.v roku 1999 ste vyštudovali Stavebnú fakultu STU. Prečo ste sa rozhodli ísť k polícii?
„Stavárinu” som študoval preto, že ma naozaj bavila. Otec bol stavbár, po revolúcii mal firmu, pracovala tam aj moja mama. Keď som sa však po škole zamestnal, všade som dostal len minimálny plat, z ktorého sa nedalo vyžiť. Začal som sa teda obzerať aj po iných profesiách – keďže som bol mladý a mal som aj určité ideály, išiel som k polícii. Myslel som si, že Slovensko by sa dalo spravovať lepšie a spravodlivejšie. Ja mám túto krajinu rád a nechcem, aby sa moja generácia v zahraničí hanbila povedať, odkiaľ pochádza. Navyše ma vždy fascinovali krajiny s nízkou mierou korupcie ako Švédsko či Fínsko. Toto bola hlavná motivácia.
.aké boli vaše začiatky na polícii?
Keďže som začal pracovať v prvom bratislavskom okrese, mali sme pomerne veľa zložitých prípadov – v centre hlavného mesta totiž sídlia rôzne štátne inštitúcie aj firmy. Snažil som sa na sebe makať, takže už po krátkom čase som sa dostal ku kauzám ako skupinka, predaj budovy KDH na Žabotovej ulici či privatizácia kúpeľov Sliač.
.skupinka?
Áno, vydal som uznesenie o začatí trestného stíhania.
.nezdala sa vám tá kauza absurdná?
Som viazaný mlčanlivosťou. (Smiech.)
.už je to viac ako desať rokov.
Je pravda, že aj úroveň môjho poznania je každým dňom vyššia. Prípady ako skupinka by však polícia ani nemusela riešiť – síce vykazujú znaky trestného činu, primárne však ide skôr o spoločenské kauzy.
.nevnímali ste to už vtedy hlavne ako snahu Mikuláša Dzurindu vybaviť si účty s konkurečnou skupinou v politike, biznise?
Už je to dávno, na detaily si nespomínam. (Smiech.) Je však fakt, že kauza skupinka nebol typický vyšetrovací spis. Okrem toho, polícia nemôže niekoho potrestať za to, že zlyhá morálne.
.v prípade predaja budovy KDH ste zistili čo?
Poďme radšej na novšie kauzy. (Úsmev).
.keď už ste to vyslovili, nemôžeme to obísť.
Ak si dobre pamätám, tak išlo o to, že mali dostať tú budovu od mesta lacnejšie.
.ako sa skončilo vyšetrovanie?
Myslím, že to bolo zastavené – na základe záväzného pokynu prokurátora.
.necítili ste politický tlak?
Skoro nikdy. Už od nástupu na políciu som totiž dával jasne najavo, že budem prípady riešiť tak, ako sa to má. Som rád, že sa mi veľa vecí podarilo ovplyvniť, keďže som postupoval aj kariérne.
.prvýkrát sme sa stretli, keď ma zažalovali nominanti SDKÚ pre články o kauze tunelovania štátnych hmotných rezerv. Vtedy ste mi povedali, že nebudete stíhať novinárov. Prečo?
Trestné právo sa má použiť len vtedy, keď nie sú iné prostriedky nápravy. Novinárov považujem za strážcov demokracie – a to aj napriek tomu, že nemajú vždy k dispozícii všetky informácie. Niekedy ich články celkom nezodpovedajú realite, možno aj niekomu ublížia. Ak tam však nie je zlý úmysel, tak je prospešné, že sa píše o rôznych problémoch a kauzách.
.v deň, keď robíme tento rozhovor, súd rozhodol o prvej žalobe v kauze Bonanno. Denník Nový Čas sa musí ospravedlniť sudcovi Najvyššieho súdu Danielovi Hudákovi za to, že o ňom písal v súvislosti s nevkusným večierkom v spomínanom bare. Čo si o tom myslíte?
Aj toto je skôr spoločenská kauza. Bol by som však rád, keby sme takéto prípady na Slovensku nemali.
.ľudia, ktorí vás dobre poznajú, sa zhodli, že ste boli úplne iný typ vyšetrovateľa ako väčšina. To znamená, že pokým vaši kolegovia často riešili veci formálne, vy ste vždy hľadali spôsob, ako kauzy dotiahnuť do konca. Nebolo to frustrujúce?
Ako som povedal, na políciu som prišiel s určitými ideálmi. Asi po dvoch rokoch som však začal byť nespokojný sám so sebou, pretože to naozaj bola rutina. Otvoril som spis, urobil plán vyšetrovania a odovzdal ho kriminálke. Po nejakom čase mi prišli výsledky – ak to bolo na stíhanie, tak som konkrétneho človeka odstíhal, ak nie, tak som stíhanie prerušil. Pripadalo mi to ako pásová výroba, dodnes to nazývam dokumentovanie.
.niečo ako archivár?
Asi tak. Vyšetrovanie má dve zložky – dokumentovanie a objasňovanie. Bohužiaľ, ako vyšetrovateľ na okrese som robil len dokumentovanie. Takto sa vtedy na polícii postupovalo takmer všade. Problém bol však aj v spomínanom objasňovaní – ako vyšetrovateľ som totiž podstatnú časť spisu odovzdal pracovníkovi kriminálky, čo nebolo správne. Ak má byť vyšetrovateľ autoritou, ktorá sa má dopracovať k serióznemu výsledku, musí vedieť dokumentovať aj odhaľovať. Za vyšetrovateľov sú prijímaní aj ľudia z civilu, čo tiež zužuje ich prácu hlavne na dokumentovanie.
.to znamená, že civili sa nemôžu stať dobrými vyšetrovateľmi?
To netvrdím, pokým sa však zabehnú, trvá to minimálne tri roky. Problém je aj v celkovom prístupe: občan príde na políciu oznámiť, že bol spáchaný trestný čin, povie aj mená podozrivých. Vyšetrovateľ si ich následne zavolá a spýta sa ich, či je to pravda. Keď to odmietnu, začne zabezpečovať dôkazy, pričom v skutočnosti by to malo fungovať naopak: najskôr niečo zistiť, a potom to konfrontovať s podozrivými. Inak vznikne priestor na manipuláciu či odstránenie dôkazov.
.vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová tvrdí, že aj u nich sa vyšetrovanie často viedlo formálne, štátni zástupcovia nechodili do terénu a podobne. Ona to však zmenila a výsledky sa dostavili.
Pani Bradáčová má pravdu. Je to uznávaná odborníčka, ktorú si vážim.
.je aj laxný prístup k vyšetrovaniu dôvodom, prečo nebol na Slovensku za dvadsať rokov odsúdený žiadny skorumpovaný politik či podnikateľ?
