42. minúta zápasu Španielsko – Holandsko. Za stavu 1:0 sa po Iniestovej prihrávke rúti David Silva sám na Cillesena. Brankár končekmi prstov zachytáva loptu pri Silvovom pokuse o lob. Jedno zlé technické riešenie mení celý príbeh španielskych conquistadorov.
Van Persieho dokonalá hlavička nasadzuje vírus do šesť rokov fungujúceho softvéru. O hodinu je stav 1:5. O ďalších päť dní sa na Maracane koná pohreb: nedotknuteľné Španielsko prehráva s Čile 0:2 a končí. Tak ako dvaja európski predchodcovia na svetovom tróne (Francúzsko 2002 a Taliansko 2010) vypadáva v skupine. Je veľa tých, ktorí píšu, že „tiki taka“ je mŕtva, že s generáciou šampiónov odchádza filozofia, ktoré zmenila myslenie vo futbale. Ale nie je to pravda. Softvér zlyhal, hardvér zostáva. Španielsky futbal, ktorý sa dostal na vrchol a usadil sa na ňom, nezmení vlastnú technológiu zo dňa na deň len preto, že nastal jeden šampionátový výbuch.
.tvorcovia histórie
Evolúcia pohltila revolúciu. Futbal je krásny prirodzeným vývojom. Čo sa zdalo neprekonateľné, dokonalé a totálne včera, je už dnes nepostačujúce, lebo zajtra príde nový obsah a nové myšlienky. A z histórie ľudstva vieme, že to, čo bolo kedysi imperiálne veľké, musí skončiť – zväčša tvrdou prehrou. Povojnový futbal priniesol tri veľké revolúcie. Mali troch protagonistov, z nich Španieli sú jediní, kto korunoval líderstvo v myslení triumfom na MS.
Bol tu maďarský „aranyi csapat“ s Ferencom Puskásom, ktorý zrušil v prvej polovici 50. rokov dogmu dve desaťročia zabehaného WM-systému. Priniesol spoluprácu viacerých línií, zárodky presingu, trojuholníkové kombinácie, štvorčlennú obrannú líniu, vynašiel systém 4 – 2 – 4.
Potom tu bol „totálny futbal“ Holandska s Johanom Cruyffom v prvej polovici 70. rokov. Koncept zmazávajúci rozdiely medzi obranou, stredom poľa a útokom, prinášajúci do hry nové nároky fyzickej prípravy, techniky a univerzálnosti hráčov. Bol to behavejší futbal, hľadajúci cestu k lopte, k jej ovládnutiu a k hľadaniu správnych priestorových riešení.
Ani Maďarsko, ani Holandsko nevystúpili na vrchol, hoci to bola ich éra. V rokoch 1954, respektíve 1974, sa dostali do finále MS, v ktorom obaja rýchlo viedli (Maďari po 8 minútach 2:0, Holanďania po 80 sekundách 1:0), ale obaja prehrali s Nemeckom.
Španielsko čakalo 44 rokov na veľký šampionátový triumf. Toľko času uplynulo od ME 1964. Dlhé roky malo skvelých hráčov (za všetkých spomeňme Santillanu, Butragueňa, Michela, Hierra, Raúla), silné domáce zázemie na čele s gigantickými klubmi Realom Madrid a Barcelonou, jednoducho, všetky predpoklady uspieť, všade však nosilo visačku tých, ktorí aj tak všetko pokazia.
Mužom, ktorý to zmenil, bol Luis Aragones. Aj on zažil najskôr bolestivú skúsenosť, nadväzujúcu na tradíciu nekonečných španielskych prešľapov. Po troch výhrach v skupine na MS 2006 v Nemecku viedlo Španielsko nad dovtedy mrzuto hrajúcim Francúzskom 1:0, ale po dvoch góloch v záverečných 10 minútach prehralo 1:3.
Odvtedy sa však žiadne podobné podkĺznutie nekonalo. Španieli sa stali majstrami Európy 2008, vyhrali svetový šampionát v Južnej Afrike a pred dvoma rokmi ako prví obhájili európsky titul. Nasali do seba víťaznú mentalitu a hoci nedávali veľa gólov, vyhrávali. Výraz „tiki taka“, zrodený v hlave dnes už nebohého komentátora Alberta Montesa, sa stal symbolom ich účelnej hry.
