Albánsko bolo najčernejšou epizódou v balkánskej jazde ČEZ. Z pohľadu firemných stratégov to bola krajina veľkých možností: za získanie jedného albánskeho zákazníka zaplatili stokrát menej ako za českého, pričom spotreba elektriny mala plynulo rásť. Z pohľadu analytikov to však bola skôr krajina veľkých rizík: straty v prenosovej sieti dosahovali až 40 percent, s platením faktúr si tu nelámu hlavu a krajina závisí od svojich vodných elektrární. Keď v roku 2011 udrelo sucho, Albánsko muselo prúd doviezť. Spotrebitelia by neboli schopní platiť európske ceny, preto regulátor zakázal distribútorovi zdražovať. ČEZ dal teda odpojiť najväčších neplatičov vrátane úradov a vodární. Na oplátku Albánsko vlani v januári distribútora fakticky znárodnilo – a ČEZ pohrozil medzinárodnou arbitrážou. Takže teraz sa Česi zahojili a Albánsko zostalo celé.
Politikom a akcionárom sľubuje riaditeľ Beneš bezpečnejšie investície. Už v apríli povedal, že za „najväčšiu chybu v histórii firmy“ považuje, že v roku 2004 nekúpila Slovenské elektrárne. Na otázku, či má ešte záujem, odpovedal vyhýbavo – nedarí sa dostavba v Mochovciach, Slovensko teraz nie je bohviečo. Znie to, ako keď rokuje Albánec: „Oj, pane, vaša mulica je stará a vycivená, tú nechcem ani zadarmo!“ A vraj sa ČEZ v tej krajine nič nenaučil.
Politikom a akcionárom sľubuje riaditeľ Beneš bezpečnejšie investície. Už v apríli povedal, že za „najväčšiu chybu v histórii firmy“ považuje, že v roku 2004 nekúpila Slovenské elektrárne. Na otázku, či má ešte záujem, odpovedal vyhýbavo – nedarí sa dostavba v Mochovciach, Slovensko teraz nie je bohviečo. Znie to, ako keď rokuje Albánec: „Oj, pane, vaša mulica je stará a vycivená, tú nechcem ani zadarmo!“ A vraj sa ČEZ v tej krajine nič nenaučil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.