Tento týždeň sa v Česku novým ústavným sudcom stal Tomáš Lichovník, šéf Sudcovskej únie. Komentátori to vzali na vedomie s vľúdnym nezáujmom: minuloročné obavy, že prezident Miloš Zeman si vymenuje súd zložený z poskokov a treťoligových právnikov, sa dávno roztopili. Vybral vynikajúcich ústavných expertov strednej generácie (Kateřinu Šimáčkovú a Vojtěcha Šimíčka), odborne zdatných profesorov alebo premýšľavých civilných sudcov (ako Lichovník). Jasné, zo zákulisia mu viedol ruku staronový predseda súdu Pavel Rychetský, na ktorého Zeman úlohu „outsourcoval"; ale je to pestrý výber, od konzervatívcov po ľavicu.
V strednej Európe pritom zvyčajne rozhoduje parlament: v Poľsku volí ústavných sudcov Sejm, v Maďarsku Orbánova obľúbená dvojtretinová väčšina poslancov, v Nemecku pol-napol obe komory parlamentu. Lenže v Česku profesor Vojtěch Cepl, hlava expertného tímu, ktorý písal ústavu, miloval Ameriku a prevzal tamojší model (prezident nominuje, Senát schvaľuje). Napodiv to funguje. Český Ústavný súd sa stal intelektuálnym lídrom v postkomunistickom priestore, z ktorého nálezov ostatní citujú.
Čmeliak lieta preto, že nelieta ako lietadlo, ale ako podseknutá pingpongová loptička: vytvára vírové prúdenie, ktoré ho nadnáša. Českých ústavných sudcov sa darí vyberať preto, že zodpovednosť za výber nie je kolektívne rozptýlená (a prezidenti sa nechcú zosmiešniť zlou voľbou, pretože súčasťou pravidiel je podrobné verejné vypočutie v Senáte). Takže len raz v histórii sa stalo, že prezident svojho – už schváleného – kandidáta nemenoval. Václav Havel k tomu ale mal v lete 1993 dôvod, aký sa v Česku berie vážne: hradná kancelária našla uchádzačove komunistické skriptá.
V strednej Európe pritom zvyčajne rozhoduje parlament: v Poľsku volí ústavných sudcov Sejm, v Maďarsku Orbánova obľúbená dvojtretinová väčšina poslancov, v Nemecku pol-napol obe komory parlamentu. Lenže v Česku profesor Vojtěch Cepl, hlava expertného tímu, ktorý písal ústavu, miloval Ameriku a prevzal tamojší model (prezident nominuje, Senát schvaľuje). Napodiv to funguje. Český Ústavný súd sa stal intelektuálnym lídrom v postkomunistickom priestore, z ktorého nálezov ostatní citujú.
Čmeliak lieta preto, že nelieta ako lietadlo, ale ako podseknutá pingpongová loptička: vytvára vírové prúdenie, ktoré ho nadnáša. Českých ústavných sudcov sa darí vyberať preto, že zodpovednosť za výber nie je kolektívne rozptýlená (a prezidenti sa nechcú zosmiešniť zlou voľbou, pretože súčasťou pravidiel je podrobné verejné vypočutie v Senáte). Takže len raz v histórii sa stalo, že prezident svojho – už schváleného – kandidáta nemenoval. Václav Havel k tomu ale mal v lete 1993 dôvod, aký sa v Česku berie vážne: hradná kancelária našla uchádzačove komunistické skriptá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.