Ešte na EURE 2008 v nej dominovala okrem ovládnutia stredu poľa snaha o rýchle vysúvanie bleskového Torresa a strelecky bezchybného Villu. V Afrike sa Španieli dostávali v percentuálnom vyjadrení a v počte prihrávok k ešte priepastnejšiemu rozdielu. Vždy ste mali pocit, že dominujú, aj keď zápasy viseli na vlásku. Štyrikrát vyhrali 1:0, nikto však nespochybňoval ich zaslúžený triumf. Sám Cruyff povedal, že vízia totálneho futbalu sa napĺňa v hre Del Bosqueho tímu, ktorý prevzal barcelonský model a doplnil ho o ďalšie potrebné súčiastky (Casillas, Sergio Ramos, Xabi Alonso).
Španieli naplnili Sacchiho tézu, že futbalová veľkosť šampióna spočíva v tom, ako dokáže kontrolovať súpera a zápas. Ich modusom operandi bola lopta, jej držanie. Máme ju my, nemá ju súper. Aj preto vyznievali mnohé fázy zápasov na ME 2012 priam nudne, Španielsko však odohralo veľkolepé finále s Talianmi (4:0) a znovu potvrdilo status najlepšieho.
.koniec majstrov
V Brazílii 2014 sa koleso dejín otočilo proti tomuto tímu. Ale pozor: prehralo s dvoma mimoriadne silnými a perfektne pripravenými súpermi. Ak by nehralo v konkurencii Holandska či Čile, sotva by chýbalo v osemfinále. Kým kolaps s Holandskom bol náhly, pretože malo polhodinový blackout a dovolilo Robbenovi s van Persiem azda všetko, prehra s Juhoameričanmi ukázala, čo majstrom sveta chýbalo: prehrali v hlavách, stratili agresivitu, rytmus, hodnota práce pre mužstvo prudko klesla, práca s priestorom, kedysi španielska doména, prešla na stranu súpera.
Podobné to bolo s taktickou úrovňou. Španieli vedeli, že Čile má o hlavu nižších hráčov a predsa odmietli útočiť vzduchom. Čile vyhralo španielskymi zbraňami, ku ktorým pridalo rýchlosť a dravosť. Na ranených šampiónov to postačilo.
„Bol som presvedčený, že sme dobre pripravení, tak ako predtým, ale nebola to pravda. Takéto veci sa stávajú aj najlepším, pretože hráči povolia, alebo majú medzi sebou problémy. Ale toto nebol náš prípad,“ uzavrel Vicente Del Bosque.
Kto vystrieda Španielov na tróne? Po prvom týždni MS ťažko usudzovať. Angličania, majstri sveta vo favorizovaní samých seba, prehrali dvakrát o gól. Brazíliu, ktorú mnohí vidia s pohárom v ruke, veď je najúspešnejšia a hrá doma, pochytili nevídané herné kŕče a kým v minulosti chodievala na šampionáty s plejádou výnimočných ofenzívnych hráčov, dnes má jediného – Neymara. Argentína má pomerne ľahkú skupinu i vyžrebovanie, médiá v Buenos Aires píšu o účasti v semifinále ako o povinnosti! Messi, hoci dal gól v prvom zápase na Maracane proti Bosniakom, bol však len odtieňom magického hráča z minulých rokov.
Upútali európske tímy. Louis van Gaal vzal do Brazílie medzinárodne menej skúsených hráčov, spravil z nich však jednotku, ktorá tvrdo pracuje pre hviezdne trio Sneijder – Robben – van Persie. Kým prvý je ďaleko od formy spred štyroch rokov, z ďalších dvoch sú „Lietajúci Holanďania“. Ako však zareaguje mladé mužstvo, ak bude prehrávať so silným súperom?
.nemecko alebo tik-italia
Nemci urobili dojem. Nahodili rovnaký „auftakt“ ako pred štyrmi rokmi. Prvému súperovi, a nie hocijakému, nasúkali štyri góly. Novinári popísali stohy papiera o tom, ako Löw systematicky odstraňoval z tímu stredných útočníkov, až mu zostal iba veterán Klose.
