisy, kde stálo meno ISIS a veta: „Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je Alahov prorok.“
Ešte v tom istom roku zapísala Bezpečnostná rada OSN ISIS na zoznam jednotlivcov a subjektov, ktorým sa zmrazujú účty, zakazuje cestovanie a ktorým neslobodno predávať zbrane. Vtedy OSN považovala tak ISIS, ako aj Džabhat al-Nusru len za iné mená, pod ktorými vystupuje iracká al-Káida.
Totožnosť týchto skupín bola naozaj dlho prepojená. Na BBC odznelo vyjadrenie, podľa ktorého je „al-Rakka možno najväčším mesto na svete, aké kedy mala pod svojou kontrolou al- Káida“.
Pravda je taká, že ISIS vyrástol z irackej odnože al-Káidy a oficiálne vznikol v apríli roku 2013. Jeho príslušníci sa verbovali z radov rozličných bojových islamistických skupín a klanov, ktoré mali spoločné najmä to, že si predsavzali „brániť záujmy“ sunnitských moslimov. Ich teritoriálnou základňou bol Irak a ich ideovou pohonnou látkou bol starý spor medzi moslimskými sunnitmi a šiítmi.
Od začiatku bolo cieľom ISIS-u vytvoriť na území Iraku kalifát, kde by sunniti vládli. Tento kalifát sa mal nachádzať v regiónoch, kde mali sunniti väčšinu. Ambície časom vzrástli a takisto sa rozšírili aj územné nároky – do plánov vysneného sunnitského kalifátu pribudlo územie, dnes patriace Sýrii.
.na čele s mužom činu
Zakladateľom a vodcom ISIS-u je muž menom Abú Bakr al-Bagdádí. Podľa dostupných údajov, ktorých však nie je veľa, sa narodil v meste Samara na sever od Bagdadu v roku 1971. Bojoval v radoch povstalcov proti americkým vojskám a v roku 2010 sa stal jasným lídrom irackej al-Káidy. Z jeho skupiny sa časom vyformoval ISIS.
Vedie dlhoročný spor s vodcom al-Káidy Ajmanom al-Zavahrím, ktorý je islamský teológ, muž ideí a slov, zápalistý rečník. V porovnaní s ním je Bagdádi muž činu – špecialista na stratégiu a bojovú taktiku, vojak a skúsený veliteľ. Jeho osobnosť – a jeho organizácia – sú v súčasnosti atraktívne najmä pre mladých džihádistov, ktorí potrebujú mať pocit, že pre svoj „svätý boj“ naozaj konajú hrdinské činy.
Podľa odhadov profesora Petra Neumanna z Kings College v Londýne, ktorý sa špecializuje na analýzu džihádistických skupín, sa až 80 percent bojovníkov, ktorí do Sýrie prišli zo západných krajín, aby pomohli zvrhnúť Assada, pridalo práve k ISIS-u – nie k „staromódnej“ Zavahrího al-Káide. Podľa toho, čo tvrdí ISIS, má vo svojich radoch bojovníkov z Veľkej Británie a Nemecka, ale aj z arabských krajín a Kaukazu. Využíva tak skúsenosti veteránov z Čečenska, z Iraku a štátov Perzského zálivu a, samozrejme, ozbrojencov zo Sýrie.
Odhaduje sa, že dnešný ISIS tvoria tisícky bojovníkov, ich presný počet však nie je známy. Economist napísal, že „ISIS má možno až 6-tisíc bojovníkov v Iraku, od tri- do päťtisíc v Sýrii, medzi nimi nejakých tritisíc cudzincov, z ktorých je takmer tisíc pôvodne z Čečenska a možno poltisícka z Francúzska, Británie a iných európskych krajín“. K tomu si môžeme pripočítať až 15-tisíc členov ISIS-u, ktorých organizácia využíva na podporné úlohy.
.najbohatší teroristi na svete
Financovanie ISIS-u nie je celkom jasné. Predpokladá sa, že ho podporujú najmä sunnitskí moslimovia zo štátov Perzského zálivu. Silným zdrojom financií je vydieranie – ISIS-u totiž za mafiánsku ochranu platia mnohé bohaté firmy, ktoré by inak jednoducho vyleteli do vzduchu. Maskovaní ozbrojenci tiež prepadávajú banky a obchody.
V júni 2011 sa ISIS stal pravdepodobne najbohatšou teroristickou skupinou na svete, keď dobyl iracké mesto Mosúl a vylúpil tamojšiu centrálnu banku. Podľa informácií regionálneho guvernéra z nej zmizlo 500 miliárd irackých dinárov, čo je v prepočte takmer 430 miliónov amerických dolárov. Okrem toho sa do rúk militantov pravdepodobne dostalo aj značné množstvo zlata. Ešte v roku 2011 bol za najbohatšiu teroristickú organizáciu sveta považovaný Taliban s majetkom maximálne 400 miliónov dolárov.
Dnes má ISIS pod kontrolou okrem al-Rakky aj Mosúl a na území Iraku postupuje čoraz bližšie k Bagdadu. Ak sa ISIS prebojuje do irackých regiónov obývaných šiítmi, môže to byť impulz k obrovskej občianskej vojne. ISIS totiž považuje šiítov za svojich nepriateľov a rovnako neveriacich psov, ako sú v jeho očiach kresťania.
