Hneď na úvod vyslovím paradox, ktorý sa mi potvrdzuje už od roku 1991: o čo viac zníži slovenský politik váhu svojho slova, o to väčšiu popularitu a pozíciu získava.
Mečiar dal slovo, že Čechov dokope do federácie, že tu vytvorí nové Švajčiarsko a že rozvinie domáce podnikanie. A hoci federáciu okamžite rozbil, namiesto Švajčiarska núkal Bielorusko a slušné podnikanie nahradil mafiánstvom, s prehľadom vyhrával všetky voľby.
Dzurinda sľúbil dvojnásobné platy, férový prístup k politickým stranám a boj s korupciou. A hoci počas ťažkých reforiem na platy (našťastie) rýchlo zabudol, politických súperov aj spojencov od začiatku podrážal a korupciu zväčša iba lepšie zamaskoval, stal sa na dlhých dvanásť rokov lídrom pravice.
Podobne Fico: dal slovo, že bude myslieť na slabých, že bude čističom klientelizmu a zažratých kšeftov a že do politiky privedie odborníkov. A hoci sa namiesto toho stal šéfom klanu silných, čistenie nahradil mýtnym tendrom a ako odborníkov priviedol Jahnátka, Tomanovú a z mladých Kolesíka, s prehľadom vyhral už troje voľby.
Opakuje sa to pričasto na to, aby to bola náhoda. Aj dnes, keď sa tu ako ďalší líder rysuje Rado Procházka, mám pocit dejà-vu.
Keď Lipšic odchádzal z KDH, Procházka to odmietol a povedal niečo v zmysle, že ľudia nepotrebujú nové strany, ale záujem o ich život. O pár mesiacov sám odišiel a dnes buduje novú stranu.
Keď sa blížili prezidentské voľby, Procházka ohlásil, že chce politickú kandidatúru a nechce byť občianskym kandidátom, lebo by to nebolo úplne poctivé. O pár mesiacov bol občianskym kandidátom. Keď prišlo na financovanie onej kampane, najskôr bola transparentná, no potom bolo treba zhulákať chlapcov. A potom ešte prišlo nerozumné slovo, že pôjde na detektor lži, dokonca to sľúbil opakovane. No dnes už ani toto slovo neplatí.
Rado Procházka postupne znižuje váhu svojho slova, a postupne mu pritom rastú preferencie. V tomto sklone sme naozaj stabilná krajina. Lenže nízka váha slova si doteraz vždy vyžiadala nielen premiéra, ale aj vysokú cenu.
PS:
V predošlom čísle som na tomto mieste pripomenul dva roky od odvolania Róberta Bezáka a nevkusný postoj niektorých biskupov k primitívnemu dielku pátra Laba. Minulý týždeň pribudli v tejto kauze dve udalosti: Ján Čarnogurský sa svojím článkom pre portál postoy.sk pridal k ohováračom odvolaného arcibiskupa, pričom napadol aj jeho sestru, na druhej strane pápež František prijal spolu s inými biskupmi nakrátko aj Róberta Bezáka osobne a prevzal jeho vysvetľujúci list.
Zdá sa, že veci a tábory sa postupne utriasajú.
Mečiar dal slovo, že Čechov dokope do federácie, že tu vytvorí nové Švajčiarsko a že rozvinie domáce podnikanie. A hoci federáciu okamžite rozbil, namiesto Švajčiarska núkal Bielorusko a slušné podnikanie nahradil mafiánstvom, s prehľadom vyhrával všetky voľby.
Dzurinda sľúbil dvojnásobné platy, férový prístup k politickým stranám a boj s korupciou. A hoci počas ťažkých reforiem na platy (našťastie) rýchlo zabudol, politických súperov aj spojencov od začiatku podrážal a korupciu zväčša iba lepšie zamaskoval, stal sa na dlhých dvanásť rokov lídrom pravice.
Podobne Fico: dal slovo, že bude myslieť na slabých, že bude čističom klientelizmu a zažratých kšeftov a že do politiky privedie odborníkov. A hoci sa namiesto toho stal šéfom klanu silných, čistenie nahradil mýtnym tendrom a ako odborníkov priviedol Jahnátka, Tomanovú a z mladých Kolesíka, s prehľadom vyhral už troje voľby.
Opakuje sa to pričasto na to, aby to bola náhoda. Aj dnes, keď sa tu ako ďalší líder rysuje Rado Procházka, mám pocit dejà-vu.
Keď Lipšic odchádzal z KDH, Procházka to odmietol a povedal niečo v zmysle, že ľudia nepotrebujú nové strany, ale záujem o ich život. O pár mesiacov sám odišiel a dnes buduje novú stranu.
Keď sa blížili prezidentské voľby, Procházka ohlásil, že chce politickú kandidatúru a nechce byť občianskym kandidátom, lebo by to nebolo úplne poctivé. O pár mesiacov bol občianskym kandidátom. Keď prišlo na financovanie onej kampane, najskôr bola transparentná, no potom bolo treba zhulákať chlapcov. A potom ešte prišlo nerozumné slovo, že pôjde na detektor lži, dokonca to sľúbil opakovane. No dnes už ani toto slovo neplatí.
Rado Procházka postupne znižuje váhu svojho slova, a postupne mu pritom rastú preferencie. V tomto sklone sme naozaj stabilná krajina. Lenže nízka váha slova si doteraz vždy vyžiadala nielen premiéra, ale aj vysokú cenu.
PS:
V predošlom čísle som na tomto mieste pripomenul dva roky od odvolania Róberta Bezáka a nevkusný postoj niektorých biskupov k primitívnemu dielku pátra Laba. Minulý týždeň pribudli v tejto kauze dve udalosti: Ján Čarnogurský sa svojím článkom pre portál postoy.sk pridal k ohováračom odvolaného arcibiskupa, pričom napadol aj jeho sestru, na druhej strane pápež František prijal spolu s inými biskupmi nakrátko aj Róberta Bezáka osobne a prevzal jeho vysvetľujúci list.
Zdá sa, že veci a tábory sa postupne utriasajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.