Dnes je takýto prístup najmä na okresoch, prípadne krajoch. Pokiaľ ide o špecializované útvary, ktoré sa zaoberajú organizovanou kriminalitou, tam som sa to pokúsil spolu s niektorými kolegami zmeniť. A výsledky sa tiež dostavili.
.skúste byť konkrétny.
Napríklad zločinecká skupina sýkorovcov bola ukážkou, že ten systém môže fungovať, ak ho realizujú odborne zdatní policajti v spolupráci so špičkovým prokurátorom. Ale je fakt, že systém ako celok nefunguje, a to z viacerých dôvodov. Máme zlé zákony, problémom je aj výber radových policajtov.
.to znamená, že dnes sa nerobí výber, ale nábor?
Presne tak. Pri ich výbere musíte prihliadať nielen na to, či sa vyznajú v práve, alebo či majú logické myslenie. Dôležitá je aj morálka, nasadenie, česť a schopnosť pracovať pod tlakom. Zároveň musíte byť dobrý psychológ.
.toto sa od nich pri nástupe nevyžaduje?
Vyžaduje, ale keď prídete na policajnú stanicu, tak si sami urobíte názor na to, aká je realita. Nefunguje ani vzťah nadriadený – podriadený. Nadriadený by mal byť odborne zdatnou autoritou, ktorá bude denne žiť problémami a náladami svojich podriadených.
.nie je problém aj v tom, že po každých voľbách sa menia vedúci funkcionári polície?
To, že každý minister príde so svojím tímom, je v poriadku. Problém je, keď dosadí napríklad za riaditeľa organizovanej kriminality človeka, ktorý to nikdy nerobil. Dôvera je jedna vec, no svojho nadriadeného môžete akceptovať len vtedy, ak je kompetentný. Nedostatočné je aj materiálno-technické zabezpečenie polície, hoci o ňom roky hovoria všetci ministri. Najväčším problémom je však organizačná štruktúra polície. Národná kriminálna agentúra (NAKA) je napríklad silne centralizovaná: najvyšší funkcionári finančnej polície, organizovanej kriminality aj protidrogovej jednotky sedia v Bratislave. Ak však chcete efektívne fungovať aj v regiónoch, musíte tam mať jedného nadriadeného, ktorý bude zodpovedný za organizovanú kriminalitu, a bude mať k dispozícii všetky zložky polície, ktoré potrebuje. Dnes nie je v regióne za túto oblasť zodpovedný nikto. Týchto päť faktorov – zlé zákony, organizačná štruktúra, spôsob výberu radových policajtov, ich nadriadených a vybavenie polície – zrejme spôsobilo, že dodnes nebol na Slovensku odsúdený nikto významný.
.zdá sa, že polícia pod vedením Tibora Gašpara sa sústredí skôr na veľa menších káuz, aby mohla formálne vykázať uspokojivé výsledky.
Keď si pozriete štatistiky za rok 2013, tak je zrejmé, že klesla percentuálna objasnenosť obzvlášť závažných trestných činov, zločinov aj organizovanej kriminality. Výrazne dokonca klesla aj objasnenosť korupcie – a to až o 23 percent za dva roky, čo je obrovské číslo. Vedenie polície a ministerstva vnútra často zdôrazňuje aj boj proti daňovým podvodom. Vlani bola pritom druhá najhoršia percentuálna objasnenosť trestných činov skrátenia dane za posledných päť rokov. Objasnenosť ekonomických trestných činov ako takých je dokonca najnižšia za posledných päť rokov. Klesol aj priemerný počet trestne stíhaných osôb na jeden objasnený prípad, respektíve výška zadokumentovanej škody. Hore ide, naopak, štatistika prečinov a drobnej kriminality. Keď vychádzame z tejto štatistiky, je možné, že sa robia skôr ľahšie kauzy, ktoré sa jednoduchšie vyšetrujú, takže celkové čísla sú pozitívne. Teraz sú možno ľudia spokojní, keďže vidia viac policajtov v uliciach. Treba si však uvedomiť, že keď nebude polícia riešiť závažné kauzy, časom sa to prejaví aj v náraste bežnej kriminality.
.prečo polícia nevyšetruje aj veľké kauzy?
Aj počas prvej vlády Roberta Fica sa sústredila skôr na pouličnú kriminalitu, ktorá je bližšie k ľuďom. Vyzerá to tak, že tento trend je tu aj teraz, s čím však nesúhlasím. Dôvod je rovnaký ako v prípade možného stíhania novinárov: trestné právo sa má použiť len vtedy, ak neexistujú iné výchovné prostriedky. Preventívnymi opatreniami dokážete eliminovať aj veľké množstvo prečinov.
.nesúvisí neochota púšťať sa do citlivých prípadov s charakterom strany Smer, respektíve s jeho podnikateľským zázemím?
Na toto sa mi ťažko odpovedá, keďže som sa nikdy politicky neangažoval. Ako vyšetrovateľ som odhaľoval hlavne praktiky mafie.
.počas prvej Ficovej vlády ste však boli presunutý z Bratislavy do Trnavy. To bola náhoda?
(Ticho.) Bol som tam preložený na vlastnú žiadosť.
.dôvod?
Ja robím veľa vecí intuitívne. Aj v tomto prípade som mal pocit, že v Trnave dokážem presadiť svoje ideály lepšie ako v Bratislave.
.väčšinu kariéry ste sa zaoberali podsvetím. Na začiatku ste riešili aj vraždy mafiánskych bosov – Petra Čongrádyho, Jozefa Svobodu, Petra Havasiho či Karola Patasyho. Nemali ste strach?
Väčšie problémy robili skôr policajti, ktorí spolupracovali so zločineckými skupinami, pretože policajti patria k takzvaným kvalifikovaným páchateľom.
.aké je to, vypočúvať človeka, ktorý patrí k mafii?
Je úplne jedno, či vypočúvate člena podsvetia, alebo človeka, ktorý ukradol bicykel. Dôležité je, aby ste mali dosť informácií.
.predsa len, mafiáni vzbudzujú rešpekt, často sa správajú hrubo.
Áno, ale len dovtedy, pokým sú si istí, že na nich nič nemáte. Keď však vycítia, že je problém, rešpektujú, naopak, oni nás. Niektorí začnú aj spolupracovať.
.nikdy sa vás žiadny z nich nesnažil zastrašiť?
Odkazy väčšinou dostávajú policajti, ktorí sa zaplietli do nejakej trestnej činnosti, sú podozriví z korupcie a podobne.
.odkaz, aby ste sa nevŕtali v nejakej kauze, môžete dostať aj vtedy, ak nie ste zašpinený.
Áno, ale nikdy som nedostal odkaz, aby som prestal, lebo ma fyzicky odstránia. Skôr išlo o pokusy narušiť moju psychiku spôsobom, že niekto vie, čo je vo vyšetrovacom spise. To znamená, že niekto z tímu spolupracuje s druhou stranou, takže jej môže posúvať informácie aj o vás a vašich ďalších krokoch. Ak sa necháte zastrašiť už v rámci tejto prvej línie, tak potom sa to s vami ťahá ďalej.
