.pred štyrmi rokmi „obletelo“ internet video, na ktorom novozvolený rómsky starosta spišskej obce Richnava, ktorý horko-ťažko ukončil základnú školu, nedokáže súvisle prečítať text svojho prejavu. Jeho dozvukom bol aj nedávno prijatý zákon. Ten určuje, že starosta musí mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie, za čo sa však považuje aj výučný list, nielen maturita. Video pobúrilo aj Petra Polláka (40), ktorý vtedy ešte nebol parlamentný poslanec ani splnomocnenec vlády pre rómske komunity.
„Mal som vtedy veľmi zlé pocity. Prvýkrát som bol konfrontovaný s reálnym dôkazom negramotnosti. To video pokazilo povesť všetkým Rómom. Dotklo sa aj tých, ktorí nemajú najmenší problém komunikovať v slovenskom či v cudzom jazyku,“ hovorí Pollák. On sám pritom za novelu volebného zákona, ktorú na Ústavnom súde napadol poslanec Daniel Lipšic, nehlasoval. Považuje totiž zákon za nespravodlivý. Dôvodom je skutočnosť, že vzdelanostný cenzus, s ktorým inak súhlasí, sa zavádza iba na funkciu starostu. „Podľa tejto novely môže nevzdelaný Róm, ale aj Slovák, kandidovať za obecného aj parlamentného poslanca, za europoslanca, za šéfa VÚC, dokonca aj za prezidenta. Zákon robí poriadok iba na pozícii starostu či primátora, čo nie je fér,“ dodáva Pollák.
Paradoxne, práve spišská obec Žehra, ktorá je dlhodobo oprávnene považovaná za príklad najhoršej praxe v komunálnej politike, je dôkazom, že vzdelanostný cenzus nepostačuje. Bývalý starosta Marián Mižigar má síce ukončenú strednú školu, no od roku 2008 si vo väzení odpykáva trest za rozsiahlu trestnú činnosť vrátane obchodovania so ženami a podvodov s majetkom obce. A naopak, súčasný starosta, ktorý je o čosi menej vzdelaný bratranec toho bývalého, Ivan Mižigar, už čiastočne napravil skutky svojho predchodcu. Vyrovnal časť dlhov za vodu a elektrinu. No ani on nie je zďaleka ideálny starosta.
.sto rokov nadvlády
Ospalé sobotné predpoludnie pripomína v Nitre nad Ipľom, malej dedinke na juhu stredného Slovenska s 364 obyvateľmi, atmosféru z filmov o americkom stredozápade. Alebo skôr pripomína Ballekove či Grendelove romány. Máte pocit, že tu, na žírnej rovine pri hranici s Maďarskom, sa končia všetky cesty. Nielen pre rómskeho starostu Tivadára Berkyho (39), ktorý sedí so susedmi v tieni neomietnutého múrika, je jediným „vzrušením“ prejazd kombajnov. Obec, kde väčšinu obyvateľov tvoria Rómovia, pôsobí na prvý pohľad vyľudneným dojmom. A skutočne. Muži prevažne pracujú na stavbách v Bratislave, ale aj v krajinách na západ od nás.
Berky, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie, sa tu narodil. Má iba jednu sestru. Jeho otec, ktorého pre dobré známky v škole volali „profesor“, pochádzal ešte z veľkej rodiny, bol najmladší z ôsmich súrodencov. Strednú školu stavebnú musel po smrti otca už v prvom ročníku nechať, aby sa mohol postarať o mamu. Odišiel za prácou do Česka. Keď si zarobil, vrátil sa a oženil s Berkyho mamou. Spoločne potom išli opäť do Česka, kde obaja pracovali na družstve. Podobne, ako sa to kedysi písalo v učebnici ruštiny – otec bol traktorista, mama zootechnička.
