Najväčšie senzácie priniesla skupina D. Prvou je Kostarika, totálny outsider, ktorý predstihol Uruguaj, Taliansko i Anglicko. Druhou Luis Suarez. Futbalový potomok Drakulu a Hannibala Lectera sa mesiac pred MS podrobil operácii kolena. Uruguaj ani nedýchal, čakal na každú správu o jeho stave. Mnohí boli skeptikmi, ale Suarez sa dal rýchlo do poriadku. V prvom zápase s Kostarikou, v ktorom Urus zlyhali (1:3), ešte nehral, ale na existenčný proti Anglicku ho tréner Tabarez postavil a Luisito sa stal národným hrdinom. Dvoma gólmi potvrdil, že je strelcom svetovej triedy. Proti Taliansku sa však ešte pred Godínovým postupovým gólom dopustil ohavného činu.
Nevedno, kde sa v Suarezovi berie zvierací inštinkt hrýzť súperov. Otman Bakkal v roku 2010 a Branislav Ivanovič vlani boli jeho prvými obeťami. Suarez dostal v holandskej lige dištanc na 7 a v anglickej na 10 zápasov, napriek tomu došlo k ďalšej recidíve. Pohrýzol Giorgia Chielliniho. Doplníme ešte, že v Anglicku dostal aj dištanc za rasistické urážanie Patrica Evru z Manchestru United.
FIFA prišla s novým trestom: 9 medzištátnych zápasov a 4 mesiace bez futbalu! Ťažko pochopiť, ako dospela k takýmto exaktným hodnotám, ale v Liverpoole, kde už pred časom pridelili Suarezovi psychológa, si môžu trhať vlasy – za klub si nezahrá do konca októbra. Po prvý raz sa incident zo šampionátu stáva podkladom pre tvrdý trest na klubovej úrovni. Nehovoriac o tom, že Suareza chceli kúpiť Real Madrid či Barcelona.
Uruguajčan je hviezdou a FIFA s ním nemala zľutovanie, pretože svetová mienka unisono odsúdila veľkého hráča a Uruguaj stratil všetky sympatie. Aj pri alibistickom tvrdení inak skvelého trénera Tabareza, v Južnej Amerike považovaného za jedného z najväčších mysliteľov vo svetovom futbale, ktorý vraj „nič nevidel“ a dodal, že „MS nie sú miestom lacného moralizovania“. Ešte pozoruhodnejšie boli slová kapitána Lugana o „sprisahaní“ a o tom, že Chiellini ukazoval „starú jazvu“.
Fanúšikovia v Uruguaji sa iracionálne utvrdzujú v tom, že dištanc je dielom mafiánskych praktík FIFA, lebo vraj malá juhoamerická krajina poslala domov ekonomicky silnejšie krajiny a prekazila biznis Talianom i Angličanom. Už aj Maradona s červenou kartou na MS 1982 proti Brazílii, s Božou rukou z Mexika 1986 a Talianska 1990 (proti Sovietom, ale na to si už nikto nepamätá) a s dopingovou efedrínovou aférou z USA 94 vyzerá pri Suarezovi len ako pekelný učeň.
Nech je ako chce, Suarez má jedno veľké šťastie: hryzie pri vykonávaní svojej profesie na trávniku (pracovisku). Ak by to spravil ktokoľvek z nás, mierime na psychiatriu alebo do väzenia. O to naliehavejšie sú slová Roberta Martineza, trénera Evertonu: „Luis je skvelý futbalista. Ale po tom, čo sa takéto niečo stalo tretíkrát, mu musíme pomôcť.“ Bude to vôbec možné?
.majster Pinto
Kostarika postavila hierarchiu futbalu na hlavu. Za jej pútavým príbehom na mundiale 2014 je osobnosť trénera José Luisa Pinta. 61-ročný Kolumbijčan nikdy nehral futbal na vrcholovej úrovni. Stal sa učiteľom telesnej výchovy, získal trénerské vzdelanie, študoval aj na známej športovej fakulte v Kolíne nad Rýnom. A ešte predtým požiadal známeho trénera Gabriela Ochou Uribeho, aby mu dovolil pracovať pri mužstve ako asistent kondičného trénera.