Löw sa vraj nainfikoval španielskym modelom z posledných ME a chce hrať v rozostavení 4 – 6 – 0. Aj v ňom hral a Portugalsko deklasoval 4:0. Čo na tom, že nemáte stredného útočníka, keď sa na špici strieda 4 – 5 hráčov a ofenzíva v rýchlosti a s kombinačnými variáciami neustále mení miesta,? Z Müllera, Özila, Goetzeho, Khediru či Kroosa ide strach. Ich ofenzívne naladenie a herné sústredenie sú výnimočné. A to sú na lavičke Podolski, Schweinsteiger, Schurrle a doma musel na poslednú chvíľu zostať zranený Reus. Proklamácie o útočení sú v nemeckom ponímaní skutočnou výzvou na atakovanie súpera.
A sú tu ešte Taliani! S Anglickom preukázali, že preľstiť a nebodaj zdolať ich bude náročná úloha. Prandelli sa nebál vytiahnuť hráčov s menšími skúsenosťami (Candreva, Darmian, Paletta), má nenapodobiteľného dirigenta Pirla, pevnú obranu na čele s doliečeným Barzaglim a vpredu SuperMaria Balotelliho, ktorého vie ukočírovať (po góle do siete Anglicka mu odkázal, že „mohol pre mužstvo urobiť viac“).
Pritom nálada vo futbalovom národe bola všelijaká. Prieskum La Gazzetta dello Sport ukázal, že 29 percent ľudí si myslí, že Taliansko má na titul majstra sveta, kým 21 percent si myslí, že bude najväčším sklamaním MS! Malo starosti: v príprave remíza s Luxemburskom 1:1, strata Montoliva, ktorému Íri zlomili nohu, neúčasť nedoliečeného Rossiho, zranený De Sciglio a pred vstupom ešte aj zranenie Buffona!
Tak ako Klinsmann pred rokmi a Löw po ňom urobili z Nemecka útočiacu mašinu, tak Prandelli robí z Talianska mužstvo, ktoré nevyhráva bez lopty, iba dobrou obranou, ale derie sa dopredu a „chce hrať“. Buduje klon, ktorý nazvali „tikitalia“. Proti Anglicku si dala squadra vyše 500 prihrávok s ohromnou 93-percentnou presnosťou. Prandelliho doktrína „Budeme vyhrávať, ak budeme tvoriť“ je novou tvárou azúrového velikána. Povedie Taliansko až na vrchol?
.autor je komentátor RTVS.
Van Persieho dokonalá hlavička nasadzuje vírus do šesť rokov fungujúceho softvéru. O hodinu je stav 1:5. O ďalších päť dní sa na Maracane koná pohreb: nedotknuteľné Španielsko prehráva s Čile 0:2 a končí. Tak ako dvaja európski predchodcovia na svetovom tróne (Francúzsko 2002 a Taliansko 2010) vypadáva v skupine. Je veľa tých, ktorí píšu, že „tiki taka“ je mŕtva, že s generáciou šampiónov odchádza filozofia, ktoré zmenila myslenie vo futbale. Ale nie je to pravda. Softvér zlyhal, hardvér zostáva. Španielsky futbal, ktorý sa dostal na vrchol a usadil sa na ňom, nezmení vlastnú technológiu zo dňa na deň len preto, že nastal jeden šampionátový výbuch.
.tvorcovia histórie
Evolúcia pohltila revolúciu. Futbal je krásny prirodzeným vývojom. Čo sa zdalo neprekonateľné, dokonalé a totálne včera, je už dnes nepostačujúce, lebo zajtra príde nový obsah a nové myšlienky. A z histórie ľudstva vieme, že to, čo bolo kedysi imperiálne veľké, musí skončiť – zväčša tvrdou prehrou. Povojnový futbal priniesol tri veľké revolúcie. Mali troch protagonistov, z nich Španieli sú jediní, kto korunoval líderstvo v myslení triumfom na MS.
Bol tu maďarský „aranyi csapat“ s Ferencom Puskásom, ktorý zrušil v prvej polovici 50. rokov dogmu dve desaťročia zabehaného WM-systému. Priniesol spoluprácu viacerých línií, zárodky presingu, trojuholníkové kombinácie, štvorčlennú obrannú líniu, vynašiel systém 4 – 2 – 4.
