Je horúci júnový deň a plochy určené na slnenie sú zaliate slnkom, ale už štrnásť rokov sa tu nikto nekúpe v bazéne vytesanom do brala, ani sa nik neopaľuje na zelených terasách. Dokonca ani na kaviarenskej terase pod farebnými slnečníkmi nikto nepopíja ľadovú kávu a dolu pred bufetom nestojí rad na vychýrený langoš.
V bledomodrom rozpukanom bazéne rastie burina i chudorľavé stromčeky. Po múroch sa tiahne popínavá zeleň, chodníky prerastá tráva, na streche sa uchytili kriaky. V jazierku medzi leknami už ledva vidno symbolickú kamennú žabu. Trochu to pripomína kráľovstvo, aké našiel princ, keď prišiel zobudiť Šípkovú Ruženku. No napriek rozkladu a rozpadu je to tu stále malebné a stále veľmi autentické – kruhová búdka na predaj lístkov, zaoblená telefónna búdka, ladne točené kovové sprchy, zrkadlá v ozdobnom ráme, veľké vysúvacie okná v drevenom ráme. Stojíte a obdivujete dve veci naraz: prírodu a skvelú architektúru, ktorá sa jej prispôsobila a nadviazala na ňu.
Odborníci vám pripomenú, že toto nie je prísne strohý funkcionalizmus, tu ide o jeho organické ponímanie. Zelenú žabu v polovici tridsiatych rokov projektoval Bohuslav Fuchs. Československí architekti vtedy dokázali nasledovať aktuálne svetové trendy a diela, ktoré vytvorili, majú preto hodnotu aj v širšom kontexte. V Trenčianskych Tepliciach vznikli v tomto období dve významné stavby – sanatórium Machnáč, vrcholné dielo architekta Jaromíra Krejcara, a kúpalisko Zelená žaba. Ani jednej z týchto pamiatok funkcionalizmu sa tu príliš nedarí, hoci obe sú od roku 1995 národnými kultúrnymi pamiatkami.
Zelená žaba zavrela svoje brány v roku 2000 a teraz sa o ňu, presnejšie o jej obnovu vedú búrlivé spory medzi investorom, občanmi, mestom a pamiatkarmi. Kľúčové rozhodnutie má padnúť tento týždeň.
.investor
Zelená žaba až do roku 2000 patrila tunajším kúpeľom, no tie na obnovu nenašli zdroje, a tak kúpalisko v roku 2006 predali. Prvý majiteľ sa do obnovy nepustil a v roku 2009 kúpil Zelenú žabu český podnikateľ Ivo Valenta, ktorý v Trenčíne obnovil hotel Tatra. Valenta žije v Monaku a svoj biznis postavil na hracích automatoch a lotériách.
O obnove Zelenej žaby musel majiteľ prirodzene rokovať s pamiatkarmi. Ich predstava bola, aby sa zachovalo čo najviac pôvodnej matérie – teda originálne architektonické prvky a stavebné detaily v exteriéri a interiéri (okná, dvere, dlažby, zábradlia, drevopresklené i kovopresklené steny, prezliekacie kabínky, sklobetóny). Ak sú technicky a funkčne neobnoviteľné, povolili nahradiť ich replikami s použitím napríklad pôvodných kovaní, kľučiek či otváracích mechanizmov. Pôvodne požadovali obnoviť aj bazén – betónovú vaňu spolu s pôvodnými oknami po jej stranách, ktoré slúžili na presvetlenie bazéna. No pre zlý technický stav sa od toho ustúpilo a investor môže použiť antikorovú vaňu, ktorá však bude oveľa menšia ako pôvodný bazén.
Prvá fáza obnovy (rekonštrukcia infraštruktúry) sa skončila na jar a od marca sa už mala začať druhá fáza, aby sa v máji 2015 mohlo na Zelenej žabe opäť kúpať.
