Možno navonok tvrdíme, že predvianočného zhonu máme plné zuby. Možno sa každý rok menej ochotne púšťame do upratovania, pečenia a zdobenia medovníčkov. Ale stále je tu ktosi, kvôli komu nevzdávame boj o čo najkrajšie Vianoce. Sú to deti.
Pečieme, lebo chceme, aby dom voňal škoricou a vanilkou, nie preto, že by sa pečivo nedalo objednať, tvrdia zhodne ženy, ktoré síce cez všedný rok ani náhodou nemožno nazvať domácimi paničkami, ale pred Vianocami vylovia zástery a hrdinsky si zastanú k sporáku. Deti majú totiž vianočné sladkosti strašne rady.
Aj muži majú svoje vianočné dni, hoci menej náročné. Tradície totiž od mužov nežiadali, aby sa pri príprave Vianoc zamúčili až po lakte a vyrúbať stromček v hore je už dnes nelegálne. A tak im zostane to nepopulárne zabitie kapra, kúpa stromčeka, prípadne jeho zdobenie spolu s ratolesťami – činnosť náročná na nervy aj pozornosť, najmä ak majú deti talent na odhrýzanie z vianočných gúľ.
Nakupovanie je, pravdaže, rodovo úplne spravodlivé. Podliehajú mu ženy aj muži, najmä ak ide o detičky. Deti sa totiž na darčeky tešia.
Vieme však, na čo sa vlastne deti tešia naozaj?
.na mandle s mačetou
Deti sa tešia na sladkosti, ale najviac sa tešia na to, ako budú pri pečení pomáhať. Aspoň kým sú v predškolskom veku, tak by ste nadšenejších – hoci možno málo trpezlivých – pomocníkov sotva našli. Trúfnu si na hocičo, od miesenia až po vykrajovanie, od lúpania mandlí až po ich sekanie, samozrejme, tou najväčšou „mačetou“ z domáceho šuflíka. Rodič len otvára oči a priťahuje opraty detskej iniciatíve.
Deti sa dokonca tešia aj na upratovanie – a to už dospelí naozaj nechápu. Teda, nechápu to, kým neuvidia, ako si deti upratovanie predstavujú. Vyhádzať obsah skrine na zem, tam sa v ňom poprehŕňať, vyloviť najzaujímavejšie kúsky, popresúšať sa v nich po dome, a potom ich s radostnou bezstarostnosťou nechať ležať na zemi. Rodičovské komentáre k takémuto upratovaniu nie sú publikovateľné.
Deti sa tešia na štedrovečernú večeru, na sviečky, na oblátky aj med, na rozprávanie o dávnych udalostiach v Betleheme. Rodina síce namiesto reálnej ryby pokorne prežúva poloumelé rybie prsty, lebo inak by hrozilo jej najmladším členom zadrhnutie kosťou, ale teší sa tiež. Napchávajúce sa dieťa aspoň sedí na jednom mieste a – azda – nič neprevrhne.
Deti sa tešia na darčeky. To je neoddiskutovateľné, bez ohľadu na to, či sa s ich príchodom pod stromček spája vianočné tajomstvo, alebo je deťom už istý čas jasné, že ich obdarúvajú rodičia. A ešte sa traduje, že deti sa tešia z každej maličkosti. Nuž, ako sa to vezme...
.laptopy pre najmenších
Podľa aktuálneho článku v New York Times bol u amerických výrobcov hračiek tento rok zaznamenaný výrazný posun k technosegmentu – už rodičia veľmi malých spotrebiteľov žiadajú v obchodoch hračky ako laptopy, mobily, digitálne fotoaparáty, prehrávače MP3 či iné hi-tech záležitosti. A pozor, žiadne napodobeniny. New York Times uvádza údaj, podľa ktorého tvorili šesť z deviatich najpredávanejších hračiek pre kategóriu päť- až sedemročných na Amazone technické hračky založené na prístrojoch, aké používajú dospelí. Porovnáva to s údajom za rok 2006 – vtedy boli tri z deviatich najpopulárnejších hračiek pre túto vekovú skupinu technické.
„Väčší výrobcovia hračiek to už ani nevolajú predajom hračiek,“ citovali New York Times Jima Silvera, ktorý sa 24 rokov venuje analýzam hračkárskeho „priemyslu“. „Tieto firmy uvádzajú, že sa venujú rodinnej zábave a voľnému času.“
New York Times správne poznamenávajú, že deti napodobňujú, čo vidia u dospelých. O makety nemajú záujem, lebo už dvojročné dieťa spoľahlivo rozozná, aký je rozdiel medzi hračkárskym mobilom a tým skutočným, s ktorým sa tak často „hrajú“ rodičia.