.riešili ste aj kauzu takáčovcov, ktorí boli podozriví, že vyberali od podnikateľov výpalné. Je pravda, že dozorujúca prokurátorka Iveta Kopčová to zastavila na priamy pokyn Dobroslava Trnku?
(Ticho.) S pani doktorkou Kopčovou som nemal zásadný problém, pracovalo sa mi s ňou dobre…
...prišiel ten pokyn od Trnku, alebo nie?
K týmto veciam by som sa nerád vyjadroval. Keďže ten prípad bol zastavený, platí prezumpcia neviny.
.v rokoch 2010 – 2012, keď ste boli zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), polícia rozložila tri veľké zločinecké skupiny – piťovcov, sýkorovcov a jakšíkovcov. Prečo boli títo ľudia, o ktorých sa roky vedelo, čo robia, tak dlho neohrození?
Zabehnutie špecializovaných útvarov polície aj prokuratúry, ktoré vznikli na Slovensku až v roku 2004, trvá minimálne šesť rokov. Najskôr sme sa museli naučiť, ako sa rieši organizovaná kriminalita, rozdeliť si jednotlivé skupiny a podobne. Až potom prišli výsledky.
.juraj Ondrejčák alias Piťo sa však nikdy netajil, že je gangster. Je možné, že mal krytie v politických či podnikateľských kruhoch?
To by som netvrdil. Je síce pravda, že organizovaný zločin sa snaží preniknúť aj do orgánov štátnej správy či polície. To, že sa niekto pochváli, že je gangster, však nestačí na vznesenie obvinenia.
.polícia však dlho vedela, že piťovci vypaľujú podnikateľov a obchodujú s drogami. Prečo sa záťah proti nim neurobil už počas prvej Ficovej vlády, keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák?
Takéto záťahy sa robili aj v minulosti, no skončili sa neslávne. Musíte to mať dobre pripravené a zmapované.
.pochybujete, že Piťo mal nejaké krytie. Prečo sa potom uvažovalo, aby tento prípad nedozorovala Generálna prokuratúra na čele s Trnkom, ale Úrad špeciálnej prokuratúry?
Keď sa vám s niekým dobre spolupracuje, pričom viete, že na Generálnej prokuratúre (GP) nemáte nikoho, tak uvažujete aj iným spôsobom. Tento prípad však išiel na ÚŠP, pretože išlo o zločineckú skupinu.
.dôverovali ste vedeniu GP v čase, keď ste s nimi spolupracovali na mafiánskych kauzách?
Vždy je to sínusoida. Osobne som však nemal s pánom Trnkom závažný problém. Napokon, na GP vytvoril aj odbor osobitného určenia, ktorý sa zaoberal organizovanou kriminalitou.
.nezriadil ho len preto, aby si vylepšil imidž za svoje zlyhania v politicky citlivých kauzách?
Je mi jasné, že mu to pomohlo. Prokurátori zo spomínaného odboru nám však vychádzali v ústrety.
.piťo bol nedávno odsúdený na 18 rokov. Cítite zadosťučinenie?
Ešte to nie je právoplatné, takže by som o tom nemal hovoriť.
.napriek tomu, nie je to precedens? Ľudia jeho kalibru nechodia na Slovensku do väzenia každý deň.
To pripúšťam. Potvrdzuje sa, že keď dobre nastavíte systém, aby nebol pre vyšetrovateľov len rutinou, tak prídu aj výsledky. Skvelú prácu odviedli aj viacerí prokurátori. Výhodou bolo aj to, že vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic ani policajný prezident Jaroslav Spišiak nám nikdy do ničoho nezasahovali. Mali sme úplne voľné ruky, pričom spôsob, akým sa osobne vložili do tohto prípadu, bol pre mnohých motivujúci.
.verili ste na začiatku, že Piťo bude tak rýchlo odsúdený?
Činnosť špeciálnej prokuratúry aj špeciálneho súdu sa veľmi zrýchlila a sprofesionalizovala. Vo vzťahu k organizovanému zločinu chytili „drajv” a začali fungovať tak, ako majú.
.takmer rok ste boli aj garantom vyšetrovacieho tímu Gorila. V prvých mesiacoch ste boli veľmi aktívni – dokonca až tak, že ste obvinili bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska z podvodu pri privatizácii Paroplynového cyklu (PPC). Nebolo to trochu unáhlené?
Ani k tomuto prípadu by som sa nemal vyjadrovať, keďže Gorila ako taká ešte nie je uzavretá. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že za každým obvinením, ktoré bolo vznesené na ÚBOK počas môjho pôsobenia vo funkcii, si stojím.
.ruska ste však obvinili na základe toho, že stiahol z rokovania vlády analýzu o nevýhodnosti privatizácie PPC, ktorú vypracoval. Zrejme ste ho podozrievali, že ho niekto ovplyvnil, hoci tá analýza naďalej visela na internetovej stránke vlády. Naozaj to stačilo na trestné stíhanie?
Ospravedlňujem sa, ale o tomto naozaj nemôžem hovoriť, išiel by som sám proti sebe. Svojim podriadeným som totiž vždy zdôrazňoval, že jednou z kľúčových podmienok boja proti závažnej kriminalite je eliminácia úniku informácií.
.tím Gorila dodnes urobil okolo 530 výsluchov, rozbehol 16 trestných stíhaní. Niektoré však boli medzičasom zastavené – napríklad kupovanie poslancov za druhej Dzurindovej vlády či vydieranie bývalého ministra dopravy Pavla Prokopoviča. Vyšetrovatelia obvinili len dvoch ľudí, no aj tieto obvinenia boli neskôr zrušené. Prečo je za dva roky výsledok nula?
K tomu sa neviem vyjadriť, garantom tímu Gorila som bol len prvé štyri mesiace.
.jeden rok.
Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť. Tie štyri mesiace sme však na kauze pracovali veľmi intenzívne, keďže ten spis je z hľadiska dokazovania naozaj rozsiahly. Snažili sme sa veci posúvať dopredu.
.po voľbách, ktoré vyhral Smer, sa však vyšetrovanie zaseklo. Súhlasíte s tézou dozorujúceho prokurátora kauzy Gorila Dušana Kováčika, že keď chýbajú odposluchy, tak korupcia sa nedá spätne preukázať?
Nie. Často totiž existuje aj množstvo nepriamych dôkazov, ktoré nám môžu niečo naznačiť. Dôležité je, aby sme mohli ľuďom s čistým svedomím povedať, že sme urobili všetko pre to, aby sme kauzu dotiahli do konca.