Záväzné rozhodnutie o tom, ako má prebiehať rekonštrukcia Zelenej žaby, vydal Krajský pamiatkový úrad Trenčín vo februári tohto roku. Investor proti predstave pamiatkarov protestoval a ich požiadavky označil za neprimerané. Vyhlásil, že po zvážení všetkých pripomienok a požiadaviek sa rozhodol nezačať rekonštrukciu kúpaliska Zelená žaba. Dobre dokázal využiť aj médiá. Predstúpil pred novinárov a na adresu pamiatkarov vyhlásil, že „projekt nám rozbili do základov, až tak, že rozmýšľame, či do toho vôbec pôjdeme“.
V apríli zástupca investora Ján Svoboda vyhlásil, že podmienky pamiatkarov sú pre investora neprijateľné, pretože objekt by po rekonštrukcii nespĺňal bezpečnostné a hygienické normy, a hlavne prevádzka by bola stratová. Tie prvky, ktoré prikázal krajský pamiatkový úrad zachovať, by mu znemožnili ekonomickú energetickú prevádzku.
Investor totiž zmenil spôsob využitia celého areálu. Zelená žaba sa podľa pôvodného projektu mala využívať iba sezónne – počas leta. Preto je hlavná stavba – ako napísal projektant Fuchs – poňatá v ľahkej, plasticky bohatej architektúre. Lenže nový investor plánuje budovu s reštauráciou a kaviarňou prevádzkovať po celý rok, potrebuje teda stavbu zatepliť a vymeniť aj oceľovo či drevopresklenné konštrukcie s jednovrstvovým sklom, aby zlepšil tepelnoizolačné vlastnosti objektu. Práve táto zmena funkcie a využitia Zelenej žaby spôsobuje zásadné problémy. Pre investora totiž nebude až taký kľúčový bazén či slnečné terasy, ale kaviareň a reštaurácia, pretože ony budú otvorené po celý rok a najmä ony mu majú zabezpečiť návratnosť šesťmiliónovej investície (1,5 milióna eur je z eurofondov).
Pamiatkari sa rozhodli pre kompromis a vydali v apríli nové rozhodnutie, v ktorom ustúpili z mnohých svojich požiadaviek. Lenže investor ani s týmto nesúhlasil a podal odvolanie na Pamiatkový úrad SR. Naozaj je pripravený odstúpiť od projektu, ak mu nebude vo všetkom vyhovené? „Áno, na našom stanovisku sa nič nemení,“ povedal minulý týždeň .týždňu konateľ Ján Svoboda.
.občania
Na strane investora je aj primátor mesta Trenčianske Teplice Štefan Škultéty, ktorý sa verejne vyjadril, že ak by investor odišiel, „mesto by prišlo o veľmi významný prvok z hľadiska rozvoja cestovného ruchu“. Investora podporila aj petícia Pomôžme rozhodnúť o osude kúpaliska Zelená žaba. Podpísalo ju vyše 7-tisíc ľudí. Varujú v nej, že rekonštrukcia niekdajšej pýchy Trenčianskych Teplíc je v ohrození: „Nedopusťme, aby bol investor nútený kvôli úradníckym rozhodnutiam od plánovanej rekonštrukcie odstúpiť a finančné prostriedky preinvestoval inde, kde si budú jeho snahu viac vážiť.“
Prečo sa občania tak jednoznačne rozhodli, že v tomto spore treba chrániť investora? Oľga Krajmerová, ktorá je zodpovednou osobou za petíciu, vysvetľuje: „Občania veľmi ťažko niesli a aj doteraz nesú skutočnosť, že kúpalisko Zelená žaba je od roku 2000 mimo prevádzky. Preto, keď prišiel tento investor so svojím plánom rekonštruovať ju, nastala v Trenčianskych Tepliciach radostná eufória. Školská jedáleň, v ktorej sa konala prezentácia zo strany investora, praskala vo švíkoch.“ Pani Krajmerová je presvedčená, že v spore má pravdu investor, lebo tak ako architekt v roku 1934 urobil na tú dobu nadčasové kúpalisko, tak aj teraz musí investor takto rozmýšľať, pretože „kúpalisko nie je ani zámok, kaštieľ a ani hrad, kam sa ľudia chodia iba pozerať, je to objekt, ktorý musí slúžiť potrebám súčasného človeka a na oddych či relax sú dnes iné nároky ako v roku 1937.“
Oľga Krajmerová sa rozhorčene pýta, prečo sa pamiatkari 25 rokov nestarali o to, ako sa zaobchádza s takou vzácnou pamiatkou. A pripomína aj ďalšiu bolestnú skúsenosť obyvateľov Trenčianskych Teplíc – chátranie Liečebného domu Machnáč. „Občania často vyslovili názor, prečo štát už dávno, ešte keď to nebolo také náročné, vzhľadom na chátranie objektov, neurobil rekonštrukciu podľa vlastnej legislatívy.“ Pani Krajmerová dodáva, že ako občianska iniciatíva budú i naďalej situáciu okolo Zelenej žaby sledovať, aby bol počuť aj hlas „občianskej verejnosti“.