Rovnako začínal s trénerskou kariérou Carlos Alberto Pareira, tréner majstrov sveta 1994. Pinto sa s ním zblížil počas trojročnej stáže v Brazílii. Pred 30 rokmi dostal prvé trénerské angažmán v Unione Magdalena. Odvtedy prešiel 19 rôznymi zastávkami. Získal si povesť jedného z najnevšednejších koučov Latinskej Ameriky. Kostariku viedol už v rokoch 2004 a 2005, ale krátko pred postupom na MS ho odvolali. Na šampionát nedostal ani rodnú Kolumbiu (viedol ju v rokoch 2007 – 2008). Početnosť jeho postov sa podľa jeho mentora Ochou Uribe odráža v jeho povahe: „Je impulzívny. Učil som ho, aby sa pri každom znervóznení hlboko nadýchol a narátal do sto, ale asi to nevie.“ Konflikty s hráčmi či s vedeniami klubov vyústili v Pintovej kariére do nejedného neriešiteľného rozporu.
„Futbal je môj život, vášeň, práca i zábava,“ povedal vo svojom motte. Podobne ako Arrigo Sacchi, ktorý tiež nikdy nehral futbal na vysokej úrovni, chce hru posunúť dopredu. Hráčom kreslí diagramy, ukazuje taktické poznámky. Počas MS sa s najbližšími spolupracovníkmi zatvára na hotelovej izbe a pri nekonečnom sledovaní hry Kostariky a súperov húta, čo vymyslieť. Jeden z tréningov pred zápasom s Talianskom trval tri hodiny, kým hráčom oznámil, čo od nich očakáva a na čo sa majú v zápase zamerať!
Na troch favoritov skupiny D vytiahol rozostavenie 5-2-2-1 s rýchlym prechodom na 3-4-3. Samozrejme, trénerove plány by nestačili, nebyť hráčov, ktorí ich realizujú. Hráčov s vynikajúcou fyzickou výdržou a odolnosťou, veď v 33-stupňovej horúčave severovýchodného Natalu nabehali v druhom polčase proti Taliansku o trinásť kilometrov viac ako „azúroví“!
Účelná hra na troch stopérov, ktorá sa už osvedčila aj iným tímom (Holandsko, Mexiko), rýchle kraje s Gamboom a Juniorom Diazom, tvrdí, ale aj tvoriví strední záložníci Tejeda s Borgesom, a silný ofenzívny triplet Bryan Ruiz – Christian Bolaňos – Joel Campbell, to všetko posunulo Los Ticos k najväčšiemu prekvapeniu MS 2014. Hviezdou sa stal explozívny útočník Campbell, inak veľmi skromný hráč, oddaný kresťan. Pred každým zápasom sa modlí, číta si Žalm 27, „Pán je moje svetlo a moja spása“. Kostarika našla svetlo a spásu v pozitívnom futbale, nebála sa veľkých súperov a nečakane s nimi zatočila.
.afrika v oute
Skončili sa boje v skupinách, od soboty 28. júna je tu nový šampionát – boj o titul vo vyraďovacích kolách. Najslabším kontinentom je Ázia. Všetci jej zástupcovia (Austrália, Japonsko, Južná Kórea, Irán) vypadli, v 12 zápasoch získali len tri body! Afrika má po prvý raz v osemfinále dvoch zástupcov (Nigéria, Alžírsko), ale vystúpenie ďalších bolo slabé. Ghana hrala pekný futbal, ale doplatila na úžasnú neschopnosť na oboch koncoch ihriska a na mamon hráčov, čakajúcich na prémie vyplácané cash (asi majú pozoruhodné skúsenosti so zväzovými manažérmi). Pobrežie slonoviny sa vyradilo samo, stelesnilo africkú prostoduchosť a elementárne nepochopenie trendov na najvyššom fóre, hoci štartovalo na MS tretíkrát za sebou a má najsilnejšie africké osobnosti (Yaya Touré, Drogba, Kalou).