.robí tím Gorila všetko pre to, aby tento prípad vyšetril? Preveruje aj účtovníctvo podozrivých osôb a firiem – a to aj niekoľko rokov dozadu?
Pokým som bol vyšetrovateľom, vždy som sa snažil zabezpečiť všetky dôkazy. Určite nie je dobré, ak sa k jednotlivým kauzám pristupuje spôsobom, že keď chýbajú odposluchy, tak sa na to vykašleme. Polícia ani prokuratúra by sa nemali vyhovárať, že keď nemajú priame dôkazy, tak prípad nevyšetria. Zároveň platí to, čo som povedal na začiatku: najskôr treba zbierať informácie, a až potom ich konfrontovať s podozrivými, a nie naopak.
.prečo nebol v kauze Gorila vypočutý premiér Robert Fico?
To neviem.
.je v poriadku, že ho polícia nepredvolala na výsluch?
V rámci vyšetrovania by mala vypočuť všetkých, ktorí môžu poskytnúť nejaké informácie, alebo objasniť skutočnosti, ktoré súvisia s prípadom.
.bude kauza Gorila dotiahnutá do konca?
Držím im palce, aby bola. (Smiech.)
.prečo ste minulý rok odišli z polície?
Prvým dôvodom bolo, keď ma z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK preložili na spomínaný odbor boja proti extrémizmu. A to bez uvedenia dôvodu.
.na spomínanom odbore ste podľa Daniela Lipšica riešili divácke násilie na futbalových štadiónoch. Cítili ste sa ponížený?
Podobný pocit zažili už skôr aj iní policajti. Práca na extrémizme je ako každá iná, ale hnevalo ma, že po tých rokoch so mnou nikto ani len nedebatoval.
.policajný prezident Gašpar však tvrdil, že keby ste zostali, mohli ste si polepšiť – vraj ste sa mali stať šéfom tímu Gorila, či dokonca vedúcim funkcionárom NAKA.
Verejnosť to vníma trochu nadnesene, ale realita je taká, že funkcia šéfa tímu Gorila je pozícia radového vyšetrovateľa – referenta. Možnosť byť konkrétnym funkcionárom NAKA mi nikdy nebola ponúknutá. Je pravda, že minister Kaliňák mi navrhol, aby som si stanovil podmienky, za akých by som zostal. Nemalo to však zmysel, keďže systémovo by sa nič nezmenilo: v praxi by totiž realizácia týchto podmienok nezávisela od ministra, ale od iných ľudí, ktorým som až tak nedôveroval.
.prečo vás preložili bez udania dôvodu?
Absolútne netuším.
.ale tušíte.
Keď som začínal na polícii, môj vtedajší šéf mi povedal, že mám jednu vzácnu vlastnosť: neodkladám problémy do skrine. Vravel som si, že keď polícia takto funguje, tak som na správnom mieste. A ja som sa podľa toho aj správal – nikdy som nezobral úplatok, robil som od rána do večera a mal som aj výsledky. Môžem sa pokojne pozrieť do zrkadla.
.zdá sa, že ste doplatili práve na to, že ste neodkladali kauzy do skrine: od mafie až po Gorilu. Vytŕčali ste z davu, tak vám odsekli hlavu.
To neviem potvrdiť. Ale je fakt, že moje predstavy o systéme riadenia práce v polícii a spôsobe, akým treba viesť vyšetrovanie, nemali podporu.
.nie je vám napriek tomu ľúto, že ste odišli?
Je. Prácu policajta som mal veľmi rád. Aj preto som bol ochotný robiť hoci aj radového vyšetrovateľa. Po dôkladnom zvážení všetkých za a proti som si však povedal nie. Dlhé roky som na niečom tvrdo pracoval, no potom mi niekto poklepal po pleci a povedal: môžeš zostať, ale v rámci nášho systému a s ľuďmi, ktorých určíme my. Toto bolo pre mňa neprijateľné.
.pred mesiacom ste vyštudovali právo v Sládkovičove. Všetky štátnice ste mali za A, čo svedčí o tom, že aj k štúdiu pristupujete veľmi zodpovedne. Táto škola však nemá najlepšiu povesť – viedol ju poslanec Smeru Mojmír Mamojka, a študoval tam aj Piťo, ľudia z jeho skupiny alebo Peter Puškár, podozrivý z daňových podvodov. Nepozerajú sa ľudia na váš titul trošku cez prsty?
Pána Mamojku poznám len z prednášok obchodného práva, a z tohto pohľadu ho považujem za odborníka. Je pravda, že keď som sa na túto školu prihlásil, tak som podvedome vnímal reči, že možno sa tam študuje ľahšie, pretože potrebuje nabrať študentov. Pripúšťam, že som s tým aj trošku kalkuloval, keďže som študoval paralelne s prácou na ťažkých kauzách organizovaného zločinu. Na skúšky som sa však pripravil poctivo, pričom mi nikto nič nedaroval.
.koľko ste platili za štúdium?
Asi 1 600 eur ročne.
.teraz pracujete v advokátskej kancelárii bývalej prokurátorky Evy Mišíkovej, s ktorou ste roky spolupracovali ako vyšetrovateľ. Aké je to, prejsť na druhý breh?
Nie je problém v tom, kde pracujete, ale to, ako tam pôsobíte. Ak by som bol bezcharakterný, tak beriem úplatky už na polícii. Pani Mišíkovú som oslovil práve preto, že o nej nemám žiadnu pochybnosť. Štyridsať rokov fungovala pre tento štát, vždy bola veľmi aktívna pri vyšetrovaní. Považujem ju za jednu z najväčších odborníčok na trestné právo.
.ako jeden z prvých prípadov však zobrala kauzu Mareka Trajtera, ktorý je podozrivý z objednávky vraždy mafiána Romana Deáka. Nie je to problém?
Ani jeden klient advokátskej kancelárie pani Mišíkovej nie je vykonávateľom ani organizátorom žiadnej mafiánskej vraždy, respektíve členom zločineckej skupiny. Nemám pochybnosti, že bude k svojej práci pristupovať zodpovedne. Je pre mňa cťou pracovať práve s ňou.
Rudolf Cádra (40)/
Narodil sa v Trenčíne. Po skončení Stavebnej fakulty STU v Bratislave sa zamestnal na polícii. V roku 2001 začínal ako radový vyšetrovateľ všeobecnej kriminality. Neskôr sa venoval prípadom mafiánskych vrážd aj závažným ekonomickým kauzám. V rokoch 2010 – 2012 bol zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Podieľal sa na rozložení a zadržaní zločineckých skupín piťovcov, sýkorovcov a jakšíkovcov, bol aj garantom vyšetrovacieho tímu Gorila. Po nástupe Ficovej vlády ho však preložili na odbor boja proti extrémizmu, kde riešil násilie na futbalových štadiónoch. Minulý rok z polície odišiel. Má dve deti, žije v Bratislave.
