Kapela, ktorá je známa pracovitosťou a uzavretosťou, dala za 45 rokov svojej histórie len málo rozhovorov. Až keď sa v telefóne ozvalo „Tu je Ralf Hütter, Kling Klang štúdio, Düsseldorf,” uveril som, že sa práve začína jeden z nich. Ralf Hütter, 68-ročný skladateľ skupiny Kraftwerk, odpovedal na otázky s nemeckou precíznosťou. O štúdiu Kling Klang, o koncepte Man-Machine, o elektronickej hudbe a o umení rozpráva rád.
.v roku 1974 ste vydali Autobahn, prvý z doteraz ôsmich konceptuálnych albumov. Čo sa vtedy zmenilo?
Keď som v roku 1968 začal spolu s Florianom Schneiderom robiť hudbu, boli sme v istom zmysle deťmi revolúcie, teda študentského hnutia, ktoré vtedy zasiahlo Európu. Hrávali sme v kluboch a v galériách a v roku 1970 sme sa založili Kling Klang štúdio. Snažili sme sa vytvoriť zvuk vtedajšej spoločnosti, novej nemeckej kultúry, ktorá zasahovala výtvarné umenie, literatúru, film aj hudbu. Mali sme za sebou veľkú a silnú históriu klasickej hudby, ako aj viacerých experimentátorov v oblasti elektronickej hudby. Chýbala však živá súčasná hudba. Tak sme sa snažili nájsť zvuk a hudobný jazyk našej generácie. V Kling Klang štúdiu sme sa postupne menili z elektro-akustického súboru na koncept Man-Machine, až sme sa dostali ku konceptuálnym albumom. Trvalo nám to sedem rokov. (Smiech.) Chceli sme ostať verní nemeckej hudobnej tradícii. Komponovali sme niečo ako „elektronické symfónie”. Teda dlhšie kompozície, ako napríklad Autobahn alebo Kometenmelodie. Albumom Autobahn sa začalo naše nové obdobie, podobne ako to býva u výtvarníkov. Bol to náš prvý konceptuálny album. Nasledovali ďalšie: 12345678 čiže The Catalogue.
.keď ste pracovali na albume Autobahn, mali ste v pláne viacero podobných albumov?
Florian sa zaoberal hlavne estetikou hluku a náš priateľ, výtvarník a básnik Emil Schult skúmal literatúru, slová, dizajn a vôbec výtvarnú stránku našich projektov. Ja som sa venoval hlavne kompozícii, zvukom a zvukovým slučkám. V hlavách sme mali kocepty niekoľkých albumov, ale trvalo roky, kým sme ich vytvorili. Pracovali sme s rôznymi technikmi, hudobníkmi, fotografmi, filmármi. Technici boli zvlášť dôležití, lebo nám pomáhali pri vývoji elektronických hudobných nástrojov. V polovici 80. rokov sa začala digitálna éra, a tak sme sme sa aj my transformovali: digitalizovali sme staré analógové pásky, zvuky analógových syntetizátorov sme preklápali na digitálny formát a do počítačových programov.
.v roku 2002 prišla zmena.
Áno a myslím, že to bolo v Paríži, odštartovali sme Minimum-Maximum, čo je zase nová tvár Kraftwerku. Sme mobilní, viac cestujeme, máme viac koncertov. Dôležitou súčasťou našich vystúpení je ich vizuálna stránka – filmy, obrazy. V roku 2009 sme mali koncert v továrni Volkswagenu vo Wolfsburgu, kde sme použili vizuály v 3D formáte. Neskôr sme vydali aj knihu s 3D grafikou. Takže v súčasnosti je Kraftwerk v pravom slova zmysle multimediálny. Teda Kraftwerk vždy taký bol, ale teraz to môžeme využiť naplno. Taký bude aj náš koncert na Pohode – za dve hodiny zahráme skladby z celého nášho katalógu, mnohé v nových verziách. Budete prekvapení!
.často hovorievate, že Kraftwerk pri živých vystúpeniach „hrá na štúdiu”. Čo tým myslíte?
V tradičnej hudbe máte hudobníkov, ktorí hrajú na hudobných nástrojoch – akustických alebo elektronických. Hrajú na nich v štúdiu pri nahrávaní aj na koncertoch pred ľuďmi. Kraftwerk je iný. Naším nástrojom je Kling Klang štúdio. Všetko je prepojené, synchronizované – hudba aj vizuály. Súčasná technológia nám to všetko umožňuje robiť naživo a v reálnom čase. Živá počítačová hudba – to bol vždy náš sen. (Smiech.)