A Kamerun bol hanbou majstrovstiev. Štvrťstoročie po neodolateľnej hre „neskrotiteľných levov“ s gólovými tancami veterána Millu pri rohovej zástavke, sa prepadol do tmy. Handrkovanie sa o prémie, neskorý príchod na MS, dezorganizácia v hre vyúsťujúca do troch prehier a 10 inkasovaných gólov, Songovo vylúčenie po údere do chrbta Mandžukiča a k tomu ešte aj bitka spoluhráčov v zápase s Chorvátskom. Volkerovi Finkemu, bundesligovému Fergusonovi, ktorý vydržal na lavičke Freiburgu 16 rokov, zostával len ironický úsmev na tvári. „Tréner si niekedy nevie predstaviť, čoho sú hráči schopní. A realita predstihla moje najčiernejšie očakávania,“ povedal po vypadnutí.
Afrika je nepoučiteľná. Jej sebavedomie a presvedčenie, že raz bude vládnuť na MS, sa každé štyri roky strácajú v opare intríg a komplexnej nekompetentnosti hráčov a funkcionárov.
.amerika – európa 8:6
Južná Amerika má znovu 5 osemfinalistov. V Južnej Afrike 2010 sa dlho hovorilo, že je to jej šampionát, pretože sa hrá na južnej pologuli v chladnom počasí, čo jej hráčom vyhovuje, lenže do semifinále sa napokon dostal len Uruguaj a prvé tri miesta aj tak obsadila Európa (Španielsko, Holandsko, Nemecko). Teraz má okrem priam domáceho prostredia znovu garantované jedno semifinálové miesto (keďže víťaz súboja Brazília – Čile narazí na víťaza Kolumbia – Uruguaj) a v hre ešte Argentínu s Messim. Celkovo má Amerika, aj so zónou CONCACAF, v skupinách v hre 8 tímov, Európa presne ako pred štyrmi rokmi šesť.
Je to krásny šampionát, plný futbalovosti, na akú sme roky neboli na MS zvyknutí. Každé mužstvo skórovalo, a ešte aj Austrália, ktorá trikrát prehrala, zanechala dobrý dojem z odvážnej hry. Ukázala sa nevyspytateľnosť prostredia, veď gigantickosť Brazílie ponúka paletu všetkých ročných období: na severovýchode je letná páľava, meniaca sa v amazonskom Manause na tropickú vyhňu. V Riu, Sao Paule či Belo Horizonte je po lete, začína sa jeseň, na juhu v Porto Alegre je už zima. Taliani môžu protestovať, že hrali v troch 30-stupňových horúčavách, kým k ostatným bol cestovný rozpis milosrdnejší. Ale je to len jedna z nevyspytateľných zákonitostí turnaja. Staré klišé o neexistencii slabých súperov sa potvrdilo, a to je pre MS len a len dobré.
.autor je komentátor RTVS.
Nevedno, kde sa v Suarezovi berie zvierací inštinkt hrýzť súperov. Otman Bakkal v roku 2010 a Branislav Ivanovič vlani boli jeho prvými obeťami. Suarez dostal v holandskej lige dištanc na 7 a v anglickej na 10 zápasov, napriek tomu došlo k ďalšej recidíve. Pohrýzol Giorgia Chielliniho. Doplníme ešte, že v Anglicku dostal aj dištanc za rasistické urážanie Patrica Evru z Manchestru United.
FIFA prišla s novým trestom: 9 medzištátnych zápasov a 4 mesiace bez futbalu! Ťažko pochopiť, ako dospela k takýmto exaktným hodnotám, ale v Liverpoole, kde už pred časom pridelili Suarezovi psychológa, si môžu trhať vlasy – za klub si nezahrá do konca októbra. Po prvý raz sa incident zo šampionátu stáva podkladom pre tvrdý trest na klubovej úrovni. Nehovoriac o tom, že Suareza chceli kúpiť Real Madrid či Barcelona.
Uruguajčan je hviezdou a FIFA s ním nemala zľutovanie, pretože svetová mienka unisono odsúdila veľkého hráča a Uruguaj stratil všetky sympatie. Aj pri alibistickom tvrdení inak skvelého trénera Tabareza, v Južnej Amerike považovaného za jedného z najväčších mysliteľov vo svetovom futbale, ktorý vraj „nič nevidel“ a dodal, že „MS nie sú miestom lacného moralizovania“. Ešte pozoruhodnejšie boli slová kapitána Lugana o „sprisahaní“ a o tom, že Chiellini ukazoval „starú jazvu“.