„Stavárinu” som študoval preto, že ma naozaj bavila. Otec bol stavbár, po revolúcii mal firmu, pracovala tam aj moja mama. Keď som sa však po škole zamestnal, všade som dostal len minimálny plat, z ktorého sa nedalo vyžiť. Začal som sa teda obzerať aj po iných profesiách – keďže som bol mladý a mal som aj určité ideály, išiel som k polícii. Myslel som si, že Slovensko by sa dalo spravovať lepšie a spravodlivejšie. Ja mám túto krajinu rád a nechcem, aby sa moja generácia v zahraničí hanbila povedať, odkiaľ pochádza. Navyše ma vždy fascinovali krajiny s nízkou mierou korupcie ako Švédsko či Fínsko. Toto bola hlavná motivácia.
.aké boli vaše začiatky na polícii?
Keďže som začal pracovať v prvom bratislavskom okrese, mali sme pomerne veľa zložitých prípadov – v centre hlavného mesta totiž sídlia rôzne štátne inštitúcie aj firmy. Snažil som sa na sebe makať, takže už po krátkom čase som sa dostal ku kauzám ako skupinka, predaj budovy KDH na Žabotovej ulici či privatizácia kúpeľov Sliač.
.skupinka?
Áno, vydal som uznesenie o začatí trestného stíhania.
.nezdala sa vám tá kauza absurdná?
Som viazaný mlčanlivosťou. (Smiech.)
.už je to viac ako desať rokov.
Je pravda, že aj úroveň môjho poznania je každým dňom vyššia. Prípady ako skupinka by však polícia ani nemusela riešiť – síce vykazujú znaky trestného činu, primárne však ide skôr o spoločenské kauzy.
.nevnímali ste to už vtedy hlavne ako snahu Mikuláša Dzurindu vybaviť si účty s konkurečnou skupinou v politike, biznise?
Už je to dávno, na detaily si nespomínam. (Smiech.) Je však fakt, že kauza skupinka nebol typický vyšetrovací spis. Okrem toho, polícia nemôže niekoho potrestať za to, že zlyhá morálne.
.v prípade predaja budovy KDH ste zistili čo?
Poďme radšej na novšie kauzy. (Úsmev).
.keď už ste to vyslovili, nemôžeme to obísť.
Ak si dobre pamätám, tak išlo o to, že mali dostať tú budovu od mesta lacnejšie.
.ako sa skončilo vyšetrovanie?
Myslím, že to bolo zastavené – na základe záväzného pokynu prokurátora.
.necítili ste politický tlak?
Skoro nikdy. Už od nástupu na políciu som totiž dával jasne najavo, že budem prípady riešiť tak, ako sa to má. Som rád, že sa mi veľa vecí podarilo ovplyvniť, keďže som postupoval aj kariérne.
.prvýkrát sme sa stretli, keď ma zažalovali nominanti SDKÚ pre články o kauze tunelovania štátnych hmotných rezerv. Vtedy ste mi povedali, že nebudete stíhať novinárov. Prečo?
Trestné právo sa má použiť len vtedy, keď nie sú iné prostriedky nápravy. Novinárov považujem za strážcov demokracie – a to aj napriek tomu, že nemajú vždy k dispozícii všetky informácie. Niekedy ich články celkom nezodpovedajú realite, možno aj niekomu ublížia. Ak tam však nie je zlý úmysel, tak je prospešné, že sa píše o rôznych problémoch a kauzách.
.v deň, keď robíme tento rozhovor, súd rozhodol o prvej žalobe v kauze Bonanno. Denník Nový Čas sa musí ospravedlniť sudcovi Najvyššieho súdu Danielovi Hudákovi za to, že o ňom písal v súvislosti s nevkusným večierkom v spomínanom bare. Čo si o tom myslíte?
Aj toto je skôr spoločenská kauza. Bol by som však rád, keby sme takéto prípady na Slovensku nemali.
.ľudia, ktorí vás dobre poznajú, sa zhodli, že ste boli úplne iný typ vyšetrovateľa ako väčšina. To znamená, že pokým vaši kolegovia často riešili veci formálne, vy ste vždy hľadali spôsob, ako kauzy dotiahnuť do konca. Nebolo to frustrujúce?
Ako som povedal, na políciu som prišiel s určitými ideálmi. Asi po dvoch rokoch som však začal byť nespokojný sám so sebou, pretože to naozaj bola rutina. Otvoril som spis, urobil plán vyšetrovania a odovzdal ho kriminálke. Po nejakom čase mi prišli výsledky – ak to bolo na stíhanie, tak som konkrétneho človeka odstíhal, ak nie, tak som stíhanie prerušil. Pripadalo mi to ako pásová výroba, dodnes to nazývam dokumentovanie.
.niečo ako archivár?
Asi tak. Vyšetrovanie má dve zložky – dokumentovanie a objasňovanie. Bohužiaľ, ako vyšetrovateľ na okrese som robil len dokumentovanie. Takto sa vtedy na polícii postupovalo takmer všade. Problém bol však aj v spomínanom objasňovaní – ako vyšetrovateľ som totiž podstatnú časť spisu odovzdal pracovníkovi kriminálky, čo nebolo správne. Ak má byť vyšetrovateľ autoritou, ktorá sa má dopracovať k serióznemu výsledku, musí vedieť dokumentovať aj odhaľovať. Za vyšetrovateľov sú prijímaní aj ľudia z civilu, čo tiež zužuje ich prácu hlavne na dokumentovanie.
.to znamená, že civili sa nemôžu stať dobrými vyšetrovateľmi?
To netvrdím, pokým sa však zabehnú, trvá to minimálne tri roky. Problém je aj v celkovom prístupe: občan príde na políciu oznámiť, že bol spáchaný trestný čin, povie aj mená podozrivých. Vyšetrovateľ si ich následne zavolá a spýta sa ich, či je to pravda. Keď to odmietnu, začne zabezpečovať dôkazy, pričom v skutočnosti by to malo fungovať naopak: najskôr niečo zistiť, a potom to konfrontovať s podozrivými. Inak vznikne priestor na manipuláciu či odstránenie dôkazov.
.vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová tvrdí, že aj u nich sa vyšetrovanie často viedlo formálne, štátni zástupcovia nechodili do terénu a podobne. Ona to však zmenila a výsledky sa dostavili.
Pani Bradáčová má pravdu. Je to uznávaná odborníčka, ktorú si vážim.
.je aj laxný prístup k vyšetrovaniu dôvodom, prečo nebol na Slovensku za dvadsať rokov odsúdený žiadny skorumpovaný politik či podnikateľ?