Na územiach, ktoré ISIS už teraz ovláda, zaviedol kruté metódy. Na severe Sýrie, uvádza správa Amnesty International, sa dopúšťa vážneho porušovania ľudských práv. Džihádisti z ISIS-u unášajú ľudí, protiprávne ich zadržiavajú, mučia a zabíjajú. Ako dôvod na to, aby sa niekto stal ich obeťou, často stačí podozrenie z krádeže, alebo obvinenie z činov, ktoré zakazuje islam – či už ide o mimomanželský pohlavný styk alebo o konzumáciu alkoholu.
ISIS brutálne zakročuje aj proti ľuďom, ktorí sú aktívni v mimovládnom sektore. Prenasleduje sociálnych a mediálnych aktivistov, unáša cudzích štátnych príslušníkov, zamestnancov medzinárodných organizácií aj novinárov. Vo väzniciach ISIS-u sú dokonca zadržiavané a mučené deti. Amnesty International uvádza svedectvá o väznení a bičovaní dvanásť-, trinásťročných chlapcov. Výsluchy s použitím násilia sú bežné, nespravodlivé súdy sa konajú dennodenne, popravy väzňov za skutočné či domnelé spáchané „zločiny“ patria k spôsobom, ako zastrašiť obyvateľstvo a vynútiť si poslušnosť.
.ďakovať môžu irackej vláde
Ako je možné, že ISIS dosiahol také vojenské úspechy? Ak už teraz postupuje smerom na Bagdad, dá sa očakávať, že svoj sen o iracko-sýrskom kalifáte uskutoční, prípadne k nemu pričlení aj ďalšie územia? ISIS má totiž v plánoch rozšíriť svoju vládu aj do ostatných krajín tzv. Levantu (do ktorého sa zaraďujú štáty ako Libanon, Izrael, Jordánsko, Cyprus či južné Turecko).
Predovšetkým, ako uvádza aj Institute for the Study of War z Washingtonu, pomaly nie je možné vnímať ISIS len ako teroristickú organizáciu, ale ako milíciu. ISIS je už dnes armáda a neprestajne sa pokúša etablovať ako sila, ktorá je schopná územie nielen dobyť, ale ho potom aj spravovať. Pokúša sa zničiť fungovanie štátu v Iraku a nahradiť ho vlastnými štruktúrami. Na niektorých územiach sa mu to aj darí – tam poskytuje sociálne služby, islamské vzdelávanie a pomoc núdznym.
Za transformáciu ISIS-u z teroristickej organizácie na milíciu môže podľa všetkého najmä vojna v Sýrii. Z teroristov, ktorí vyrábali účinné nálože, ale nedokázali odolávať v priamom boji, sa postupne vypracovali bojovníci schopní obstáť v každej bojovej situácii.
Na tom, ako sa ISIS presadil v Iraku, však má, žiaľ,značný podiel aj tamojšia vláda. Iracký premiér Núrí al-Malikí vyhlásil celonárodný stav núdze a počas televíziou vysielanej tlačovej konferencie priznal: „Irak prechádza zložitým obdobím.“ Nepriznáva však, že práve jeho vládnutie v Iraku zaviedlo modus fungovania, ktorý praje rodinkárstvu a korupcii. A vytvára výbušnú nespokojnosť.
Maliki však predovšetkým neprejavil zoči-voči požiadavkám sunnitov dosť ústretovosti. Neuzavrel so sunnitskou menšinou politickú dohodu. V štátnych inštitúciách jednoznačne preferuje šiítov. Potláča akýkoľvek politický či náboženský odpor zo strany sunnitov. Sunniti sa cítia zaznávaní, a aj preto teraz ochotne vítajú ISIS ako svojho záchrancu. Dokonca tí sunniti, ktorí predtým bojovali proti al-Káide, sú natoľko znechutení z výsledkov Malikiho pôsobenia, že sa spájajú s ISIS-om. Je to ovocie dlhoročného zanedbávania sunnitskej populácie.
.otcom kalifátu bude aj Malikí
Politická dohoda so sunnitmi by bola Malikímu pomohla, a najmä by bola priniesla do atmosféry v Iraku potrebnú mieru stability. Tlačili ho k nej aj Američania, ale márne. Kým si bol v ich ozbrojenej prítomnosti istý, nemienil sa pred sunnitmi „pokoriť“. Ešte aj po odchode Američanov istý čas trval úspech jeho autoritárskej antisunnitskej politiky. A teraz už môže byť neskoro na to, aby sa obrátil o 180 stupňov.
Sektársky spôsob vládnutia nepriniesol nič dobré ani irackým štátnym inštitúciám. Aj preto je súčasná iracká armáda natoľko slabá, že nedokáže vzdorovať džihádistom, lebo v jej radoch kariérne stúpali najmä tí, ktorí sa dokázali bez odporu začleniť do prezidentom a jeho rodinou podporovaných „klubov“. Lojálni, nie schopní, mali zelenú. Až bolestne skoro sa ukázalo, aká veľká to bola chyba.
Ak sa v dôsledku súčasných udalostí Irak jedného dňa skutočne rozpadne – a vznikne chaos – , otcom nového brutálne nastoleného usporiadania nebude len Bagdádí, ale aj jeho arcinepriateľ Malikí. Pochybná česť pre oboch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.