S cudzincami bude ťažko, bez cudzincov ešte ťažšie. To môžu byť slová útechy pre všetkých, ktorí so znepokojením čítajú údaje o rastúcej príťažlivosti strednej a východnej Európy pre prisťahovalcov.
Dôkazy o tom, že stredná Európa bohatne, by mohli samy osebe potešiť. S rýchlym hospodárskym rastom a bohatstvom sú však tieto krajiny čoraz atraktívnejšie pre ľudí zvonku. Na Slovensko sa vlani prisťahovalo 5 a pol tisíc cudzincov, do susedného Česka dokonca vyše 40-tisíc. Kedysi sa tadiaľto prisťahovalci iba prehnali smerom do Nemecka či do Veľkej Británie. Dnes sa viacerí z nich rozhodnú usadiť práve tu. Treba sa začať báť, či azda začať ľutovať to, že je tu čoraz lepšie?
Odpoveď nemá jednoduché „áno“ či „nie“. Tvrdiť, že s cudzincami neprídu nijaké ťažkosti, by bolo naivné. Už dnes je prejavov neznášanlivosti na Slovensku dosť, a to sa príliv ľudí zvonka iba začína. Navyše, napätie je sčasti prirodzené: cudzinci prinášajú odlišné zvyky, iné správanie, občas aj iné hodnoty a vyznanie. Nie vždy hovoria jazykom väčšiny.
Rovnako krátkozraké by však bolo nevidieť tú lepšiu stránku cudzincov. Mnohí z dnešných prisťahovalcov prichádzajú s chuťou pracovať, a ak sa tu nezavedú veľkorysé systémy vyplácania dávok za ničnerobenie, ako to svojho času urobila západná Európa, tak väčšina z nich aj ochotná pracovať zostane. Ľudí sem lákajú rastúce pracovné príležitosti a klesajúca nezamestnanosť. Tak ako v Nemecku na niektoré práce nemožno zohnať Nemcov, tak niektoré české firmy už zamestnávajú viac cudzincov ako domácich. Cudzinci, ktorí vidia perspektívu bohatej európskej krajiny, a ktorí sa tu chcú usadiť, preto bývajú okrem pracovitosti aj lojálni a vďační. A okrem konfliktov možno u prisťahovalcov hovoriť aj o obohatení, od kultúry a umenia až po stravovanie.
Podobné otázky dnes rieši bohatá Európa i Amerika. Pre amerických dvanásť miliónov nelegálnych prisťahovalcov, väčšinou z Latinskej Ameriky, minulý týždeň Kongres nenašiel odpoveď v podobe imigračného kompromisu. Tlak verejnosti na členov Kongresu bol príliš vysoký – napriek chýbajúcim pracovným silám panujú obavy z cenového dumpingu lacných gastarbeiterov. Amerike, podobne ako Európe, by však bez cudzincov bolo ešte ťažšie, pretože niektoré práce už robia iba cudzinci.
V čomsi sú však obavy namieste: už príliš veľa európskych krajín dnes rieši problémy s radikálnym islamom. Ten predstavuje iba menšinu uprostred menšiny moslimskej, môže byť však fatálnou bezpečnostnou hrozbou. Tézu, že cudzinci by mali prijať či aspoň rešpektovať hodnotový systém krajiny, je jednoduchšie dať na papier ako uskutočniť. Vo Veľkej Británii sa zradikalizovala až druhá generácia moslimov, ktorých rodičia sa tam usadili v nádeji na lepší život. Dokážu však školy, zápasiace aj s oveľa menšími úlohami, pripraviť deti starousadlíkov i prisťahovalcov na spoločný život v krajine ešte bohatšej, v Európe ešte premiešanejšej?
.daniel Bútora
Dôkazy o tom, že stredná Európa bohatne, by mohli samy osebe potešiť. S rýchlym hospodárskym rastom a bohatstvom sú však tieto krajiny čoraz atraktívnejšie pre ľudí zvonku. Na Slovensko sa vlani prisťahovalo 5 a pol tisíc cudzincov, do susedného Česka dokonca vyše 40-tisíc. Kedysi sa tadiaľto prisťahovalci iba prehnali smerom do Nemecka či do Veľkej Británie. Dnes sa viacerí z nich rozhodnú usadiť práve tu. Treba sa začať báť, či azda začať ľutovať to, že je tu čoraz lepšie?
Odpoveď nemá jednoduché „áno“ či „nie“. Tvrdiť, že s cudzincami neprídu nijaké ťažkosti, by bolo naivné. Už dnes je prejavov neznášanlivosti na Slovensku dosť, a to sa príliv ľudí zvonka iba začína. Navyše, napätie je sčasti prirodzené: cudzinci prinášajú odlišné zvyky, iné správanie, občas aj iné hodnoty a vyznanie. Nie vždy hovoria jazykom väčšiny.
Rovnako krátkozraké by však bolo nevidieť tú lepšiu stránku cudzincov. Mnohí z dnešných prisťahovalcov prichádzajú s chuťou pracovať, a ak sa tu nezavedú veľkorysé systémy vyplácania dávok za ničnerobenie, ako to svojho času urobila západná Európa, tak väčšina z nich aj ochotná pracovať zostane. Ľudí sem lákajú rastúce pracovné príležitosti a klesajúca nezamestnanosť. Tak ako v Nemecku na niektoré práce nemožno zohnať Nemcov, tak niektoré české firmy už zamestnávajú viac cudzincov ako domácich. Cudzinci, ktorí vidia perspektívu bohatej európskej krajiny, a ktorí sa tu chcú usadiť, preto bývajú okrem pracovitosti aj lojálni a vďační. A okrem konfliktov možno u prisťahovalcov hovoriť aj o obohatení, od kultúry a umenia až po stravovanie.
Podobné otázky dnes rieši bohatá Európa i Amerika. Pre amerických dvanásť miliónov nelegálnych prisťahovalcov, väčšinou z Latinskej Ameriky, minulý týždeň Kongres nenašiel odpoveď v podobe imigračného kompromisu. Tlak verejnosti na členov Kongresu bol príliš vysoký – napriek chýbajúcim pracovným silám panujú obavy z cenového dumpingu lacných gastarbeiterov. Amerike, podobne ako Európe, by však bez cudzincov bolo ešte ťažšie, pretože niektoré práce už robia iba cudzinci.
V čomsi sú však obavy namieste: už príliš veľa európskych krajín dnes rieši problémy s radikálnym islamom. Ten predstavuje iba menšinu uprostred menšiny moslimskej, môže byť však fatálnou bezpečnostnou hrozbou. Tézu, že cudzinci by mali prijať či aspoň rešpektovať hodnotový systém krajiny, je jednoduchšie dať na papier ako uskutočniť. Vo Veľkej Británii sa zradikalizovala až druhá generácia moslimov, ktorých rodičia sa tam usadili v nádeji na lepší život. Dokážu však školy, zápasiace aj s oveľa menšími úlohami, pripraviť deti starousadlíkov i prisťahovalcov na spoločný život v krajine ešte bohatšej, v Európe ešte premiešanejšej?
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.