.pamiatkari
Vyzerá to teda jednoznačne – pamiatkari budú na vine, ak sa budúci rok v lete nebude ešte na Žabe dať kúpať. No za trenčianskych pamiatkarov sa jednoznačne postavili historici a znalci modernej architektúry združení v DOCOMOMO Slovakia, ktoré sa zaoberá výskumom, dokumentáciou i ochranou pamiatok modernej architektúry. Kritizujú investora aj za to, že spustil mediálnu kampaň, ktorej cieľom je spochybnenie odborného stanoviska štátneho orgánu pamiatkovej ochrany. Podľa ich názoru investor presadzuje takú prestavbu významnej pamiatky architektúry 20. storočia, ktorá je v rozpore nielen so slovenskými, ale aj s medzinárodnými štandardmi pamiatkovej obnovy. Odborníci z DOCOMOMO sa obávajú, že v prípade Zelenej žaby môže ísť aj o nebezpečný precedens, keď investor zvaľuje všetku vinu na rozhodnutie pamiatkarov. Je fakt, že úspešne aj s pomocou médií a občanov spochybňuje štátny pamiatkový úrad.
Stanovisko odborníkov podpísal aj historik architektúry Peter Szalay. Mrzí ho, ako ešte stále nechápeme, že aj architektonické pamiatky sú vo svojej podstate archívnymi dokumentmi. Môžeme z nich vyčítať nielen to, že funkcionalizmus je architektonický štýl, v ktorom sa robili veľké pravouhlé okná. Bolo za tým viac – aj snaha priniesť do domu čo najviac svetla a vzduchu, lebo vzduch a slnko boli najlepšou prevenciou pred smrteľnou tuberkulózou. „Zelená žaba zas súvisí so vstupom našej spoločnosti do modernej éry. Práve v tomto období sme sa učili žiť moderným životným štýlom a pestovanie športu, plávanie v bazéne, opaľovanie sa stali jednými z charakteristických fenoménov. Zelená žaba je najkvalitnejším príkladom začiatkov pestovania modernej ,kúpaliskovej´ kultúry na Slovensku,“ pripomína a dúfa, že obyvateľom nebude jedno, či sa budú raz kúpať v polystyrénovej napodobenine, alebo v unikátnej historickej architektúre. Je presvedčený, že dobrá obnova, v ktorej sa zachovajú aj architektonické detaily, vytvára celkom unikátnu atmosféru, ktorá bude lákať návštevníkov viac ako konvenčný akvapark.
Na Slovensku nemáme veľa pozoruhodných kúpalísk. V registri významných stavieb modernej architektúry je okrem Zelenej žaby už len letné kúpalisko v Košiciach a pamiatkovo chránené Kúpalisko Eva v Piešťanoch (uvažuje sa o tom, že by sa pamiatkou stalo ešte kúpalisko v Rajeckých Tepliciach). No najpríťažlivejšie je to nad Trenčianskymi Teplicami. Dokonca aj teraz – spustnuté, rozpadajúce sa, zarastené burinou. Kvalitná obnova, v ktorej sa jeho hodnoty nezničia, ale odkryjú a zvýraznia – je preto veľkou výzvou. Pre investora, pamiatkarov, mesto aj nás občanov. Aby sa z mimoriadneho diela nestala tuctová stavba, akých tu máme tu naozaj dosť.
