Je to centrum strojárskeho, zbrojného a raketového priemyslu, schopné produkovať napríklad rakety, ktorými Ukrajina ako jedna z mála krajín sveta vynáša družice na obežnú dráhu – a dodávala ich aj do Ruska. S tisíckami inžinierov, výskumnými centrami, závodmi a univerzitami je to stále mesto, kde sa vyrába to málo, čím môže Ukrajina technologicky konkurovať svetu.
Dnepropetrovsk je aj nádejou pre tých, ktorí si želajú udržať krajinu pohromade. Stal sa tu totiž malý zázrak. Tunajšiemu gubernátorovi, oligarchovi Olehovi Kolomojskému, sa podarilo dostať situáciu pod kontrolu.
„Je tu pokoj a cítime sa bezpečne. Keď vidím, čo sa deje v Donecku alebo v Luhansku, vravím si, pánboh zaplať za Kolomojského,“ vzdychne asi 60-ročná pani Jelena, ktorá pracuje v tunajšej reklamnej agentúre. Pritom po víťazstve prozápadnej revolúcie na Majdane bol Dnepropetrovsk rozdelený medzi priaznivcov a odporcov Kyjeva tak pol na pol. 51-ročný Kolomojskyj, ktorý vtedy žil vo Švajčiarsku, sa na výzvu revolučnej vlády vrátil a prevzal funkciu gubernátora Dnepropetrovskej oblasti aj vládu nad mestom. „Časť ľudí presvedčil, ďalšiu zaplatil a so zvyškom sa nepáral,“ opisuje jeho štýl ukrajinistka Lenka Víchová. „V každom prípade, situácia v Dnepropetrovsku sa na rozdiel od Donecka či Luhanska nevymkla spod kontroly.“
.tyl ukrajinskej vojny
Kolomojskyj vytvoril bezpečnostné a vojenské sily, aby čelili proruským skupinám a z Ruska vyslaným agentom a bojovým skupinám, ktoré majú obrátiť východ Ukrajiny hore nohami. Kolomojského pracovníci vyratúvajú, čo urobil. „Na vybudovanie poriadkových síl a dobrovoľníckych bataliónov o sile asi 15-tisíc mužov sme vybrali 10 miliónov eur,“ hovorí zástupca gubernátora a pravá ruka Kolomojského Svitoslav Olinyk. „Obstarali sme im výstroj, zariadili výcvik. Zbrane dostali od armády či ministerstva vnútra, lebo do zostavy ich jednotiek boli zaradení,“ uvádza Olinyk. „Spočiatku to tak nebolo, ale dnes je na našej strane 90 percent obyvateľstva. A s tými zvyšnými desiatimi percentami, kde cítiť separatistické tendencie, si poradí kontrarozviedka, polícia a prokuratúra,“ tvrdí Olinyk.
Pomôcť sa snažia aj zvyšku Ukrajiny. „Sme len dvesto kilometrov od frontu. Naša oblasť je tylom pre ukrajinskú armádu, vrátane zásobovania, letiska či nemocníc,“ hovorí Boris Treigerman, ďalší z Kolomojského ľudí vo vedení oblasti. „Prijímame utečencov z východu,zatiaľ sa nám ich darí ubytúvať po meste a nemusíme vytvárať tábory. Časť mužov, ktorí ušli z Donecka a Luhanska, sa tu vycvičí, vstúpi do bataliónov a ide bojovať k sebe domov, na východ. To sú najlepší bojovníci,“ vysvetľuje Treigerman. „Keby sem nechodili z Ruska ľudia a zbrane, tak by sa to vyriešilo veľmi rýchlo,“ optimisticky dodáva. Kolomojský dal návrh, aby sa na hranici s Ruskom vybudovalo opevnenie, obdoba Železnej opony zo studenej vojny.
.kolomojského? Ani za milión.
A ako vyzerá „Kolomojského mier“? V oblasti a jej metropole sa vyplácajú dôchodky, továrne pracujú, mesto je čisté. Preto si ho vážia aj tí, ktorí z diania v Kyjeve nie sú nadšení. „Máme prácu, nejaké peniaze a je tu pokoj. Človek môže premýšľať, kam pôjde na dovolenku, a nie kam utečie pred vojnou,“ hovorí štyridsiatnik Viktor, ktorý sa chystá k moru do Bulharska. „To viete, Krym nám zabral Putin,“ ironicky dodáva.
Dnepropetrovsk sa pritom mestám ako Doneck či Luhansk podobá. Nábrežie nesie meno Vladimíra Iľjiča Lenina, ústi naň Moskovská ulica a Lenin má aj hlavné námestie. „Asi by sme mali tie naše ulice premenovať,“ usmieva sa 50-ročná učiteľka Irina. „Je to síce tradícia, ale Sovietsky zväz je preč. Hoci pre mnohých starších stále akoby neskončil,“ dodáva.
Jednu tradíciu však chce Kolomojskyj, šéf Ukrajinskej židovskej obce, zachovať. V centre Dnepropetrovska dal vystavať židovské centrum Menora. Mramorový mrakodrap, kde sídli rabín, je pripomienkou miestnej židovskej komunity, ktorá je s 15-tisícmi ľudí jednou z najväčších na Ukrajine. „Áno, sme trochu židovské mesto. Kolomojskyj a Dnepropetrovsk sú výsmechom ruskej propagandy, že v Kyjeve vládnu banderovci, antisemiti a fašisti,“ vraví mi maliar, ktorý predáva v parku svoje obrazy. „Kolomojskyj, Žid, ktorý bráni Ukrajinu, to musí liezť Putinovi krkom,“ hovorí. A nielen jemu. Východoukrajinskí proruskí separatisti vypísali na Kolomojského hlavu odmenu milión dolárov. „My by sme ho nepredali ani za milión. Vďaka nemu je tu mier,“ dodáva maliar.