Potom tu bol „totálny futbal“ Holandska s Johanom Cruyffom v prvej polovici 70. rokov. Koncept zmazávajúci rozdiely medzi obranou, stredom poľa a útokom, prinášajúci do hry nové nároky fyzickej prípravy, techniky a univerzálnosti hráčov. Bol to behavejší futbal, hľadajúci cestu k lopte, k jej ovládnutiu a k hľadaniu správnych priestorových riešení.
Ani Maďarsko, ani Holandsko nevystúpili na vrchol, hoci to bola ich éra. V rokoch 1954, respektíve 1974, sa dostali do finále MS, v ktorom obaja rýchlo viedli (Maďari po 8 minútach 2:0, Holanďania po 80 sekundách 1:0), ale obaja prehrali s Nemeckom.
Španielsko čakalo 44 rokov na veľký šampionátový triumf. Toľko času uplynulo od ME 1964. Dlhé roky malo skvelých hráčov (za všetkých spomeňme Santillanu, Butragueňa, Michela, Hierra, Raúla), silné domáce zázemie na čele s gigantickými klubmi Realom Madrid a Barcelonou, jednoducho, všetky predpoklady uspieť, všade však nosilo visačku tých, ktorí aj tak všetko pokazia.
Mužom, ktorý to zmenil, bol Luis Aragones. Aj on zažil najskôr bolestivú skúsenosť, nadväzujúcu na tradíciu nekonečných španielskych prešľapov. Po troch výhrach v skupine na MS 2006 v Nemecku viedlo Španielsko nad dovtedy mrzuto hrajúcim Francúzskom 1:0, ale po dvoch góloch v záverečných 10 minútach prehralo 1:3.
Odvtedy sa však žiadne podobné podkĺznutie nekonalo. Španieli sa stali majstrami Európy 2008, vyhrali svetový šampionát v Južnej Afrike a pred dvoma rokmi ako prví obhájili európsky titul. Nasali do seba víťaznú mentalitu a hoci nedávali veľa gólov, vyhrávali. Výraz „tiki taka“, zrodený v hlave dnes už nebohého komentátora Alberta Montesa, sa stal symbolom ich účelnej hry.
Ešte na EURE 2008 v nej dominovala okrem ovládnutia stredu poľa snaha o rýchle vysúvanie bleskového Torresa a strelecky bezchybného Villu. V Afrike sa Španieli dostávali v percentuálnom vyjadrení a v počte prihrávok k ešte priepastnejšiemu rozdielu. Vždy ste mali pocit, že dominujú, aj keď zápasy viseli na vlásku. Štyrikrát vyhrali 1:0, nikto však nespochybňoval ich zaslúžený triumf. Sám Cruyff povedal, že vízia totálneho futbalu sa napĺňa v hre Del Bosqueho tímu, ktorý prevzal barcelonský model a doplnil ho o ďalšie potrebné súčiastky (Casillas, Sergio Ramos, Xabi Alonso).
Španieli naplnili Sacchiho tézu, že futbalová veľkosť šampióna spočíva v tom, ako dokáže kontrolovať súpera a zápas. Ich modusom operandi bola lopta, jej držanie. Máme ju my, nemá ju súper. Aj preto vyznievali mnohé fázy zápasov na ME 2012 priam nudne, Španielsko však odohralo veľkolepé finále s Talianmi (4:0) a znovu potvrdilo status najlepšieho.
.koniec majstrov
V Brazílii 2014 sa koleso dejín otočilo proti tomuto tímu. Ale pozor: prehralo s dvoma mimoriadne silnými a perfektne pripravenými súpermi. Ak by nehralo v konkurencii Holandska či Čile, sotva by chýbalo v osemfinále. Kým kolaps s Holandskom bol náhly, pretože malo polhodinový blackout a dovolilo Robbenovi s van Persiem azda všetko, prehra s Juhoameričanmi ukázala, čo majstrom sveta chýbalo: prehrali v hlavách, stratili agresivitu, rytmus, hodnota práce pre mužstvo prudko klesla, práca s priestorom, kedysi španielska doména, prešla na stranu súpera.
Podobné to bolo s taktickou úrovňou. Španieli vedeli, že Čile má o hlavu nižších hráčov a predsa odmietli útočiť vzduchom. Čile vyhralo španielskymi zbraňami, ku ktorým pridalo rýchlosť a dravosť. Na ranených šampiónov to postačilo.