Berkyho rodným jazykom je maďarčina, po rómsky nevie. „Rómovia tu boli odnepamäti utláčaní. Pred sto rokmi tu väčšinu tvorili Maďari. Vtedy ešte bola najväčším bohatstvom pôda. Deti bírešov, veľkostatkárov, majú stále v krvi panovačnú povahu,“ hovorí starosta a pokračuje: „Od 80. rokov minulého storočia, keď tu objavili vzácne pramene a gejzír, platila u nás stavebná uzávera. Maďari odišli do miest a my Rómovia sme tu ostali. Naša generácia sa už plne integrovala a nebolo nám jedno, čo sa deje v našej obci. Jazdili sme za prácou po celej republike a videli sme, ako iné obce napredujú, a naša chátra. V roku 1989 sme chceli zmenu, ale nie takúto. Rómovia vedia, kto sú. Ale to ešte neznamená, že im to treba dennodenne pripomínať.“
Berky tvrdí, že jeho predchodca, takisto Róm, neurobil pre obec takmer nič. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa iba 6 percent obyvateľov hlásilo k rómskej národnosti, o desať rokov neskôr to už bolo 92 percent. „Keď som nastúpil, pozdvihol som naše národné povedomie. Osobne som navštívil každú domácnosť. Som tu pre občanov, a tak som odstránil mreže z dverí na obecnom úrade, aby som dal ľuďom pocítiť, že ich nepovažujem automaticky za zlodejov. A na rozdiel od predchodcu mám každý deň úradné hodiny,“ vysvetľuje Berky.
Z piatich obecných poslancov sú traja Rómovia. Nový starosta sa nestotožnil s odvekou nadvládou Maďarov a nechce ani nadvládu Rómov. Za jeho éry sa vyrovnali pozemky aj domy, pričom zanikla rómska osada na hornom konci. Jej obyvatelia dnes žijú namiesto chatrčí vo svojich murovaných domoch v obci a každý má svoje súpisné číslo. Obec za Berkyho éry plynofikovali, zaviedli verejné osvetlenie aj verejný rozhlas. Obec zamestnáva sedem Rómov na protipovodňových prácach, štyria pracujú v škole. Starostu by sa vzdelanostný cenzus nijako nedotkol – má nielen strednú školu strojársku s maturitou, ale dokonca študuje Vysokú školu sv. Alžbety, odbor sociálna práca a zdravotníctvo. „Z jedenástich predmetov som mal sedem áčok a iba jedno déčko,“ dodáva na záver hrdo Tivadár Berky.
.rozdiel medzi Slovákmi a Maďarmi
V Berkyho susedstve býva Valéria Osaďanová (50), jedna z dvoch obecných poslankýň maďarskej národnosti. „Náš starosta? Ten má dobré srdce. Veľmi sme s ním spokojní. Hocikedy, aj v noci za ním môžete ísť a vypočuje si, čo vás trápi. Ak treba, zavolá zo svojho telefónu pohotovosť,“ rozpráva vdova, ktorá pracuje ako asistentka riaditeľa v miestnej škole. No aby nebolo všetko idylické, posťažuje sa na rómske deti. „V susednej obci Holiša, kde som žila predtým, sa ľudia nedelili na Rómov a na Maďarov. V Nitre nad Ipľom bývam dvadsať rokov a stále tu robia rozdiely. Malé rómske deti sa nechcú baviť s maďarskými, vedú ich k tomu rodičia,“ dodá Valéria Osaďanová.
Jeden z troch pracovníkov regionálnej pobočky Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity v Rimavskej Sobote, Albert Kováč (36), upozorňuje na zaujímavý fakt. Keby všade, kde majú na juhu stredného Slovenska väčšinu, volili Rómovia svojich, bolo by tu asi 30 rómskych starostov a nie iba 11 ako v súčasnosti. „Starí maďarskí bíreši, veľkostatkári, potrebovali nás, Rómov, ako pracovnú silu. Táto časť územia Slovenska počas vojny pripadla Maďarsku, môj starý otec bol ešte maďarský vojak. Nikdy sme nežili v osade, no trpím tým, že neovládam rómčinu. Maďari na juhu vždy razili voči Rómom asimilačný prístup. Naopak, Slováci na severe Slovenska nás vždy segregovali, len čo najďalej od seba,“ uvádza Kováč a dodáva, že dobrého rómskeho starostu nemajú iba v Nitre nad Ipľom, ale aj v iných obciach na okolí – v Hosticiach, vo Vieske nad Ipľom či v Šimonovciach.
