S Michalom Kaščákom sme kamaráti „odnepamäti”. Ja si myslím, že sa poznáme od pamätného prvého koncertu Bez ladu a skladu v decembri 1985 na Mladej Garde, ale vtedy sa mi zdalo, že Miško je ešte dieťa (rozprával aj spieval tenkým, ešte nezmutovaným hlasom), kým ja som už bol dospelý chlap. Mišo tvrdí, že sme sa zoznámili neskôr, asi v Artfore, kde som pôsobil ako kníhkupec a on už mal za sebou prvé dva ročníky Pohody.
.desať rokov .týždňa a Pohody
Odvtedy spolupracujeme. Najprv debaty a čítačky s trochou hudby, potom sa k tomu pridali diskusie s vtedajším šéfredaktorom týždenníka Domino fórum Števom Hríbom, neskôr pohodové Lampy. V decembri 2004 vznikol .týždeň a v lete 2005 sme sa celkom prirodzene stali mediálnym partnerom Pohody.
Prvých desať rokov .týždňa si pripomenieme v stane .týždňa, ktorý bude na tom istom mieste ako minulý rok. V piatok a v sobotu tam budú v role hostiteľov vystupovať redaktorky a redaktori .týždňa, medzi ich hosťami budú Jaroslav Spišiak, Jana Kirschner,Tom Nicholson, Eva Borušovičová, Danica Caisová či Peter Konečný. Reč bude o mafii, Ukrajine, podnikaní, filme, hudbe, vede a o ďalších zaujímavých veciach. Sledujte stránku Pohody ako aj tradičný „pohodový špeciál” .týždňa, ktorý vyjde 7. júla a k dispozícii bude aj na festivale. Tam sa dozviete všetko potrebné.
.dokonalosť sa volá Kraftwerk
Keby len jediným známym menom Pohody bol Kraftwerk, oplatilo by sa na ňu ísť. Lebo Kraftwerk je kapela nielen legendárna, ale aj kapela stále živá. Možno dokonca živšia než kedykoľvek počas svojej 45-ročnej histórie. Ralf Hütter a Florian Schneider sa vo svojom düsseldorfskom Kling Klamg štúdiu od začiatku snažili vytvoriť jednu podobu zvukovej dokonalosti. Atmosférou akoby nadväzovali na medzivojnovú Weimarskú republiku, pričom do seba nasali nemecký romantizmus, racionálny prístup k hudobnej tvorbe, vlastný Schönbergovi a jeho súčasníkom, psychedéliu šesťdesiatych rokov aj zvukové experimentátorstvo svojich nemeckých kolegov. Milovali zvuky vytvorené strojmi (v jednom období údajne preštikávali vo výťahoch káble na reproduktoroch, z ktorých znela popmusic – tvrdili, že výťah samotný znie veľmi pekne, škoda to kaziť nejakým popom). O tom, ako chodili každý pracovný deň vždy v tom istom čase do štúdia, kde sústredene pracovali, tvorili zvuky, nahrávali ich, hrali sa s nimi a keď – spravidla neskoro v noci – „padla”, odchádzali domov, sa hovoria a píšu legendy. Isté je, že hudobnú tvorbu vnímali s maximálnou vážnosťou. Stroje – oscilátory, syntetizátory, generátory zvukových efektov, mixážne pulty – boli ich partnermi, nie nástrojmi.
Dôslednosť, s akou Kraftwerk pristupuje k zvuku, dlho znamenala, že kapela prakticky nemohla vystupovať naživo. To sa zmenilo začiatkom deväťdesiatych rokov, keď vznikla mobilná verzia ich štúdia a Kraftwerk začal – najprv sporadicky, neskôr trochu viac – koncertovať. Vizuálna stránka ich vystúpení, ako aj ich platní a videoklipov, bola vždy nesmierne dôležitá. Využitím 3D technológie to Kraftwerk dotiahol do dokonalosti.
Budeme počuť a vidieť, ako sa im to podarí vo štvrtok večer na trenčianskom letisku.
.muži a ženy
Mogwai a Tricky. Mogwai sú z Glasgowa, Tricky je z Bristolu. Mogwai nielenže hrajú postrock, oni ho v podstate zadefinovali. Od prvej platne Mogwai Young Team z roku 1997 cez výborný album (s bolestne pravdivým názvom) Hardcore Will Never Die, But You Will až po minuločnú nahrávku Rave Tapes hrajú Mogwai prevažne inštrumentálnu gitarovú hudbu, ktorá sa rozprestiera na dlhších plochách a z hlukových údolí stúpa k extatickým vrcholom.