Fanúšikovia v Uruguaji sa iracionálne utvrdzujú v tom, že dištanc je dielom mafiánskych praktík FIFA, lebo vraj malá juhoamerická krajina poslala domov ekonomicky silnejšie krajiny a prekazila biznis Talianom i Angličanom. Už aj Maradona s červenou kartou na MS 1982 proti Brazílii, s Božou rukou z Mexika 1986 a Talianska 1990 (proti Sovietom, ale na to si už nikto nepamätá) a s dopingovou efedrínovou aférou z USA 94 vyzerá pri Suarezovi len ako pekelný učeň.
Nech je ako chce, Suarez má jedno veľké šťastie: hryzie pri vykonávaní svojej profesie na trávniku (pracovisku). Ak by to spravil ktokoľvek z nás, mierime na psychiatriu alebo do väzenia. O to naliehavejšie sú slová Roberta Martineza, trénera Evertonu: „Luis je skvelý futbalista. Ale po tom, čo sa takéto niečo stalo tretíkrát, mu musíme pomôcť.“ Bude to vôbec možné?
.majster Pinto
Kostarika postavila hierarchiu futbalu na hlavu. Za jej pútavým príbehom na mundiale 2014 je osobnosť trénera José Luisa Pinta. 61-ročný Kolumbijčan nikdy nehral futbal na vrcholovej úrovni. Stal sa učiteľom telesnej výchovy, získal trénerské vzdelanie, študoval aj na známej športovej fakulte v Kolíne nad Rýnom. A ešte predtým požiadal známeho trénera Gabriela Ochou Uribeho, aby mu dovolil pracovať pri mužstve ako asistent kondičného trénera.
Rovnako začínal s trénerskou kariérou Carlos Alberto Pareira, tréner majstrov sveta 1994. Pinto sa s ním zblížil počas trojročnej stáže v Brazílii. Pred 30 rokmi dostal prvé trénerské angažmán v Unione Magdalena. Odvtedy prešiel 19 rôznymi zastávkami. Získal si povesť jedného z najnevšednejších koučov Latinskej Ameriky. Kostariku viedol už v rokoch 2004 a 2005, ale krátko pred postupom na MS ho odvolali. Na šampionát nedostal ani rodnú Kolumbiu (viedol ju v rokoch 2007 – 2008). Početnosť jeho postov sa podľa jeho mentora Ochou Uribe odráža v jeho povahe: „Je impulzívny. Učil som ho, aby sa pri každom znervóznení hlboko nadýchol a narátal do sto, ale asi to nevie.“ Konflikty s hráčmi či s vedeniami klubov vyústili v Pintovej kariére do nejedného neriešiteľného rozporu.
„Futbal je môj život, vášeň, práca i zábava,“ povedal vo svojom motte. Podobne ako Arrigo Sacchi, ktorý tiež nikdy nehral futbal na vysokej úrovni, chce hru posunúť dopredu. Hráčom kreslí diagramy, ukazuje taktické poznámky. Počas MS sa s najbližšími spolupracovníkmi zatvára na hotelovej izbe a pri nekonečnom sledovaní hry Kostariky a súperov húta, čo vymyslieť. Jeden z tréningov pred zápasom s Talianskom trval tri hodiny, kým hráčom oznámil, čo od nich očakáva a na čo sa majú v zápase zamerať!
Na troch favoritov skupiny D vytiahol rozostavenie 5-2-2-1 s rýchlym prechodom na 3-4-3. Samozrejme, trénerove plány by nestačili, nebyť hráčov, ktorí ich realizujú. Hráčov s vynikajúcou fyzickou výdržou a odolnosťou, veď v 33-stupňovej horúčave severovýchodného Natalu nabehali v druhom polčase proti Taliansku o trinásť kilometrov viac ako „azúroví“!
Účelná hra na troch stopérov, ktorá sa už osvedčila aj iným tímom (Holandsko, Mexiko), rýchle kraje s Gamboom a Juniorom Diazom, tvrdí, ale aj tvoriví strední záložníci Tejeda s Borgesom, a silný ofenzívny triplet Bryan Ruiz – Christian Bolaňos – Joel Campbell, to všetko posunulo Los Ticos k najväčšiemu prekvapeniu MS 2014. Hviezdou sa stal explozívny útočník Campbell, inak veľmi skromný hráč, oddaný kresťan. Pred každým zápasom sa modlí, číta si Žalm 27, „Pán je moje svetlo a moja spása“. Kostarika našla svetlo a spásu v pozitívnom futbale, nebála sa veľkých súperov a nečakane s nimi zatočila.