V bledomodrom rozpukanom bazéne rastie burina i chudorľavé stromčeky. Po múroch sa tiahne popínavá zeleň, chodníky prerastá tráva, na streche sa uchytili kriaky. V jazierku medzi leknami už ledva vidno symbolickú kamennú žabu. Trochu to pripomína kráľovstvo, aké našiel princ, keď prišiel zobudiť Šípkovú Ruženku. No napriek rozkladu a rozpadu je to tu stále malebné a stále veľmi autentické – kruhová búdka na predaj lístkov, zaoblená telefónna búdka, ladne točené kovové sprchy, zrkadlá v ozdobnom ráme, veľké vysúvacie okná v drevenom ráme. Stojíte a obdivujete dve veci naraz: prírodu a skvelú architektúru, ktorá sa jej prispôsobila a nadviazala na ňu.
Odborníci vám pripomenú, že toto nie je prísne strohý funkcionalizmus, tu ide o jeho organické ponímanie. Zelenú žabu v polovici tridsiatych rokov projektoval Bohuslav Fuchs. Československí architekti vtedy dokázali nasledovať aktuálne svetové trendy a diela, ktoré vytvorili, majú preto hodnotu aj v širšom kontexte. V Trenčianskych Tepliciach vznikli v tomto období dve významné stavby – sanatórium Machnáč, vrcholné dielo architekta Jaromíra Krejcara, a kúpalisko Zelená žaba. Ani jednej z týchto pamiatok funkcionalizmu sa tu príliš nedarí, hoci obe sú od roku 1995 národnými kultúrnymi pamiatkami.
Zelená žaba zavrela svoje brány v roku 2000 a teraz sa o ňu, presnejšie o jej obnovu vedú búrlivé spory medzi investorom, občanmi, mestom a pamiatkarmi. Kľúčové rozhodnutie má padnúť tento týždeň.
.investor
Zelená žaba až do roku 2000 patrila tunajším kúpeľom, no tie na obnovu nenašli zdroje, a tak kúpalisko v roku 2006 predali. Prvý majiteľ sa do obnovy nepustil a v roku 2009 kúpil Zelenú žabu český podnikateľ Ivo Valenta, ktorý v Trenčíne obnovil hotel Tatra. Valenta žije v Monaku a svoj biznis postavil na hracích automatoch a lotériách.
O obnove Zelenej žaby musel majiteľ prirodzene rokovať s pamiatkarmi. Ich predstava bola, aby sa zachovalo čo najviac pôvodnej matérie – teda originálne architektonické prvky a stavebné detaily v exteriéri a interiéri (okná, dvere, dlažby, zábradlia, drevopresklené i kovopresklené steny, prezliekacie kabínky, sklobetóny). Ak sú technicky a funkčne neobnoviteľné, povolili nahradiť ich replikami s použitím napríklad pôvodných kovaní, kľučiek či otváracích mechanizmov. Pôvodne požadovali obnoviť aj bazén – betónovú vaňu spolu s pôvodnými oknami po jej stranách, ktoré slúžili na presvetlenie bazéna. No pre zlý technický stav sa od toho ustúpilo a investor môže použiť antikorovú vaňu, ktorá však bude oveľa menšia ako pôvodný bazén.
Prvá fáza obnovy (rekonštrukcia infraštruktúry) sa skončila na jar a od marca sa už mala začať druhá fáza, aby sa v máji 2015 mohlo na Zelenej žabe opäť kúpať.
Záväzné rozhodnutie o tom, ako má prebiehať rekonštrukcia Zelenej žaby, vydal Krajský pamiatkový úrad Trenčín vo februári tohto roku. Investor proti predstave pamiatkarov protestoval a ich požiadavky označil za neprimerané. Vyhlásil, že po zvážení všetkých pripomienok a požiadaviek sa rozhodol nezačať rekonštrukciu kúpaliska Zelená žaba. Dobre dokázal využiť aj médiá. Predstúpil pred novinárov a na adresu pamiatkarov vyhlásil, že „projekt nám rozbili do základov, až tak, že rozmýšľame, či do toho vôbec pôjdeme“.
