Kto medzi nich patrí, sa už popísalo dosť. Na ministerstvo hospodárstva má asi najväčší vplyv Jozef Brhel, ktorého vždy lákala energetika. Juraja Širokého, Vladimíra Poóra a Ivana Kmotríka spája okrem spoločných kontaktov aj láska k športu. Ľudia z Penty síce nahlas hovoria, že volia pravicu, ale v zdravotníctve či v energetike si svoje veci vedia ošetriť všestranne. Pre ľudí okolo niekdajšej J&T platí niečo podobné. S tým, že za posledných osem rokov sa otvorene púšťali do projektov, ktoré niesli zreteľnú visačku Smeru. Napríklad boli ochotní prikryť kúpu denníka Pravda.
Medzi všetkými biznismenmi však vyčnieva jeden, ktorého premiér považuje za osobného priateľa. Je ním niekdajší obchodník v oblasti strojárenstva a vojenskej techniky Miroslav Výboh. Hovorí sa, že má slabosť aj pre IT projekty, ktoré biele goliere obľubujú asi najviac. Nie sú také prácne, ako napríklad výstavba diaľnic, pôsobí to ako sofistikovaný biznis a pritom treba len zobrať svoje percentá a na splnenie zákazky si objednať reálneho subdodávateľa. A keď sa to dobabre, nie je to taký problém, ako keď spadne diaľničný most.
Jedinečné postavenie Miroslava Výboha znamená, že ak sa plány ostatných krížia s jeho sférou vplyvu, musia si to najprv s „Mirkom“ vydebatovať.
Premiérov zvláštny vzťah k nemu ilustruje viacero známych udalostí. Predseda vlády si ho so sebou vzal nielen na niektoré nezvyčajné pracovné cesty, napríklad do Líbye, kde to obchodníka so zbraňami musí lákať, ale napríklad aj na koncert AC/DC. A aj na iné typy stretnutí.
Český lobista Marek Dálik, napojený na niekdajšieho premiéra Mirka Topolánka Mareka, nedávno pred súdom tvrdil, že Fico si zobral Výboha (prípadne opačne) aj na rokovanie o zbrojárskych obchodoch v úzkom kruhu.
Taká blízkosť k politickým biznismenom je u premiéra nezvyčajná. On totiž prejavuje otvorenú nechuť riešiť záujmové sféry oligarchov a ich spory. Hovorí sa o ňom, že do hry vstupuje len vtedy, keď treba odvrátiť spory takej intenzity, ktoré by mohli ohroziť fungovanie strany.
Takáto blízkosť a dôvera navádza k odpovedi na kľúčovú otázku okolo Roberta Fica. Ak by sa Robert Fico nechcel len prizerať na biznis, ktorý sa vo verejnej sfére odohráva, ale chcel by z neho priamo profitovať, kto by bol ten človek, ktorý by za neho riešil špinavú prácu?
Kritériá na výberové konanie by boli takéto: Po prvé, Fico by mu musel bezhranične dôverovať. Až tak, že by bol ochotný ho vziať na biznis rokovania s treťou stranou. Zároveň by to musel byť človek, ktorý by v akútnych prípadoch vedel riešiť vzťahy medzi záujmovými skupinami a vzbudzoval by u ostatných rešpekt. Mal by pritom vystupovať nenápadne a nevzbudzovať takú negatívnu emóciu ako napríklad Haščák, Jakabovič s Tkáčom či Široký.
Ak by nejaký predseda vlády hľadal takýto typ na spravovanie svojich ekonomických záujmov, tak Miroslav Výboh by bol s veľkým náskokom prvým vhodným adeptom.
Medzi všetkými biznismenmi však vyčnieva jeden, ktorého premiér považuje za osobného priateľa. Je ním niekdajší obchodník v oblasti strojárenstva a vojenskej techniky Miroslav Výboh. Hovorí sa, že má slabosť aj pre IT projekty, ktoré biele goliere obľubujú asi najviac. Nie sú také prácne, ako napríklad výstavba diaľnic, pôsobí to ako sofistikovaný biznis a pritom treba len zobrať svoje percentá a na splnenie zákazky si objednať reálneho subdodávateľa. A keď sa to dobabre, nie je to taký problém, ako keď spadne diaľničný most.
Jedinečné postavenie Miroslava Výboha znamená, že ak sa plány ostatných krížia s jeho sférou vplyvu, musia si to najprv s „Mirkom“ vydebatovať.
Premiérov zvláštny vzťah k nemu ilustruje viacero známych udalostí. Predseda vlády si ho so sebou vzal nielen na niektoré nezvyčajné pracovné cesty, napríklad do Líbye, kde to obchodníka so zbraňami musí lákať, ale napríklad aj na koncert AC/DC. A aj na iné typy stretnutí.
Český lobista Marek Dálik, napojený na niekdajšieho premiéra Mirka Topolánka Mareka, nedávno pred súdom tvrdil, že Fico si zobral Výboha (prípadne opačne) aj na rokovanie o zbrojárskych obchodoch v úzkom kruhu.
Taká blízkosť k politickým biznismenom je u premiéra nezvyčajná. On totiž prejavuje otvorenú nechuť riešiť záujmové sféry oligarchov a ich spory. Hovorí sa o ňom, že do hry vstupuje len vtedy, keď treba odvrátiť spory takej intenzity, ktoré by mohli ohroziť fungovanie strany.
Takáto blízkosť a dôvera navádza k odpovedi na kľúčovú otázku okolo Roberta Fica. Ak by sa Robert Fico nechcel len prizerať na biznis, ktorý sa vo verejnej sfére odohráva, ale chcel by z neho priamo profitovať, kto by bol ten človek, ktorý by za neho riešil špinavú prácu?
Kritériá na výberové konanie by boli takéto: Po prvé, Fico by mu musel bezhranične dôverovať. Až tak, že by bol ochotný ho vziať na biznis rokovania s treťou stranou. Zároveň by to musel byť človek, ktorý by v akútnych prípadoch vedel riešiť vzťahy medzi záujmovými skupinami a vzbudzoval by u ostatných rešpekt. Mal by pritom vystupovať nenápadne a nevzbudzovať takú negatívnu emóciu ako napríklad Haščák, Jakabovič s Tkáčom či Široký.
Ak by nejaký predseda vlády hľadal takýto typ na spravovanie svojich ekonomických záujmov, tak Miroslav Výboh by bol s veľkým náskokom prvým vhodným adeptom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.