.afrika v oute
Skončili sa boje v skupinách, od soboty 28. júna je tu nový šampionát – boj o titul vo vyraďovacích kolách. Najslabším kontinentom je Ázia. Všetci jej zástupcovia (Austrália, Japonsko, Južná Kórea, Irán) vypadli, v 12 zápasoch získali len tri body! Afrika má po prvý raz v osemfinále dvoch zástupcov (Nigéria, Alžírsko), ale vystúpenie ďalších bolo slabé. Ghana hrala pekný futbal, ale doplatila na úžasnú neschopnosť na oboch koncoch ihriska a na mamon hráčov, čakajúcich na prémie vyplácané cash (asi majú pozoruhodné skúsenosti so zväzovými manažérmi). Pobrežie slonoviny sa vyradilo samo, stelesnilo africkú prostoduchosť a elementárne nepochopenie trendov na najvyššom fóre, hoci štartovalo na MS tretíkrát za sebou a má najsilnejšie africké osobnosti (Yaya Touré, Drogba, Kalou).
A Kamerun bol hanbou majstrovstiev. Štvrťstoročie po neodolateľnej hre „neskrotiteľných levov“ s gólovými tancami veterána Millu pri rohovej zástavke, sa prepadol do tmy. Handrkovanie sa o prémie, neskorý príchod na MS, dezorganizácia v hre vyúsťujúca do troch prehier a 10 inkasovaných gólov, Songovo vylúčenie po údere do chrbta Mandžukiča a k tomu ešte aj bitka spoluhráčov v zápase s Chorvátskom. Volkerovi Finkemu, bundesligovému Fergusonovi, ktorý vydržal na lavičke Freiburgu 16 rokov, zostával len ironický úsmev na tvári. „Tréner si niekedy nevie predstaviť, čoho sú hráči schopní. A realita predstihla moje najčiernejšie očakávania,“ povedal po vypadnutí.
Afrika je nepoučiteľná. Jej sebavedomie a presvedčenie, že raz bude vládnuť na MS, sa každé štyri roky strácajú v opare intríg a komplexnej nekompetentnosti hráčov a funkcionárov.
.amerika – európa 8:6
Južná Amerika má znovu 5 osemfinalistov. V Južnej Afrike 2010 sa dlho hovorilo, že je to jej šampionát, pretože sa hrá na južnej pologuli v chladnom počasí, čo jej hráčom vyhovuje, lenže do semifinále sa napokon dostal len Uruguaj a prvé tri miesta aj tak obsadila Európa (Španielsko, Holandsko, Nemecko). Teraz má okrem priam domáceho prostredia znovu garantované jedno semifinálové miesto (keďže víťaz súboja Brazília – Čile narazí na víťaza Kolumbia – Uruguaj) a v hre ešte Argentínu s Messim. Celkovo má Amerika, aj so zónou CONCACAF, v skupinách v hre 8 tímov, Európa presne ako pred štyrmi rokmi šesť.
Je to krásny šampionát, plný futbalovosti, na akú sme roky neboli na MS zvyknutí. Každé mužstvo skórovalo, a ešte aj Austrália, ktorá trikrát prehrala, zanechala dobrý dojem z odvážnej hry. Ukázala sa nevyspytateľnosť prostredia, veď gigantickosť Brazílie ponúka paletu všetkých ročných období: na severovýchode je letná páľava, meniaca sa v amazonskom Manause na tropickú vyhňu. V Riu, Sao Paule či Belo Horizonte je po lete, začína sa jeseň, na juhu v Porto Alegre je už zima. Taliani môžu protestovať, že hrali v troch 30-stupňových horúčavách, kým k ostatným bol cestovný rozpis milosrdnejší. Ale je to len jedna z nevyspytateľných zákonitostí turnaja. Staré klišé o neexistencii slabých súperov sa potvrdilo, a to je pre MS len a len dobré.
.autor je komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.