Mimochodom, nielen dvojročné. Nie je málo detičiek, ktoré už v hlbokom kočíku veselo obhrýzajú rodičovský mobil. Vyžiadali si ho nástojčivým krikom, lebo podľa toho, ako často ho mama a otec používajú, usúdili, že ide o veľmi populárnu, zaujímavú a cool hračku. Ich rodičia síce niečo počuli o škodlivom žiarení, no sami boli odchovaní obhrýzaním rodičovských kľúčov a peňaženiek, a na nich boli zase bacily. (Kľúče a peňaženky totiž pokladali v dojčenskom veku za cool hračky svojich rodičov – presne podľa toho, ako často ich rodičia používali a ako žiarlivo si ich strážili.)
Na Slovensku sa už predávajú aj technohračky typu detských laptopov, niektoré už pre počítačových maniakov od troch rokov. Sú v nich rôzne vzdelávacie programy a hry. Ale v hračkárskych hitparádach zatiaľ vedie skôr klasika. Na slovenskej internetovej stránke firmy Alltoys sa medzi najpredávanejšími hračkami umiestnili hovoriace zvieratká, hra Scrabble, „učenlivá“ bábika či sada na výrobu samolepiek. Teda žiadne laptopy – ale možno je predzvesťou ich príchodu popularita interaktívnych hračiek. Najobľúbenejšie bábiky i plyšáky dnes už hovoria, spievajú a rozprávajú rozprávky. Odmeňujú dieťa za hru nejakou vlastnou činnosťou. Zatiaľ však aspoň ide o hračky, aj keď vylepšené, a nie o detské verzie dospeláckej hi-tech výbavy. Realisticky vzaté, je len otázkou času, keď boom výpočtovej techniky pre predškolákov prerazí aj na slovenský trh.
.dévedé s Betlehemom
Ak máme veriť pesimistickým odhadom, tak nič, čo nemá obrazovku či klávesnicu, a najlepšie oboje, sa už o pár rokov vo vyspelom svete nestane vianočným darčekom. A mýtus o tom, že deti sa radujú z každej maličkosti, dostáva ďalší vážny úder.
Vieme teda vôbec, na čo sa deti naozaj tešia? Možno pod stromčekom očakávajú najaktuálnejšiu techniku, na stromčeku programovateľné osvetlenie a na štedrovečernom stole prenosný prehrávač dévedéčok – veď aj príbeh z Betlehema by sa dal namiesto rozprávania pustiť na obrazovke... Žeby sme tú vianočnú atmosféru vyrábali skôr pre seba, v honbe za sentimentálnymi spomienkami z detstva? Heš, hrozivá predstava! Poďme radšej piecť medovníčky.
Pečieme, lebo chceme, aby dom voňal škoricou a vanilkou, nie preto, že by sa pečivo nedalo objednať, tvrdia zhodne ženy, ktoré síce cez všedný rok ani náhodou nemožno nazvať domácimi paničkami, ale pred Vianocami vylovia zástery a hrdinsky si zastanú k sporáku. Deti majú totiž vianočné sladkosti strašne rady.
Aj muži majú svoje vianočné dni, hoci menej náročné. Tradície totiž od mužov nežiadali, aby sa pri príprave Vianoc zamúčili až po lakte a vyrúbať stromček v hore je už dnes nelegálne. A tak im zostane to nepopulárne zabitie kapra, kúpa stromčeka, prípadne jeho zdobenie spolu s ratolesťami – činnosť náročná na nervy aj pozornosť, najmä ak majú deti talent na odhrýzanie z vianočných gúľ.
Nakupovanie je, pravdaže, rodovo úplne spravodlivé. Podliehajú mu ženy aj muži, najmä ak ide o detičky. Deti sa totiž na darčeky tešia.
Vieme však, na čo sa vlastne deti tešia naozaj?
.na mandle s mačetou
Deti sa tešia na sladkosti, ale najviac sa tešia na to, ako budú pri pečení pomáhať. Aspoň kým sú v predškolskom veku, tak by ste nadšenejších – hoci možno málo trpezlivých – pomocníkov sotva našli. Trúfnu si na hocičo, od miesenia až po vykrajovanie, od lúpania mandlí až po ich sekanie, samozrejme, tou najväčšou „mačetou“ z domáceho šuflíka. Rodič len otvára oči a priťahuje opraty detskej iniciatíve.
Deti sa dokonca tešia aj na upratovanie – a to už dospelí naozaj nechápu. Teda, nechápu to, kým neuvidia, ako si deti upratovanie predstavujú. Vyhádzať obsah skrine na zem, tam sa v ňom poprehŕňať, vyloviť najzaujímavejšie kúsky, popresúšať sa v nich po dome, a potom ich s radostnou bezstarostnosťou nechať ležať na zemi. Rodičovské komentáre k takémuto upratovaniu nie sú publikovateľné.
