Juraj Čarný: Verím, že stroj času raz bude existovať

Baví ma kultúra a umenie.
Neviem si predstaviť, že by umenie zrazu nebolo. Niekedy ho mám pracovne viac ako dosť, ale napriek tomu mi denne prináša radosť a posúva moje myslenie. Dnes, žiaľ, mám menej času chodiť na vernisáže, koncerty, do divadla, ale mimoriadne ma teší, že Bratislava už dnes ponúka kultúrny program takmer každý deň. Na VŠVU, kde učím umelcov „prežiť”, ma nesmierne obohacujú stretnutia s mladými kreatívnymi ľuďmi. Za možnosť učiť by som bol vlastne ochotný aj platiť.

Nikdy som nebol športovec.
Vo vzťahu k športu som bol viac po otcovi ako po mame. Pred pár rokmi som bol preto šokovaný zistením, že bez športu trpím. Najmä teraz v lete, keď sa dá chodiť do práce na bicykli a skoro každý deň plávať. Rád sa člnkujem, lyžujem a nerozumiem ľuďom, športujúcim v uzavretom priestore. Bez čerstvého vzduchu, ale ani bez slnka nedokážem prežiť takmer ani deň.

V detstve som trpel bez výdobytkov modernej techniky.
Čakanie na prvý doubledeck (navyše bez ekvalizéru) bolo bolestivou, ale nepochybne dôležitou skúsenosťou. Túžba po nových technológiách vo mne bola vždy prítomná, a tak som v New Yorku rýchlo podľahol prvému iPhone. Syn Jonáš po mne túto vášeň zdedil a dnes učí on mňa, ako fungujú nové OS a aplikácie. Nejde o mániu, skôr fascináciu filozofiou produktu, ktorý dokáže meniť budúcnosť. Milujem však chvíle, keď môžem byť offline. Chat na FB ani Skype si už nezapínam vôbec.

Rád by som pracoval v hudobninách.
Testoval by som rôzne typy nástrojov a skúmal hranice ich možností. Najradšej hrám na gitare, klavíri, ale aj flaute a bicích. Hudba oproti vizuálnemu umeniu poskytuje obrovské možnosti improvizácie. Viaže sa na konkrétne okamihy a dokáže ich v mojej pamäti zázračne oživovať. Fascinuje ma vôňa a farebnosť papiernictiev. Objekty, ktoré sa tam predávajú, nemôže človek nikdy vlastniť všetky, pokiaľ nevlastní celé papiernictvo. Skôr sa však asi dopracujem ku galérii, kníhkupectvu, alebo designshopu s papiernickým kútikom. Človek by isté sny mal v sebe živiť bez toho, aby ich uskutočňoval, lebo potom by už nemal o čom snívať.

Nie som kutil a moja chalupa mi padá na hlavu.
O záhradu sa starám rád, ale pri dvojmesačnej frekvencii mojich návštev sa z nej postupne stáva prales. Chápem, že ľudia sa radi zmárajú fyzickou prácou na záhrade a okolo domu, ale ja túžim prísť do pokosenej záhrady, v ktorej si môžem čítať knihu alebo hrať na gitare. Nie som typ, ktorý oddychuje pri práci, ale po náročnom dni si dobre odpočiniem pri varení. Chcel by som žiť pri mori a živiť sa morskými plodmi, olivami, milujem taliansku kuchyňu, nevedel by som však opustiť Vysoké Tatry a výhľady z kopcov.

Nikdy som nebol zurvalec.
Skôr som ľudí rozčuľoval svojím pokojom. Bol som vychovaný tak, že veci sa majú riešiť v pokore a láske. Dnes sa učím byť prísny, tvrdý a dôsledný. Každý deň zisťujem, čo som mohol urobiť včera lepšie, ak by som mal dnešné know-how. Môcť si tak poslať email do minulosti!Verím, že stroj času raz bude existovať, zatiaľ mi nezostáva nič iné, ako sa učiť na vlastných chybách.

Neviem si predstaviť svoj život bez Boha.
Rád chodím do kostola, ale najradšej som v ňom sám. Vtedy sa s Bohom najlepšie porozprávam. Podobne ako v prírode, tam sa mi darí ten rozhovor nadviazať rovnako, ako keď som v chráme.