„Bol som presvedčený, že sme dobre pripravení, tak ako predtým, ale nebola to pravda. Takéto veci sa stávajú aj najlepším, pretože hráči povolia, alebo majú medzi sebou problémy. Ale toto nebol náš prípad,“ uzavrel Vicente Del Bosque.
Kto vystrieda Španielov na tróne? Po prvom týždni MS ťažko usudzovať. Angličania, majstri sveta vo favorizovaní samých seba, prehrali dvakrát o gól. Brazíliu, ktorú mnohí vidia s pohárom v ruke, veď je najúspešnejšia a hrá doma, pochytili nevídané herné kŕče a kým v minulosti chodievala na šampionáty s plejádou výnimočných ofenzívnych hráčov, dnes má jediného – Neymara. Argentína má pomerne ľahkú skupinu i vyžrebovanie, médiá v Buenos Aires píšu o účasti v semifinále ako o povinnosti! Messi, hoci dal gól v prvom zápase na Maracane proti Bosniakom, bol však len odtieňom magického hráča z minulých rokov.
Upútali európske tímy. Louis van Gaal vzal do Brazílie medzinárodne menej skúsených hráčov, spravil z nich však jednotku, ktorá tvrdo pracuje pre hviezdne trio Sneijder – Robben – van Persie. Kým prvý je ďaleko od formy spred štyroch rokov, z ďalších dvoch sú „Lietajúci Holanďania“. Ako však zareaguje mladé mužstvo, ak bude prehrávať so silným súperom?
.nemecko alebo tik-italia
Nemci urobili dojem. Nahodili rovnaký „auftakt“ ako pred štyrmi rokmi. Prvému súperovi, a nie hocijakému, nasúkali štyri góly. Novinári popísali stohy papiera o tom, ako Löw systematicky odstraňoval z tímu stredných útočníkov, až mu zostal iba veterán Klose.
Löw sa vraj nainfikoval španielskym modelom z posledných ME a chce hrať v rozostavení 4 – 6 – 0. Aj v ňom hral a Portugalsko deklasoval 4:0. Čo na tom, že nemáte stredného útočníka, keď sa na špici strieda 4 – 5 hráčov a ofenzíva v rýchlosti a s kombinačnými variáciami neustále mení miesta,? Z Müllera, Özila, Goetzeho, Khediru či Kroosa ide strach. Ich ofenzívne naladenie a herné sústredenie sú výnimočné. A to sú na lavičke Podolski, Schweinsteiger, Schurrle a doma musel na poslednú chvíľu zostať zranený Reus. Proklamácie o útočení sú v nemeckom ponímaní skutočnou výzvou na atakovanie súpera.
A sú tu ešte Taliani! S Anglickom preukázali, že preľstiť a nebodaj zdolať ich bude náročná úloha. Prandelli sa nebál vytiahnuť hráčov s menšími skúsenosťami (Candreva, Darmian, Paletta), má nenapodobiteľného dirigenta Pirla, pevnú obranu na čele s doliečeným Barzaglim a vpredu SuperMaria Balotelliho, ktorého vie ukočírovať (po góle do siete Anglicka mu odkázal, že „mohol pre mužstvo urobiť viac“).
Pritom nálada vo futbalovom národe bola všelijaká. Prieskum La Gazzetta dello Sport ukázal, že 29 percent ľudí si myslí, že Taliansko má na titul majstra sveta, kým 21 percent si myslí, že bude najväčším sklamaním MS! Malo starosti: v príprave remíza s Luxemburskom 1:1, strata Montoliva, ktorému Íri zlomili nohu, neúčasť nedoliečeného Rossiho, zranený De Sciglio a pred vstupom ešte aj zranenie Buffona!
Tak ako Klinsmann pred rokmi a Löw po ňom urobili z Nemecka útočiacu mašinu, tak Prandelli robí z Talianska mužstvo, ktoré nevyhráva bez lopty, iba dobrou obranou, ale derie sa dopredu a „chce hrať“. Buduje klon, ktorý nazvali „tikitalia“. Proti Anglicku si dala squadra vyše 500 prihrávok s ohromnou 93-percentnou presnosťou. Prandelliho doktrína „Budeme vyhrávať, ak budeme tvoriť“ je novou tvárou azúrového velikána. Povedie Taliansko až na vrchol?
.autor je komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.