Dnes je takýto prístup najmä na okresoch, prípadne krajoch. Pokiaľ ide o špecializované útvary, ktoré sa zaoberajú organizovanou kriminalitou, tam som sa to pokúsil spolu s niektorými kolegami zmeniť. A výsledky sa tiež dostavili.
.skúste byť konkrétny.
Napríklad zločinecká skupina sýkorovcov bola ukážkou, že ten systém môže fungovať, ak ho realizujú odborne zdatní policajti v spolupráci so špičkovým prokurátorom. Ale je fakt, že systém ako celok nefunguje, a to z viacerých dôvodov. Máme zlé zákony, problémom je aj výber radových policajtov.
.to znamená, že dnes sa nerobí výber, ale nábor?
Presne tak. Pri ich výbere musíte prihliadať nielen na to, či sa vyznajú v práve, alebo či majú logické myslenie. Dôležitá je aj morálka, nasadenie, česť a schopnosť pracovať pod tlakom. Zároveň musíte byť dobrý psychológ.
.toto sa od nich pri nástupe nevyžaduje?
Vyžaduje, ale keď prídete na policajnú stanicu, tak si sami urobíte názor na to, aká je realita. Nefunguje ani vzťah nadriadený – podriadený. Nadriadený by mal byť odborne zdatnou autoritou, ktorá bude denne žiť problémami a náladami svojich podriadených.
.nie je problém aj v tom, že po každých voľbách sa menia vedúci funkcionári polície?
To, že každý minister príde so svojím tímom, je v poriadku. Problém je, keď dosadí napríklad za riaditeľa organizovanej kriminality človeka, ktorý to nikdy nerobil. Dôvera je jedna vec, no svojho nadriadeného môžete akceptovať len vtedy, ak je kompetentný. Nedostatočné je aj materiálno-technické zabezpečenie polície, hoci o ňom roky hovoria všetci ministri. Najväčším problémom je však organizačná štruktúra polície. Národná kriminálna agentúra (NAKA) je napríklad silne centralizovaná: najvyšší funkcionári finančnej polície, organizovanej kriminality aj protidrogovej jednotky sedia v Bratislave. Ak však chcete efektívne fungovať aj v regiónoch, musíte tam mať jedného nadriadeného, ktorý bude zodpovedný za organizovanú kriminalitu, a bude mať k dispozícii všetky zložky polície, ktoré potrebuje. Dnes nie je v regióne za túto oblasť zodpovedný nikto. Týchto päť faktorov – zlé zákony, organizačná štruktúra, spôsob výberu radových policajtov, ich nadriadených a vybavenie polície – zrejme spôsobilo, že dodnes nebol na Slovensku odsúdený nikto významný.
.zdá sa, že polícia pod vedením Tibora Gašpara sa sústredí skôr na veľa menších káuz, aby mohla formálne vykázať uspokojivé výsledky.
Keď si pozriete štatistiky za rok 2013, tak je zrejmé, že klesla percentuálna objasnenosť obzvlášť závažných trestných činov, zločinov aj organizovanej kriminality. Výrazne dokonca klesla aj objasnenosť korupcie – a to až o 23 percent za dva roky, čo je obrovské číslo. Vedenie polície a ministerstva vnútra často zdôrazňuje aj boj proti daňovým podvodom. Vlani bola pritom druhá najhoršia percentuálna objasnenosť trestných činov skrátenia dane za posledných päť rokov. Objasnenosť ekonomických trestných činov ako takých je dokonca najnižšia za posledných päť rokov. Klesol aj priemerný počet trestne stíhaných osôb na jeden objasnený prípad, respektíve výška zadokumentovanej škody. Hore ide, naopak, štatistika prečinov a drobnej kriminality. Keď vychádzame z tejto štatistiky, je možné, že sa robia skôr ľahšie kauzy, ktoré sa jednoduchšie vyšetrujú, takže celkové čísla sú pozitívne. Teraz sú možno ľudia spokojní, keďže vidia viac policajtov v uliciach. Treba si však uvedomiť, že keď nebude polícia riešiť závažné kauzy, časom sa to prejaví aj v náraste bežnej kriminality.
.prečo polícia nevyšetruje aj veľké kauzy?
Aj počas prvej vlády Roberta Fica sa sústredila skôr na pouličnú kriminalitu, ktorá je bližšie k ľuďom. Vyzerá to tak, že tento trend je tu aj teraz, s čím však nesúhlasím. Dôvod je rovnaký ako v prípade možného stíhania novinárov: trestné právo sa má použiť len vtedy, ak neexistujú iné výchovné prostriedky. Preventívnymi opatreniami dokážete eliminovať aj veľké množstvo prečinov.
.nesúvisí neochota púšťať sa do citlivých prípadov s charakterom strany Smer, respektíve s jeho podnikateľským zázemím?
Na toto sa mi ťažko odpovedá, keďže som sa nikdy politicky neangažoval. Ako vyšetrovateľ som odhaľoval hlavne praktiky mafie.
.počas prvej Ficovej vlády ste však boli presunutý z Bratislavy do Trnavy. To bola náhoda?
(Ticho.) Bol som tam preložený na vlastnú žiadosť.
.dôvod?
Ja robím veľa vecí intuitívne. Aj v tomto prípade som mal pocit, že v Trnave dokážem presadiť svoje ideály lepšie ako v Bratislave.
.väčšinu kariéry ste sa zaoberali podsvetím. Na začiatku ste riešili aj vraždy mafiánskych bosov – Petra Čongrádyho, Jozefa Svobodu, Petra Havasiho či Karola Patasyho. Nemali ste strach?
Väčšie problémy robili skôr policajti, ktorí spolupracovali so zločineckými skupinami, pretože policajti patria k takzvaným kvalifikovaným páchateľom.
.aké je to, vypočúvať človeka, ktorý patrí k mafii?
Je úplne jedno, či vypočúvate člena podsvetia, alebo človeka, ktorý ukradol bicykel. Dôležité je, aby ste mali dosť informácií.
.predsa len, mafiáni vzbudzujú rešpekt, často sa správajú hrubo.
Áno, ale len dovtedy, pokým sú si istí, že na nich nič nemáte. Keď však vycítia, že je problém, rešpektujú, naopak, oni nás. Niektorí začnú aj spolupracovať.
.nikdy sa vás žiadny z nich nesnažil zastrašiť?
Odkazy väčšinou dostávajú policajti, ktorí sa zaplietli do nejakej trestnej činnosti, sú podozriví z korupcie a podobne.
.odkaz, aby ste sa nevŕtali v nejakej kauze, môžete dostať aj vtedy, ak nie ste zašpinený.
Áno, ale nikdy som nedostal odkaz, aby som prestal, lebo ma fyzicky odstránia. Skôr išlo o pokusy narušiť moju psychiku spôsobom, že niekto vie, čo je vo vyšetrovacom spise. To znamená, že niekto z tímu spolupracuje s druhou stranou, takže jej môže posúvať informácie aj o vás a vašich ďalších krokoch. Ak sa necháte zastrašiť už v rámci tejto prvej línie, tak potom sa to s vami ťahá ďalej.