Tricky vraj vymyslel metaforicky bohatý rým „Karmacoma, Jamaican aroma”, ktorý možno nájsť na albume Protection skupiny Massive Attack z roku 1995. V tom čase už Tricky nebol členom kapely a spolu so speváčkou a svojou vtedajšou partnerkou Martinou Topley-Bird jamajskou arómou oživovali tracky na albume Maxinquay. Ním sa začala Trickyho bohatá sólová kariéra, ktorej hudobnou stopou je desať doteraz vydaných albumov. Trickyho živé vystúpenia sú pomerne „tricky”: buď je to totálne magické, alebo je to nuda. Zažili sme jedno aj druhé. Tipujem, že na Pohode to bude magické, ale istý si nie som. Závisí to od jamajskej arómy.
Neviem, či na trenčianskom letisku bolo niekedy tak veľa šikovných pesničkárok, hudobníčok a raperiek. Napríklad Alison Goldfrapp, ktorá nám v minulosti spievala do tanca, potom prešla k zádumčivým pesničkám a minulý rok vydala hudobne bohatý, a zdá sa, že aj veľmi osobný album Tales Of Us. Alebo Argentínčanka Juana Molina, ktorú v jej krajine dlho považovali za televíznu celebritu (bola herečka), no keď mala 34 rokov, začala robiť hudbu. Má dokonalú spevácku techniku, vie skladať pôsobivé pesničky a jej aktuálny album Wed 21 sa objavil v mnohých zoznamoch toho najlepšieho, čo na svete v roku 2013 vyšlo. Do tretice tUnE-yArDs čiže Merrill Garbus. Američká divožienka, ktorá si na pódiu vytvára komplikované loopy a vám sa zdá, že sa len tak zabáva, potom začne hrať a spievať, znie to trochu ako Zappa, trochu ako afrobeat, len je to oveľa ľahšie a veselšie. Genialita spojená s hravosťou. Harlem tento rok zastupuje speváčka Kelis, ktorá nedávno vydala výborný album Food, produkovaný Davidom Sitekom z TV On The Radio a mladučká raperka Azealia Banks, typické dieťa ulice s obrovským talentom. Hoci jej debutový album má vyjsť až tento rok, už má doma na poličke množstvo hudobných cien a povesť nepokojného, hoci sympatického dieťaťa.
Na budúco týždeň sa s vami o svoje tipy podelí Peter Bálik.
.desať rokov .týždňa a Pohody
Odvtedy spolupracujeme. Najprv debaty a čítačky s trochou hudby, potom sa k tomu pridali diskusie s vtedajším šéfredaktorom týždenníka Domino fórum Števom Hríbom, neskôr pohodové Lampy. V decembri 2004 vznikol .týždeň a v lete 2005 sme sa celkom prirodzene stali mediálnym partnerom Pohody.
Prvých desať rokov .týždňa si pripomenieme v stane .týždňa, ktorý bude na tom istom mieste ako minulý rok. V piatok a v sobotu tam budú v role hostiteľov vystupovať redaktorky a redaktori .týždňa, medzi ich hosťami budú Jaroslav Spišiak, Jana Kirschner,Tom Nicholson, Eva Borušovičová, Danica Caisová či Peter Konečný. Reč bude o mafii, Ukrajine, podnikaní, filme, hudbe, vede a o ďalších zaujímavých veciach. Sledujte stránku Pohody ako aj tradičný „pohodový špeciál” .týždňa, ktorý vyjde 7. júla a k dispozícii bude aj na festivale. Tam sa dozviete všetko potrebné.