.komu nechýba Dobrá Vôľa?
Neslávne známa spišská obec Žehra je príkladom toho, ako to dopadne, keď sa riešenie takzvaného rómskeho problému vymkne z rúk. Kedysi, ešte pred rokom 1989, žilo v biednej osade pomenovanej podľa travertínového lomu Dreveník asi 400 Rómov. V tesnom susedstve je pritom Spišská Kapitula a mestečko Spišské Podhradie, kam s obľubou chodievali nielen na nákupy, ale niektorí aj kradnúť či obťažovať starousadlíkov. Preto primátor František Slobodník (HZDS) vydal v roku 1993 protiústavné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), podľa ktorého mali Rómovia zákaz nočného vychádzania. Vzápätí toto VZN zrušil parlament.
Po rozpade Československa začali obyvateľov osady sťahovať do 12 novopostavených trojposchodových bytoviek s jasným zámerom – starú osadu zbúrať. Akosi sa to nepodarilo. V Dobrej Vôli je dnes popri bytovkách aj 24 nadstavieb a 41 nízkoštandardných bytov. Všetky sú, samozrejme, obývané, podobne ako pôvodné chatrče nad cestou. Celkovo tu žije asi 1 600 Rómov, z nich väčšina dnes v Anglicku poberá sociálne a iné podpory. Ak vám tu miestni povie „mám návštevu“, môžete si byť istí, že ide o príbuzných z Bredfordu alebo zo Sheffieldu.
Všetko je pritom zložitejšie. Najšikovnejší Rómovia si vo Veľkej Británii zarobili nemalé peniaze. Jedným z nich je Cyril Dunka, ktorého na Slovensku pred dvadsiatimi rokmi nespravodlivo odsúdili za úžeru. Kým sa preukázalo, že skutočnými úžerníkmi je rodina Pokutovcov, ktorí ho krivo obvinili, odsedel si niekoľko rokov vo väzení. A zbavil sa všetkých ilúzií o tejto krajine, kde pre farbu svojej pokožky nemohol nájsť prácu. Dunka odišiel aj s rodinou do Sheffieldu, kde začínal pri páse na hydinovej farme. Dnes tam robí na súde, pracuje aj jeho manželka Kvetoslava a syn Cyril (24), najstarší z ich piatich detí. Pozoruhodné je aj čosi iné, mená detí. Prvé dve deti, synovia Cyril a Miloš sa narodili ešte na Slovensku, zvyšné tri už v Anglicku a volajú sa príznačne Sebastián, Benjamin a Sára. Najstarší syn Cyril si za zarobené peniaze kúpil nedávno v Nemecku luxusné auto AUDI Q7. Stálo 50-tisíc eur a dnes ho môžete vidieť, ako si ho umýva na záhrade luxusného domu v centrálnej časti Žehry. Tento dom si Dunkovci kúpili už v susedstve „bielych“. Aj oni pritom bývali kedysi v pôvodnej biednej osade.
Podobne ako Dunkovci, aj zopár iných lepších rómskych rodín žije dnes plne integrovaných v centrálnej časti obce, spoločne s asi štyristo Nerómami. S osadou, vzdialenou dva kilometre, nechcú mať už nič spoločné a okolie ich akceptuje. Ak by Cyril Dunka alebo jeho švagriná, obecná poslankyňa a asistentka učiteľa na základnej škole v Spišských Vlachoch Viera Sabolová, kandidovali na starostu, zrejme by získali aj hlasy mnohých Nerómov. Mali by tak reálnu šancu nahradiť klan Mižigarovcov, ktorý tu s jednou štvorročnou prestávkou vládne šestnásť rokov. V roku 1998 zvolili za starostu Jozefa Mižigara, v roku 2002 ho vystriedal Neróm František Hadušovský. Toho v roku 2006 nahradil Marián Mižigar a odvtedy to ide so Žehrou dole vodou. Nelegálne obohacovanie sa a netransparentné nakladanie s majetkom obce, volebné podvody, odblokovanie občanov od informácií; to všetko spôsobilo, že starosta bol dva roky po nástupe do funkcie trestne stíhaný a odsúdený.