.riešili ste aj kauzu takáčovcov, ktorí boli podozriví, že vyberali od podnikateľov výpalné. Je pravda, že dozorujúca prokurátorka Iveta Kopčová to zastavila na priamy pokyn Dobroslava Trnku?
(Ticho.) S pani doktorkou Kopčovou som nemal zásadný problém, pracovalo sa mi s ňou dobre…
...prišiel ten pokyn od Trnku, alebo nie?
K týmto veciam by som sa nerád vyjadroval. Keďže ten prípad bol zastavený, platí prezumpcia neviny.
.v rokoch 2010 – 2012, keď ste boli zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), polícia rozložila tri veľké zločinecké skupiny – piťovcov, sýkorovcov a jakšíkovcov. Prečo boli títo ľudia, o ktorých sa roky vedelo, čo robia, tak dlho neohrození?
Zabehnutie špecializovaných útvarov polície aj prokuratúry, ktoré vznikli na Slovensku až v roku 2004, trvá minimálne šesť rokov. Najskôr sme sa museli naučiť, ako sa rieši organizovaná kriminalita, rozdeliť si jednotlivé skupiny a podobne. Až potom prišli výsledky.
.juraj Ondrejčák alias Piťo sa však nikdy netajil, že je gangster. Je možné, že mal krytie v politických či podnikateľských kruhoch?
To by som netvrdil. Je síce pravda, že organizovaný zločin sa snaží preniknúť aj do orgánov štátnej správy či polície. To, že sa niekto pochváli, že je gangster, však nestačí na vznesenie obvinenia.
.polícia však dlho vedela, že piťovci vypaľujú podnikateľov a obchodujú s drogami. Prečo sa záťah proti nim neurobil už počas prvej Ficovej vlády, keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák?
Takéto záťahy sa robili aj v minulosti, no skončili sa neslávne. Musíte to mať dobre pripravené a zmapované.
.pochybujete, že Piťo mal nejaké krytie. Prečo sa potom uvažovalo, aby tento prípad nedozorovala Generálna prokuratúra na čele s Trnkom, ale Úrad špeciálnej prokuratúry?
Keď sa vám s niekým dobre spolupracuje, pričom viete, že na Generálnej prokuratúre (GP) nemáte nikoho, tak uvažujete aj iným spôsobom. Tento prípad však išiel na ÚŠP, pretože išlo o zločineckú skupinu.
.dôverovali ste vedeniu GP v čase, keď ste s nimi spolupracovali na mafiánskych kauzách?
Vždy je to sínusoida. Osobne som však nemal s pánom Trnkom závažný problém. Napokon, na GP vytvoril aj odbor osobitného určenia, ktorý sa zaoberal organizovanou kriminalitou.
.nezriadil ho len preto, aby si vylepšil imidž za svoje zlyhania v politicky citlivých kauzách?
Je mi jasné, že mu to pomohlo. Prokurátori zo spomínaného odboru nám však vychádzali v ústrety.
.piťo bol nedávno odsúdený na 18 rokov. Cítite zadosťučinenie?
Ešte to nie je právoplatné, takže by som o tom nemal hovoriť.
.napriek tomu, nie je to precedens? Ľudia jeho kalibru nechodia na Slovensku do väzenia každý deň.
To pripúšťam. Potvrdzuje sa, že keď dobre nastavíte systém, aby nebol pre vyšetrovateľov len rutinou, tak prídu aj výsledky. Skvelú prácu odviedli aj viacerí prokurátori. Výhodou bolo aj to, že vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic ani policajný prezident Jaroslav Spišiak nám nikdy do ničoho nezasahovali. Mali sme úplne voľné ruky, pričom spôsob, akým sa osobne vložili do tohto prípadu, bol pre mnohých motivujúci.
.verili ste na začiatku, že Piťo bude tak rýchlo odsúdený?
Činnosť špeciálnej prokuratúry aj špeciálneho súdu sa veľmi zrýchlila a sprofesionalizovala. Vo vzťahu k organizovanému zločinu chytili „drajv” a začali fungovať tak, ako majú.
.takmer rok ste boli aj garantom vyšetrovacieho tímu Gorila. V prvých mesiacoch ste boli veľmi aktívni – dokonca až tak, že ste obvinili bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska z podvodu pri privatizácii Paroplynového cyklu (PPC). Nebolo to trochu unáhlené?
Ani k tomuto prípadu by som sa nemal vyjadrovať, keďže Gorila ako taká ešte nie je uzavretá. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že za každým obvinením, ktoré bolo vznesené na ÚBOK počas môjho pôsobenia vo funkcii, si stojím.
.ruska ste však obvinili na základe toho, že stiahol z rokovania vlády analýzu o nevýhodnosti privatizácie PPC, ktorú vypracoval. Zrejme ste ho podozrievali, že ho niekto ovplyvnil, hoci tá analýza naďalej visela na internetovej stránke vlády. Naozaj to stačilo na trestné stíhanie?
Ospravedlňujem sa, ale o tomto naozaj nemôžem hovoriť, išiel by som sám proti sebe. Svojim podriadeným som totiž vždy zdôrazňoval, že jednou z kľúčových podmienok boja proti závažnej kriminalite je eliminácia úniku informácií.
.tím Gorila dodnes urobil okolo 530 výsluchov, rozbehol 16 trestných stíhaní. Niektoré však boli medzičasom zastavené – napríklad kupovanie poslancov za druhej Dzurindovej vlády či vydieranie bývalého ministra dopravy Pavla Prokopoviča. Vyšetrovatelia obvinili len dvoch ľudí, no aj tieto obvinenia boli neskôr zrušené. Prečo je za dva roky výsledok nula?
K tomu sa neviem vyjadriť, garantom tímu Gorila som bol len prvé štyri mesiace.
.jeden rok.
Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť. Tie štyri mesiace sme však na kauze pracovali veľmi intenzívne, keďže ten spis je z hľadiska dokazovania naozaj rozsiahly. Snažili sme sa veci posúvať dopredu.
.po voľbách, ktoré vyhral Smer, sa však vyšetrovanie zaseklo. Súhlasíte s tézou dozorujúceho prokurátora kauzy Gorila Dušana Kováčika, že keď chýbajú odposluchy, tak korupcia sa nedá spätne preukázať?
Nie. Často totiž existuje aj množstvo nepriamych dôkazov, ktoré nám môžu niečo naznačiť. Dôležité je, aby sme mohli ľuďom s čistým svedomím povedať, že sme urobili všetko pre to, aby sme kauzu dotiahli do konca.