.ako keby ste „prorocky” vytušili, že to raz príde.
Presne! Keď sme koncom sedemdesiatych rokov pracovali na albume Computer World, nemali sme ešte počítače. Tie mali vtedy len veľké korporácie a štátne inštitúcie. Domáce počítače prišli až niekoľko rokov po tom, ako sme my zložili skladbu Home Computer, ktorá je na tomto albume. Pre nás to bol sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Ako keby sme nazreli do digitálneho veku.
.je pri vašich živých vystúpeniach miesto na improvizáciu?
Áno. Hoci na pódiu stojíme skoro nehybne, v skutočnosti sa veľa vecí deje naživo. Je to ako keď riadite vesmírnu loď alebo lietadlo. Máte pred sebou veľmi citlivé ovládacie prvky, ktoré určujú, čo a ako bude znieť. Nemôžete pritom skákať. Je to gymnastika, nie však fyzická, ale duševná. Musíte byť stále sústredený, lebo aj malý pohyb môže mať veľký dosah.
.údajne pracujete na deviatom albume Kraftwerku. V akom je to štádiu?
V poslednom čase sme sa v Kling Klang štúdiu venovali hlavne príprave vydania našich ôsmich albumov 12345678 (The Catalogue) a sérii koncertov, na ktorých zaznelo všetkých osem albumov. Teraz, keď už všetko funguje, sa koncentrujeme na budúcnosť a pripravujeme koncept deviateho albumu.
.keď sme koncom sedemdesiatych rokov v komunistickom Československu prvýkrát počuli váš album The Man-Machine, nachádzali sme v ňom aj politické významy.
Dobre ste tomu rozumeli! V tom čase sme nemohli hrať vo východnom Nemecku, kde vtedy vládol byrokratický totalitný režim. Sloboda jednotlivca nebola príliš podporovaná. Aj o tom je ten album.
.minulý rok vám zrušili koncert v Číne.
Bolo to pravdepodobne z tých istých dôvodov ako v komunistickom východnom Nemecku. A podobne ako v DDR, ani Číňania nám skutočný dôvod nepovedali. Sme trpezliví. K pádu Belrínskeho múru v roku 1989 neviedla len ekonomika a geopolitika, ale aj literatúra, umenie, filmy či hudba. Koniec komunizmu mal aj duchovné dôvody. Podobne to bude aj v Číne. Hudba prežije každý politický režim.
.v roku 1974 ste vydali Autobahn, prvý z doteraz ôsmich konceptuálnych albumov. Čo sa vtedy zmenilo?
Keď som v roku 1968 začal spolu s Florianom Schneiderom robiť hudbu, boli sme v istom zmysle deťmi revolúcie, teda študentského hnutia, ktoré vtedy zasiahlo Európu. Hrávali sme v kluboch a v galériách a v roku 1970 sme sa založili Kling Klang štúdio. Snažili sme sa vytvoriť zvuk vtedajšej spoločnosti, novej nemeckej kultúry, ktorá zasahovala výtvarné umenie, literatúru, film aj hudbu. Mali sme za sebou veľkú a silnú históriu klasickej hudby, ako aj viacerých experimentátorov v oblasti elektronickej hudby. Chýbala však živá súčasná hudba. Tak sme sa snažili nájsť zvuk a hudobný jazyk našej generácie. V Kling Klang štúdiu sme sa postupne menili z elektro-akustického súboru na koncept Man-Machine, až sme sa dostali ku konceptuálnym albumom. Trvalo nám to sedem rokov. (Smiech.) Chceli sme ostať verní nemeckej hudobnej tradícii. Komponovali sme niečo ako „elektronické symfónie”. Teda dlhšie kompozície, ako napríklad Autobahn alebo Kometenmelodie. Albumom Autobahn sa začalo naše nové obdobie, podobne ako to býva u výtvarníkov. Bol to náš prvý konceptuálny album. Nasledovali ďalšie: 12345678 čiže The Catalogue.
.keď ste pracovali na albume Autobahn, mali ste v pláne viacero podobných albumov?