V apríli zástupca investora Ján Svoboda vyhlásil, že podmienky pamiatkarov sú pre investora neprijateľné, pretože objekt by po rekonštrukcii nespĺňal bezpečnostné a hygienické normy, a hlavne prevádzka by bola stratová. Tie prvky, ktoré prikázal krajský pamiatkový úrad zachovať, by mu znemožnili ekonomickú energetickú prevádzku.
Investor totiž zmenil spôsob využitia celého areálu. Zelená žaba sa podľa pôvodného projektu mala využívať iba sezónne – počas leta. Preto je hlavná stavba – ako napísal projektant Fuchs – poňatá v ľahkej, plasticky bohatej architektúre. Lenže nový investor plánuje budovu s reštauráciou a kaviarňou prevádzkovať po celý rok, potrebuje teda stavbu zatepliť a vymeniť aj oceľovo či drevopresklenné konštrukcie s jednovrstvovým sklom, aby zlepšil tepelnoizolačné vlastnosti objektu. Práve táto zmena funkcie a využitia Zelenej žaby spôsobuje zásadné problémy. Pre investora totiž nebude až taký kľúčový bazén či slnečné terasy, ale kaviareň a reštaurácia, pretože ony budú otvorené po celý rok a najmä ony mu majú zabezpečiť návratnosť šesťmiliónovej investície (1,5 milióna eur je z eurofondov).
Pamiatkari sa rozhodli pre kompromis a vydali v apríli nové rozhodnutie, v ktorom ustúpili z mnohých svojich požiadaviek. Lenže investor ani s týmto nesúhlasil a podal odvolanie na Pamiatkový úrad SR. Naozaj je pripravený odstúpiť od projektu, ak mu nebude vo všetkom vyhovené? „Áno, na našom stanovisku sa nič nemení,“ povedal minulý týždeň .týždňu konateľ Ján Svoboda.
.občania
Na strane investora je aj primátor mesta Trenčianske Teplice Štefan Škultéty, ktorý sa verejne vyjadril, že ak by investor odišiel, „mesto by prišlo o veľmi významný prvok z hľadiska rozvoja cestovného ruchu“. Investora podporila aj petícia Pomôžme rozhodnúť o osude kúpaliska Zelená žaba. Podpísalo ju vyše 7-tisíc ľudí. Varujú v nej, že rekonštrukcia niekdajšej pýchy Trenčianskych Teplíc je v ohrození: „Nedopusťme, aby bol investor nútený kvôli úradníckym rozhodnutiam od plánovanej rekonštrukcie odstúpiť a finančné prostriedky preinvestoval inde, kde si budú jeho snahu viac vážiť.“
Prečo sa občania tak jednoznačne rozhodli, že v tomto spore treba chrániť investora? Oľga Krajmerová, ktorá je zodpovednou osobou za petíciu, vysvetľuje: „Občania veľmi ťažko niesli a aj doteraz nesú skutočnosť, že kúpalisko Zelená žaba je od roku 2000 mimo prevádzky. Preto, keď prišiel tento investor so svojím plánom rekonštruovať ju, nastala v Trenčianskych Tepliciach radostná eufória. Školská jedáleň, v ktorej sa konala prezentácia zo strany investora, praskala vo švíkoch.“ Pani Krajmerová je presvedčená, že v spore má pravdu investor, lebo tak ako architekt v roku 1934 urobil na tú dobu nadčasové kúpalisko, tak aj teraz musí investor takto rozmýšľať, pretože „kúpalisko nie je ani zámok, kaštieľ a ani hrad, kam sa ľudia chodia iba pozerať, je to objekt, ktorý musí slúžiť potrebám súčasného človeka a na oddych či relax sú dnes iné nároky ako v roku 1937.“
Oľga Krajmerová sa rozhorčene pýta, prečo sa pamiatkari 25 rokov nestarali o to, ako sa zaobchádza s takou vzácnou pamiatkou. A pripomína aj ďalšiu bolestnú skúsenosť obyvateľov Trenčianskych Teplíc – chátranie Liečebného domu Machnáč. „Občania často vyslovili názor, prečo štát už dávno, ešte keď to nebolo také náročné, vzhľadom na chátranie objektov, neurobil rekonštrukciu podľa vlastnej legislatívy.“ Pani Krajmerová dodáva, že ako občianska iniciatíva budú i naďalej situáciu okolo Zelenej žaby sledovať, aby bol počuť aj hlas „občianskej verejnosti“.