.dokonalosť sa volá Kraftwerk
Keby len jediným známym menom Pohody bol Kraftwerk, oplatilo by sa na ňu ísť. Lebo Kraftwerk je kapela nielen legendárna, ale aj kapela stále živá. Možno dokonca živšia než kedykoľvek počas svojej 45-ročnej histórie. Ralf Hütter a Florian Schneider sa vo svojom düsseldorfskom Kling Klamg štúdiu od začiatku snažili vytvoriť jednu podobu zvukovej dokonalosti. Atmosférou akoby nadväzovali na medzivojnovú Weimarskú republiku, pričom do seba nasali nemecký romantizmus, racionálny prístup k hudobnej tvorbe, vlastný Schönbergovi a jeho súčasníkom, psychedéliu šesťdesiatych rokov aj zvukové experimentátorstvo svojich nemeckých kolegov. Milovali zvuky vytvorené strojmi (v jednom období údajne preštikávali vo výťahoch káble na reproduktoroch, z ktorých znela popmusic – tvrdili, že výťah samotný znie veľmi pekne, škoda to kaziť nejakým popom). O tom, ako chodili každý pracovný deň vždy v tom istom čase do štúdia, kde sústredene pracovali, tvorili zvuky, nahrávali ich, hrali sa s nimi a keď – spravidla neskoro v noci – „padla”, odchádzali domov, sa hovoria a píšu legendy. Isté je, že hudobnú tvorbu vnímali s maximálnou vážnosťou. Stroje – oscilátory, syntetizátory, generátory zvukových efektov, mixážne pulty – boli ich partnermi, nie nástrojmi.
Dôslednosť, s akou Kraftwerk pristupuje k zvuku, dlho znamenala, že kapela prakticky nemohla vystupovať naživo. To sa zmenilo začiatkom deväťdesiatych rokov, keď vznikla mobilná verzia ich štúdia a Kraftwerk začal – najprv sporadicky, neskôr trochu viac – koncertovať. Vizuálna stránka ich vystúpení, ako aj ich platní a videoklipov, bola vždy nesmierne dôležitá. Využitím 3D technológie to Kraftwerk dotiahol do dokonalosti.
Budeme počuť a vidieť, ako sa im to podarí vo štvrtok večer na trenčianskom letisku.
.muži a ženy
Mogwai a Tricky. Mogwai sú z Glasgowa, Tricky je z Bristolu. Mogwai nielenže hrajú postrock, oni ho v podstate zadefinovali. Od prvej platne Mogwai Young Team z roku 1997 cez výborný album (s bolestne pravdivým názvom) Hardcore Will Never Die, But You Will až po minuločnú nahrávku Rave Tapes hrajú Mogwai prevažne inštrumentálnu gitarovú hudbu, ktorá sa rozprestiera na dlhších plochách a z hlukových údolí stúpa k extatickým vrcholom.
Tricky vraj vymyslel metaforicky bohatý rým „Karmacoma, Jamaican aroma”, ktorý možno nájsť na albume Protection skupiny Massive Attack z roku 1995. V tom čase už Tricky nebol členom kapely a spolu so speváčkou a svojou vtedajšou partnerkou Martinou Topley-Bird jamajskou arómou oživovali tracky na albume Maxinquay. Ním sa začala Trickyho bohatá sólová kariéra, ktorej hudobnou stopou je desať doteraz vydaných albumov. Trickyho živé vystúpenia sú pomerne „tricky”: buď je to totálne magické, alebo je to nuda. Zažili sme jedno aj druhé. Tipujem, že na Pohode to bude magické, ale istý si nie som. Závisí to od jamajskej arómy.
Neviem, či na trenčianskom letisku bolo niekedy tak veľa šikovných pesničkárok, hudobníčok a raperiek. Napríklad Alison Goldfrapp, ktorá nám v minulosti spievala do tanca, potom prešla k zádumčivým pesničkám a minulý rok vydala hudobne bohatý, a zdá sa, že aj veľmi osobný album Tales Of Us. Alebo Argentínčanka Juana Molina, ktorú v jej krajine dlho považovali za televíznu celebritu (bola herečka), no keď mala 34 rokov, začala robiť hudbu. Má dokonalú spevácku techniku, vie skladať pôsobivé pesničky a jej aktuálny album Wed 21 sa objavil v mnohých zoznamoch toho najlepšieho, čo na svete v roku 2013 vyšlo. Do tretice tUnE-yArDs čiže Merrill Garbus. Američká divožienka, ktorá si na pódiu vytvára komplikované loopy a vám sa zdá, že sa len tak zabáva, potom začne hrať a spievať, znie to trochu ako Zappa, trochu ako afrobeat, len je to oveľa ľahšie a veselšie. Genialita spojená s hravosťou. Harlem tento rok zastupuje speváčka Kelis, ktorá nedávno vydala výborný album Food, produkovaný Davidom Sitekom z TV On The Radio a mladučká raperka Azealia Banks, typické dieťa ulice s obrovským talentom. Hoci jej debutový album má vyjsť až tento rok, už má doma na poličke množstvo hudobných cien a povesť nepokojného, hoci sympatického dieťaťa.
Na budúco týždeň sa s vami o svoje tipy podelí Peter Bálik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.