Florian sa zaoberal hlavne estetikou hluku a náš priateľ, výtvarník a básnik Emil Schult skúmal literatúru, slová, dizajn a vôbec výtvarnú stránku našich projektov. Ja som sa venoval hlavne kompozícii, zvukom a zvukovým slučkám. V hlavách sme mali kocepty niekoľkých albumov, ale trvalo roky, kým sme ich vytvorili. Pracovali sme s rôznymi technikmi, hudobníkmi, fotografmi, filmármi. Technici boli zvlášť dôležití, lebo nám pomáhali pri vývoji elektronických hudobných nástrojov. V polovici 80. rokov sa začala digitálna éra, a tak sme sme sa aj my transformovali: digitalizovali sme staré analógové pásky, zvuky analógových syntetizátorov sme preklápali na digitálny formát a do počítačových programov.
.v roku 2002 prišla zmena.
Áno a myslím, že to bolo v Paríži, odštartovali sme Minimum-Maximum, čo je zase nová tvár Kraftwerku. Sme mobilní, viac cestujeme, máme viac koncertov. Dôležitou súčasťou našich vystúpení je ich vizuálna stránka – filmy, obrazy. V roku 2009 sme mali koncert v továrni Volkswagenu vo Wolfsburgu, kde sme použili vizuály v 3D formáte. Neskôr sme vydali aj knihu s 3D grafikou. Takže v súčasnosti je Kraftwerk v pravom slova zmysle multimediálny. Teda Kraftwerk vždy taký bol, ale teraz to môžeme využiť naplno. Taký bude aj náš koncert na Pohode – za dve hodiny zahráme skladby z celého nášho katalógu, mnohé v nových verziách. Budete prekvapení!
.často hovorievate, že Kraftwerk pri živých vystúpeniach „hrá na štúdiu”. Čo tým myslíte?
V tradičnej hudbe máte hudobníkov, ktorí hrajú na hudobných nástrojoch – akustických alebo elektronických. Hrajú na nich v štúdiu pri nahrávaní aj na koncertoch pred ľuďmi. Kraftwerk je iný. Naším nástrojom je Kling Klang štúdio. Všetko je prepojené, synchronizované – hudba aj vizuály. Súčasná technológia nám to všetko umožňuje robiť naživo a v reálnom čase. Živá počítačová hudba – to bol vždy náš sen. (Smiech.)
.ako keby ste „prorocky” vytušili, že to raz príde.
Presne! Keď sme koncom sedemdesiatych rokov pracovali na albume Computer World, nemali sme ešte počítače. Tie mali vtedy len veľké korporácie a štátne inštitúcie. Domáce počítače prišli až niekoľko rokov po tom, ako sme my zložili skladbu Home Computer, ktorá je na tomto albume. Pre nás to bol sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Ako keby sme nazreli do digitálneho veku.
.je pri vašich živých vystúpeniach miesto na improvizáciu?
Áno. Hoci na pódiu stojíme skoro nehybne, v skutočnosti sa veľa vecí deje naživo. Je to ako keď riadite vesmírnu loď alebo lietadlo. Máte pred sebou veľmi citlivé ovládacie prvky, ktoré určujú, čo a ako bude znieť. Nemôžete pritom skákať. Je to gymnastika, nie však fyzická, ale duševná. Musíte byť stále sústredený, lebo aj malý pohyb môže mať veľký dosah.
.údajne pracujete na deviatom albume Kraftwerku. V akom je to štádiu?
V poslednom čase sme sa v Kling Klang štúdiu venovali hlavne príprave vydania našich ôsmich albumov 12345678 (The Catalogue) a sérii koncertov, na ktorých zaznelo všetkých osem albumov. Teraz, keď už všetko funguje, sa koncentrujeme na budúcnosť a pripravujeme koncept deviateho albumu.
.keď sme koncom sedemdesiatych rokov v komunistickom Československu prvýkrát počuli váš album The Man-Machine, nachádzali sme v ňom aj politické významy.
Dobre ste tomu rozumeli! V tom čase sme nemohli hrať vo východnom Nemecku, kde vtedy vládol byrokratický totalitný režim. Sloboda jednotlivca nebola príliš podporovaná. Aj o tom je ten album.
.minulý rok vám zrušili koncert v Číne.
Bolo to pravdepodobne z tých istých dôvodov ako v komunistickom východnom Nemecku. A podobne ako v DDR, ani Číňania nám skutočný dôvod nepovedali. Sme trpezliví. K pádu Belrínskeho múru v roku 1989 neviedla len ekonomika a geopolitika, ale aj literatúra, umenie, filmy či hudba. Koniec komunizmu mal aj duchovné dôvody. Podobne to bude aj v Číne. Hudba prežije každý politický režim.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.