.robí tím Gorila všetko pre to, aby tento prípad vyšetril? Preveruje aj účtovníctvo podozrivých osôb a firiem – a to aj niekoľko rokov dozadu?
Pokým som bol vyšetrovateľom, vždy som sa snažil zabezpečiť všetky dôkazy. Určite nie je dobré, ak sa k jednotlivým kauzám pristupuje spôsobom, že keď chýbajú odposluchy, tak sa na to vykašleme. Polícia ani prokuratúra by sa nemali vyhovárať, že keď nemajú priame dôkazy, tak prípad nevyšetria. Zároveň platí to, čo som povedal na začiatku: najskôr treba zbierať informácie, a až potom ich konfrontovať s podozrivými, a nie naopak.
.prečo nebol v kauze Gorila vypočutý premiér Robert Fico?
To neviem.
.je v poriadku, že ho polícia nepredvolala na výsluch?
V rámci vyšetrovania by mala vypočuť všetkých, ktorí môžu poskytnúť nejaké informácie, alebo objasniť skutočnosti, ktoré súvisia s prípadom.
.bude kauza Gorila dotiahnutá do konca?
Držím im palce, aby bola. (Smiech.)
.prečo ste minulý rok odišli z polície?
Prvým dôvodom bolo, keď ma z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK preložili na spomínaný odbor boja proti extrémizmu. A to bez uvedenia dôvodu.
.na spomínanom odbore ste podľa Daniela Lipšica riešili divácke násilie na futbalových štadiónoch. Cítili ste sa ponížený?
Podobný pocit zažili už skôr aj iní policajti. Práca na extrémizme je ako každá iná, ale hnevalo ma, že po tých rokoch so mnou nikto ani len nedebatoval.
.policajný prezident Gašpar však tvrdil, že keby ste zostali, mohli ste si polepšiť – vraj ste sa mali stať šéfom tímu Gorila, či dokonca vedúcim funkcionárom NAKA.
Verejnosť to vníma trochu nadnesene, ale realita je taká, že funkcia šéfa tímu Gorila je pozícia radového vyšetrovateľa – referenta. Možnosť byť konkrétnym funkcionárom NAKA mi nikdy nebola ponúknutá. Je pravda, že minister Kaliňák mi navrhol, aby som si stanovil podmienky, za akých by som zostal. Nemalo to však zmysel, keďže systémovo by sa nič nezmenilo: v praxi by totiž realizácia týchto podmienok nezávisela od ministra, ale od iných ľudí, ktorým som až tak nedôveroval.
.prečo vás preložili bez udania dôvodu?
Absolútne netuším.
.ale tušíte.
Keď som začínal na polícii, môj vtedajší šéf mi povedal, že mám jednu vzácnu vlastnosť: neodkladám problémy do skrine. Vravel som si, že keď polícia takto funguje, tak som na správnom mieste. A ja som sa podľa toho aj správal – nikdy som nezobral úplatok, robil som od rána do večera a mal som aj výsledky. Môžem sa pokojne pozrieť do zrkadla.
.zdá sa, že ste doplatili práve na to, že ste neodkladali kauzy do skrine: od mafie až po Gorilu. Vytŕčali ste z davu, tak vám odsekli hlavu.
To neviem potvrdiť. Ale je fakt, že moje predstavy o systéme riadenia práce v polícii a spôsobe, akým treba viesť vyšetrovanie, nemali podporu.
.nie je vám napriek tomu ľúto, že ste odišli?
Je. Prácu policajta som mal veľmi rád. Aj preto som bol ochotný robiť hoci aj radového vyšetrovateľa. Po dôkladnom zvážení všetkých za a proti som si však povedal nie. Dlhé roky som na niečom tvrdo pracoval, no potom mi niekto poklepal po pleci a povedal: môžeš zostať, ale v rámci nášho systému a s ľuďmi, ktorých určíme my. Toto bolo pre mňa neprijateľné.
.pred mesiacom ste vyštudovali právo v Sládkovičove. Všetky štátnice ste mali za A, čo svedčí o tom, že aj k štúdiu pristupujete veľmi zodpovedne. Táto škola však nemá najlepšiu povesť – viedol ju poslanec Smeru Mojmír Mamojka, a študoval tam aj Piťo, ľudia z jeho skupiny alebo Peter Puškár, podozrivý z daňových podvodov. Nepozerajú sa ľudia na váš titul trošku cez prsty?
Pána Mamojku poznám len z prednášok obchodného práva, a z tohto pohľadu ho považujem za odborníka. Je pravda, že keď som sa na túto školu prihlásil, tak som podvedome vnímal reči, že možno sa tam študuje ľahšie, pretože potrebuje nabrať študentov. Pripúšťam, že som s tým aj trošku kalkuloval, keďže som študoval paralelne s prácou na ťažkých kauzách organizovaného zločinu. Na skúšky som sa však pripravil poctivo, pričom mi nikto nič nedaroval.
.koľko ste platili za štúdium?
Asi 1 600 eur ročne.
.teraz pracujete v advokátskej kancelárii bývalej prokurátorky Evy Mišíkovej, s ktorou ste roky spolupracovali ako vyšetrovateľ. Aké je to, prejsť na druhý breh?
Nie je problém v tom, kde pracujete, ale to, ako tam pôsobíte. Ak by som bol bezcharakterný, tak beriem úplatky už na polícii. Pani Mišíkovú som oslovil práve preto, že o nej nemám žiadnu pochybnosť. Štyridsať rokov fungovala pre tento štát, vždy bola veľmi aktívna pri vyšetrovaní. Považujem ju za jednu z najväčších odborníčok na trestné právo.
.ako jeden z prvých prípadov však zobrala kauzu Mareka Trajtera, ktorý je podozrivý z objednávky vraždy mafiána Romana Deáka. Nie je to problém?
Ani jeden klient advokátskej kancelárie pani Mišíkovej nie je vykonávateľom ani organizátorom žiadnej mafiánskej vraždy, respektíve členom zločineckej skupiny. Nemám pochybnosti, že bude k svojej práci pristupovať zodpovedne. Je pre mňa cťou pracovať práve s ňou.
Rudolf Cádra (40)/
Narodil sa v Trenčíne. Po skončení Stavebnej fakulty STU v Bratislave sa zamestnal na polícii. V roku 2001 začínal ako radový vyšetrovateľ všeobecnej kriminality. Neskôr sa venoval prípadom mafiánskych vrážd aj závažným ekonomickým kauzám. V rokoch 2010 – 2012 bol zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Podieľal sa na rozložení a zadržaní zločineckých skupín piťovcov, sýkorovcov a jakšíkovcov, bol aj garantom vyšetrovacieho tímu Gorila. Po nástupe Ficovej vlády ho však preložili na odbor boja proti extrémizmu, kde riešil násilie na futbalových štadiónoch. Minulý rok z polície odišiel. Má dve deti, žije v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.