V doplňujúcich voľbách v roku 2008 vyhral jeho negramotný bratranec Ivan. Začal nádejne, s úsilím o splácanie dlhov po predchodcovi, no čoskoro sa ukázalo, že ani on nemá predpoklady na výkon zodpovednej funkcie. Okrem toho, Ivan Mižigar zamestnal ako hlavného kontrolóra obce právnika, Neróma Petra Mikuša z neďalekých Bystrian, ktorý pol roka, kým sa na podvod neprišlo, bral plat od obce aj ako sociálny terénny pracovník.
Nie div, že sa tu naplnil pohár trpezlivosti, najmä Nerómov. V roku 2009 vzniklo občianske združenie Nová Žehra. To malo hlavný cieľ – odčlenenie centrálnej časti od rómskej kolónie v Dobrej Vôli. Členov združenia prišiel viackrát osobne podporiť aj vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic so svojím poradcom Milanom Krajniakom. No novelu zákona, ktorý stanovuje, že na odčlenenie od mesta či obce je potrebných minimálne tritisíc obyvateľov, bývalá pravicová koalícia za čias Radičovej vlády ani dnešný Smer nepodporili. Dôvod je prostý. Najmä mestá by po odčlenení svojich menších častí prišli o nemalú časť podielových daní, a tak silný lobing zo strany Združenia miest a obcí Slovenska zabránil novele tohto zákona.
.nová Žehra
Podnikateľ v stavebníctve Miloš Pacovský (42) sa už na bašovanie Mižigarovcov nedokázal pozerať a inicioval vznik združenia Nová Žehra. Práve on bol v roku 2008 jediný protikandidát Ivana Mižigara (48) na starostu. Získal 240 hlasov, jeho súper raz toľko.
„Ešte za Mariána Mižigara sme dosiahli, že Ústavný súd vydal nález, podľa ktorého boli komunálne voľby v roku 2006 neplatné,“ hovorí Pacovský a pokračuje: „Prišli sem aj sudcovia , aby sa presvedčili o tom, že sa tu manipulovalo s hlasmi voličov. Počas volieb sa napríklad päťdesiat Rómov, ktorí už odvolili, postavilo pred dvere volebnej miestnosti, čím zabránili Nerómom ísť voliť. Tvrdili, že aj oni čakajú, čo nebola pravda. Jednoducho nám upreli volebné právo. Alebo sa tu bežne počas každých volieb stávalo to, že ak si klan Mižigarovcov nebol istý hlasmi niektorých voličov, tak tí predsedovi volebnej komisie nahlásili, že sú negramotní a mohli si vziať za plentu pomocníka, niekoho z klanu. A ten zabezpečil, aby zakrúžkovali toho správneho kandidáta.“
O združenie Nová Žehra a podvodné praktiky v obci sa začali zaujímať nielen politici, sudcovia a médiá, prišla sem aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu a Finančnej správy Košice. „Som už znechutený a neviem, či budem teraz v novembri opäť kandidovať na starostu,“ vraví Pacovský a dodáva: „Teraz je relatívny pokoj, polovica Rómov je v Anglicku, ale nikto nevie, aké to tu bude, keď sa vrátia.“
.rozhoduje vždy volič
Ak prídete k bytovkám v Dobrej Vôli v nedeľu dopoludnia, ale aj v ľubovoľný iný deň, naskytne sa vám bizarný pohľad. Okolo jednej z nich, zhodou okolností tej, kde býva Ivan Mižigar, je oplotený areál ihriska. Do nafukovacieho bazéna skáču deti, pričom dospelí sedia spokojne v tieni a popíjajú. Niektorí kávu, iní pálenku.