.autor je redaktor MF DNES
Dnepropetrovsk je aj nádejou pre tých, ktorí si želajú udržať krajinu pohromade. Stal sa tu totiž malý zázrak. Tunajšiemu gubernátorovi, oligarchovi Olehovi Kolomojskému, sa podarilo dostať situáciu pod kontrolu.
„Je tu pokoj a cítime sa bezpečne. Keď vidím, čo sa deje v Donecku alebo v Luhansku, vravím si, pánboh zaplať za Kolomojského,“ vzdychne asi 60-ročná pani Jelena, ktorá pracuje v tunajšej reklamnej agentúre. Pritom po víťazstve prozápadnej revolúcie na Majdane bol Dnepropetrovsk rozdelený medzi priaznivcov a odporcov Kyjeva tak pol na pol. 51-ročný Kolomojskyj, ktorý vtedy žil vo Švajčiarsku, sa na výzvu revolučnej vlády vrátil a prevzal funkciu gubernátora Dnepropetrovskej oblasti aj vládu nad mestom. „Časť ľudí presvedčil, ďalšiu zaplatil a so zvyškom sa nepáral,“ opisuje jeho štýl ukrajinistka Lenka Víchová. „V každom prípade, situácia v Dnepropetrovsku sa na rozdiel od Donecka či Luhanska nevymkla spod kontroly.“
.tyl ukrajinskej vojny
Kolomojskyj vytvoril bezpečnostné a vojenské sily, aby čelili proruským skupinám a z Ruska vyslaným agentom a bojovým skupinám, ktoré majú obrátiť východ Ukrajiny hore nohami. Kolomojského pracovníci vyratúvajú, čo urobil. „Na vybudovanie poriadkových síl a dobrovoľníckych bataliónov o sile asi 15-tisíc mužov sme vybrali 10 miliónov eur,“ hovorí zástupca gubernátora a pravá ruka Kolomojského Svitoslav Olinyk. „Obstarali sme im výstroj, zariadili výcvik. Zbrane dostali od armády či ministerstva vnútra, lebo do zostavy ich jednotiek boli zaradení,“ uvádza Olinyk. „Spočiatku to tak nebolo, ale dnes je na našej strane 90 percent obyvateľstva. A s tými zvyšnými desiatimi percentami, kde cítiť separatistické tendencie, si poradí kontrarozviedka, polícia a prokuratúra,“ tvrdí Olinyk.
Pomôcť sa snažia aj zvyšku Ukrajiny. „Sme len dvesto kilometrov od frontu. Naša oblasť je tylom pre ukrajinskú armádu, vrátane zásobovania, letiska či nemocníc,“ hovorí Boris Treigerman, ďalší z Kolomojského ľudí vo vedení oblasti. „Prijímame utečencov z východu,zatiaľ sa nám ich darí ubytúvať po meste a nemusíme vytvárať tábory. Časť mužov, ktorí ušli z Donecka a Luhanska, sa tu vycvičí, vstúpi do bataliónov a ide bojovať k sebe domov, na východ. To sú najlepší bojovníci,“ vysvetľuje Treigerman. „Keby sem nechodili z Ruska ľudia a zbrane, tak by sa to vyriešilo veľmi rýchlo,“ optimisticky dodáva. Kolomojský dal návrh, aby sa na hranici s Ruskom vybudovalo opevnenie, obdoba Železnej opony zo studenej vojny.
.kolomojského? Ani za milión.
A ako vyzerá „Kolomojského mier“? V oblasti a jej metropole sa vyplácajú dôchodky, továrne pracujú, mesto je čisté. Preto si ho vážia aj tí, ktorí z diania v Kyjeve nie sú nadšení. „Máme prácu, nejaké peniaze a je tu pokoj. Človek môže premýšľať, kam pôjde na dovolenku, a nie kam utečie pred vojnou,“ hovorí štyridsiatnik Viktor, ktorý sa chystá k moru do Bulharska. „To viete, Krym nám zabral Putin,“ ironicky dodáva.
Dnepropetrovsk sa pritom mestám ako Doneck či Luhansk podobá. Nábrežie nesie meno Vladimíra Iľjiča Lenina, ústi naň Moskovská ulica a Lenin má aj hlavné námestie. „Asi by sme mali tie naše ulice premenovať,“ usmieva sa 50-ročná učiteľka Irina. „Je to síce tradícia, ale Sovietsky zväz je preč. Hoci pre mnohých starších stále akoby neskončil,“ dodáva.
Jednu tradíciu však chce Kolomojskyj, šéf Ukrajinskej židovskej obce, zachovať. V centre Dnepropetrovska dal vystavať židovské centrum Menora. Mramorový mrakodrap, kde sídli rabín, je pripomienkou miestnej židovskej komunity, ktorá je s 15-tisícmi ľudí jednou z najväčších na Ukrajine. „Áno, sme trochu židovské mesto. Kolomojskyj a Dnepropetrovsk sú výsmechom ruskej propagandy, že v Kyjeve vládnu banderovci, antisemiti a fašisti,“ vraví mi maliar, ktorý predáva v parku svoje obrazy. „Kolomojskyj, Žid, ktorý bráni Ukrajinu, to musí liezť Putinovi krkom,“ hovorí. A nielen jemu. Východoukrajinskí proruskí separatisti vypísali na Kolomojského hlavu odmenu milión dolárov. „My by sme ho nepredali ani za milión. Vďaka nemu je tu mier,“ dodáva maliar.
.autor je redaktor MF DNES
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.