Keď dôverčivá Pravda zaspala, Lož si obliekla jej šaty, ukradla jej peniaze, hodinky, doklady a ako Pravda sa na jej čistokrvnom koni vydala do sveta. Márne sa úbohá Pravda v šatách Lži snaží všetkých presvedčiť, že to ona je Pravda, že v jej oblečení na tom nádhernom koni v skutočnosti cvála po svete Lož, všetci a všade ju vyháňajú ako prašivého psa, špinia ju a nadávajú jej do ničomníc... A Lož v jej krásnych šatách na jej krásnom koni je všade vítaná, je všetkým milá. Lož prekvitá tam, kde je nízka a priemerná kultúra. Vysoká kultúra učí prinajmenšom pochybovať, učí, že absolútna pravda, ako ani absolútna lož neexistujú. Často sa prelínajú a v každej pravde je okamih lži a v každej lži okamih pravdy. Pochybujem, teda som – to je cesta k hľadaniu rovnováhy medzi pravdou a lžou. Dôverovať, ale preverovať. V čase útoku lží je nedôverčivosť azda tou najlepšou obranou. Ak niekto zabíja, a je jedno, v mene akých vysokých ideálov, v mene akej slobody a podobne, nemôže mať pravdu. Každé zabíjanie sprevádza lož. Lož prezlečená za pravdu ospravedlní všetko. Lož je v každom z nás a je len vecou našej vnútornej kultúry, do akej miery ju dokážeme v sebe potlačiť a nedovoliť jej spojiť sa so lžou kohokoľvek iného. Vraví sa, že pravda víťazí. „Istý čudák“ vo Vysockého balade tvrdí, že čistá Pravda zvíťazí vtedy, keď urobí to, čo urobila zjavná Lož. Nie som si však istý, či sa to dá nazvať víťazstvom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.