„Nie som starosta iba pre Rómov, ale pre všetkých občanov. V centrálnej časti Žehry som dokázal pre bielych vybudovať parkovisko, verejnú toaletu, cestu aj autobusové zastávky,“ začína Mižigar vymenúvať, čo všetko urobil a pokračuje: „Pre Rómov som vybavil to, že obec za nich vyrovnala niekoľkotisícové dlhy na pitnej vode. Už ju nebudú mať zadarmo, každý mesiac musia platiť desať eur. Ak Boh dá, v septembri vyrovnám posledný dlh 8-tisíc eur. Uznávam, je chyba, že mám iba základnú školu, nebudem to tajiť. V Kežmarku som začal študovať stavebnú priemyslovku, no nebavilo ma to. Ak novela zákona neprejde, budem v novembri opäť kandidovať. Poznám už za šesť rokov všetky chodníčky, každý kameň.“
Nie zásluhou starostu, ale Úradu splnomocnenca vznikne už onedlho v Dobrej Vôli vedľa tej existujúcej škola nová, modulová. Detí je tu toľko, že v susedných Spišských Vlachoch hrozí dvojzmenná, možno až trojzmenná prevádzka. Splnomocnec vlády Peter Pollák tým nie je nadšený, ale iné riešenie nevidí. „Rómovia v Žehre musia pochopiť, či je pre nich lepšie, ak im starosta odpustí dlhy za vodu a za elektrinu, čo nie je fér voči ostatným, alebo bude pracovať zodpovedne,“ dodáva Pollák. Áno, sofistikovanejšie dokážu kradnúť z verejných zdrojov starostovia so vzdelaním, no zároveň aj na príklade Žehry platí, že ponechať súčasný stav nie je únosné. Nikto však nevymyslí lepšie riešenie ako to, že najlepším sudcom je vždy napokon pri voľbách volič. Ak sú, pravda, spravodlivé.
„Mal som vtedy veľmi zlé pocity. Prvýkrát som bol konfrontovaný s reálnym dôkazom negramotnosti. To video pokazilo povesť všetkým Rómom. Dotklo sa aj tých, ktorí nemajú najmenší problém komunikovať v slovenskom či v cudzom jazyku,“ hovorí Pollák. On sám pritom za novelu volebného zákona, ktorú na Ústavnom súde napadol poslanec Daniel Lipšic, nehlasoval. Považuje totiž zákon za nespravodlivý. Dôvodom je skutočnosť, že vzdelanostný cenzus, s ktorým inak súhlasí, sa zavádza iba na funkciu starostu. „Podľa tejto novely môže nevzdelaný Róm, ale aj Slovák, kandidovať za obecného aj parlamentného poslanca, za europoslanca, za šéfa VÚC, dokonca aj za prezidenta. Zákon robí poriadok iba na pozícii starostu či primátora, čo nie je fér,“ dodáva Pollák.
Paradoxne, práve spišská obec Žehra, ktorá je dlhodobo oprávnene považovaná za príklad najhoršej praxe v komunálnej politike, je dôkazom, že vzdelanostný cenzus nepostačuje. Bývalý starosta Marián Mižigar má síce ukončenú strednú školu, no od roku 2008 si vo väzení odpykáva trest za rozsiahlu trestnú činnosť vrátane obchodovania so ženami a podvodov s majetkom obce. A naopak, súčasný starosta, ktorý je o čosi menej vzdelaný bratranec toho bývalého, Ivan Mižigar, už čiastočne napravil skutky svojho predchodcu. Vyrovnal časť dlhov za vodu a elektrinu. No ani on nie je zďaleka ideálny starosta.
.sto rokov nadvlády
Ospalé sobotné predpoludnie pripomína v Nitre nad Ipľom, malej dedinke na juhu stredného Slovenska s 364 obyvateľmi, atmosféru z filmov o americkom stredozápade. Alebo skôr pripomína Ballekove či Grendelove romány. Máte pocit, že tu, na žírnej rovine pri hranici s Maďarskom, sa končia všetky cesty. Nielen pre rómskeho starostu Tivadára Berkyho (39), ktorý sedí so susedmi v tieni neomietnutého múrika, je jediným „vzrušením“ prejazd kombajnov. Obec, kde väčšinu obyvateľov tvoria Rómovia, pôsobí na prvý pohľad vyľudneným dojmom. A skutočne. Muži prevažne pracujú na stavbách v Bratislave, ale aj v krajinách na západ od nás.