.pamiatkari
Vyzerá to teda jednoznačne – pamiatkari budú na vine, ak sa budúci rok v lete nebude ešte na Žabe dať kúpať. No za trenčianskych pamiatkarov sa jednoznačne postavili historici a znalci modernej architektúry združení v DOCOMOMO Slovakia, ktoré sa zaoberá výskumom, dokumentáciou i ochranou pamiatok modernej architektúry. Kritizujú investora aj za to, že spustil mediálnu kampaň, ktorej cieľom je spochybnenie odborného stanoviska štátneho orgánu pamiatkovej ochrany. Podľa ich názoru investor presadzuje takú prestavbu významnej pamiatky architektúry 20. storočia, ktorá je v rozpore nielen so slovenskými, ale aj s medzinárodnými štandardmi pamiatkovej obnovy. Odborníci z DOCOMOMO sa obávajú, že v prípade Zelenej žaby môže ísť aj o nebezpečný precedens, keď investor zvaľuje všetku vinu na rozhodnutie pamiatkarov. Je fakt, že úspešne aj s pomocou médií a občanov spochybňuje štátny pamiatkový úrad.
Stanovisko odborníkov podpísal aj historik architektúry Peter Szalay. Mrzí ho, ako ešte stále nechápeme, že aj architektonické pamiatky sú vo svojej podstate archívnymi dokumentmi. Môžeme z nich vyčítať nielen to, že funkcionalizmus je architektonický štýl, v ktorom sa robili veľké pravouhlé okná. Bolo za tým viac – aj snaha priniesť do domu čo najviac svetla a vzduchu, lebo vzduch a slnko boli najlepšou prevenciou pred smrteľnou tuberkulózou. „Zelená žaba zas súvisí so vstupom našej spoločnosti do modernej éry. Práve v tomto období sme sa učili žiť moderným životným štýlom a pestovanie športu, plávanie v bazéne, opaľovanie sa stali jednými z charakteristických fenoménov. Zelená žaba je najkvalitnejším príkladom začiatkov pestovania modernej ,kúpaliskovej´ kultúry na Slovensku,“ pripomína a dúfa, že obyvateľom nebude jedno, či sa budú raz kúpať v polystyrénovej napodobenine, alebo v unikátnej historickej architektúre. Je presvedčený, že dobrá obnova, v ktorej sa zachovajú aj architektonické detaily, vytvára celkom unikátnu atmosféru, ktorá bude lákať návštevníkov viac ako konvenčný akvapark.
Na Slovensku nemáme veľa pozoruhodných kúpalísk. V registri významných stavieb modernej architektúry je okrem Zelenej žaby už len letné kúpalisko v Košiciach a pamiatkovo chránené Kúpalisko Eva v Piešťanoch (uvažuje sa o tom, že by sa pamiatkou stalo ešte kúpalisko v Rajeckých Tepliciach). No najpríťažlivejšie je to nad Trenčianskymi Teplicami. Dokonca aj teraz – spustnuté, rozpadajúce sa, zarastené burinou. Kvalitná obnova, v ktorej sa jeho hodnoty nezničia, ale odkryjú a zvýraznia – je preto veľkou výzvou. Pre investora, pamiatkarov, mesto aj nás občanov. Aby sa z mimoriadneho diela nestala tuctová stavba, akých tu máme tu naozaj dosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.