Deti sa tešia na štedrovečernú večeru, na sviečky, na oblátky aj med, na rozprávanie o dávnych udalostiach v Betleheme. Rodina síce namiesto reálnej ryby pokorne prežúva poloumelé rybie prsty, lebo inak by hrozilo jej najmladším členom zadrhnutie kosťou, ale teší sa tiež. Napchávajúce sa dieťa aspoň sedí na jednom mieste a – azda – nič neprevrhne.
Deti sa tešia na darčeky. To je neoddiskutovateľné, bez ohľadu na to, či sa s ich príchodom pod stromček spája vianočné tajomstvo, alebo je deťom už istý čas jasné, že ich obdarúvajú rodičia. A ešte sa traduje, že deti sa tešia z každej maličkosti. Nuž, ako sa to vezme...
.laptopy pre najmenších
Podľa aktuálneho článku v New York Times bol u amerických výrobcov hračiek tento rok zaznamenaný výrazný posun k technosegmentu – už rodičia veľmi malých spotrebiteľov žiadajú v obchodoch hračky ako laptopy, mobily, digitálne fotoaparáty, prehrávače MP3 či iné hi-tech záležitosti. A pozor, žiadne napodobeniny. New York Times uvádza údaj, podľa ktorého tvorili šesť z deviatich najpredávanejších hračiek pre kategóriu päť- až sedemročných na Amazone technické hračky založené na prístrojoch, aké používajú dospelí. Porovnáva to s údajom za rok 2006 – vtedy boli tri z deviatich najpopulárnejších hračiek pre túto vekovú skupinu technické.
„Väčší výrobcovia hračiek to už ani nevolajú predajom hračiek,“ citovali New York Times Jima Silvera, ktorý sa 24 rokov venuje analýzam hračkárskeho „priemyslu“. „Tieto firmy uvádzajú, že sa venujú rodinnej zábave a voľnému času.“
New York Times správne poznamenávajú, že deti napodobňujú, čo vidia u dospelých. O makety nemajú záujem, lebo už dvojročné dieťa spoľahlivo rozozná, aký je rozdiel medzi hračkárskym mobilom a tým skutočným, s ktorým sa tak často „hrajú“ rodičia.
Mimochodom, nielen dvojročné. Nie je málo detičiek, ktoré už v hlbokom kočíku veselo obhrýzajú rodičovský mobil. Vyžiadali si ho nástojčivým krikom, lebo podľa toho, ako často ho mama a otec používajú, usúdili, že ide o veľmi populárnu, zaujímavú a cool hračku. Ich rodičia síce niečo počuli o škodlivom žiarení, no sami boli odchovaní obhrýzaním rodičovských kľúčov a peňaženiek, a na nich boli zase bacily. (Kľúče a peňaženky totiž pokladali v dojčenskom veku za cool hračky svojich rodičov – presne podľa toho, ako často ich rodičia používali a ako žiarlivo si ich strážili.)
Na Slovensku sa už predávajú aj technohračky typu detských laptopov, niektoré už pre počítačových maniakov od troch rokov. Sú v nich rôzne vzdelávacie programy a hry. Ale v hračkárskych hitparádach zatiaľ vedie skôr klasika. Na slovenskej internetovej stránke firmy Alltoys sa medzi najpredávanejšími hračkami umiestnili hovoriace zvieratká, hra Scrabble, „učenlivá“ bábika či sada na výrobu samolepiek. Teda žiadne laptopy – ale možno je predzvesťou ich príchodu popularita interaktívnych hračiek. Najobľúbenejšie bábiky i plyšáky dnes už hovoria, spievajú a rozprávajú rozprávky. Odmeňujú dieťa za hru nejakou vlastnou činnosťou. Zatiaľ však aspoň ide o hračky, aj keď vylepšené, a nie o detské verzie dospeláckej hi-tech výbavy. Realisticky vzaté, je len otázkou času, keď boom výpočtovej techniky pre predškolákov prerazí aj na slovenský trh.
.dévedé s Betlehemom
Ak máme veriť pesimistickým odhadom, tak nič, čo nemá obrazovku či klávesnicu, a najlepšie oboje, sa už o pár rokov vo vyspelom svete nestane vianočným darčekom. A mýtus o tom, že deti sa radujú z každej maličkosti, dostáva ďalší vážny úder.
Vieme teda vôbec, na čo sa deti naozaj tešia? Možno pod stromčekom očakávajú najaktuálnejšiu techniku, na stromčeku programovateľné osvetlenie a na štedrovečernom stole prenosný prehrávač dévedéčok – veď aj príbeh z Betlehema by sa dal namiesto rozprávania pustiť na obrazovke... Žeby sme tú vianočnú atmosféru vyrábali skôr pre seba, v honbe za sentimentálnymi spomienkami z detstva? Heš, hrozivá predstava! Poďme radšej piecť medovníčky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.