Berky, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie, sa tu narodil. Má iba jednu sestru. Jeho otec, ktorého pre dobré známky v škole volali „profesor“, pochádzal ešte z veľkej rodiny, bol najmladší z ôsmich súrodencov. Strednú školu stavebnú musel po smrti otca už v prvom ročníku nechať, aby sa mohol postarať o mamu. Odišiel za prácou do Česka. Keď si zarobil, vrátil sa a oženil s Berkyho mamou. Spoločne potom išli opäť do Česka, kde obaja pracovali na družstve. Podobne, ako sa to kedysi písalo v učebnici ruštiny – otec bol traktorista, mama zootechnička.
Berkyho rodným jazykom je maďarčina, po rómsky nevie. „Rómovia tu boli odnepamäti utláčaní. Pred sto rokmi tu väčšinu tvorili Maďari. Vtedy ešte bola najväčším bohatstvom pôda. Deti bírešov, veľkostatkárov, majú stále v krvi panovačnú povahu,“ hovorí starosta a pokračuje: „Od 80. rokov minulého storočia, keď tu objavili vzácne pramene a gejzír, platila u nás stavebná uzávera. Maďari odišli do miest a my Rómovia sme tu ostali. Naša generácia sa už plne integrovala a nebolo nám jedno, čo sa deje v našej obci. Jazdili sme za prácou po celej republike a videli sme, ako iné obce napredujú, a naša chátra. V roku 1989 sme chceli zmenu, ale nie takúto. Rómovia vedia, kto sú. Ale to ešte neznamená, že im to treba dennodenne pripomínať.“
Berky tvrdí, že jeho predchodca, takisto Róm, neurobil pre obec takmer nič. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa iba 6 percent obyvateľov hlásilo k rómskej národnosti, o desať rokov neskôr to už bolo 92 percent. „Keď som nastúpil, pozdvihol som naše národné povedomie. Osobne som navštívil každú domácnosť. Som tu pre občanov, a tak som odstránil mreže z dverí na obecnom úrade, aby som dal ľuďom pocítiť, že ich nepovažujem automaticky za zlodejov. A na rozdiel od predchodcu mám každý deň úradné hodiny,“ vysvetľuje Berky.
Z piatich obecných poslancov sú traja Rómovia. Nový starosta sa nestotožnil s odvekou nadvládou Maďarov a nechce ani nadvládu Rómov. Za jeho éry sa vyrovnali pozemky aj domy, pričom zanikla rómska osada na hornom konci. Jej obyvatelia dnes žijú namiesto chatrčí vo svojich murovaných domoch v obci a každý má svoje súpisné číslo. Obec za Berkyho éry plynofikovali, zaviedli verejné osvetlenie aj verejný rozhlas. Obec zamestnáva sedem Rómov na protipovodňových prácach, štyria pracujú v škole. Starostu by sa vzdelanostný cenzus nijako nedotkol – má nielen strednú školu strojársku s maturitou, ale dokonca študuje Vysokú školu sv. Alžbety, odbor sociálna práca a zdravotníctvo. „Z jedenástich predmetov som mal sedem áčok a iba jedno déčko,“ dodáva na záver hrdo Tivadár Berky.
.rozdiel medzi Slovákmi a Maďarmi
V Berkyho susedstve býva Valéria Osaďanová (50), jedna z dvoch obecných poslankýň maďarskej národnosti. „Náš starosta? Ten má dobré srdce. Veľmi sme s ním spokojní. Hocikedy, aj v noci za ním môžete ísť a vypočuje si, čo vás trápi. Ak treba, zavolá zo svojho telefónu pohotovosť,“ rozpráva vdova, ktorá pracuje ako asistentka riaditeľa v miestnej škole. No aby nebolo všetko idylické, posťažuje sa na rómske deti. „V susednej obci Holiša, kde som žila predtým, sa ľudia nedelili na Rómov a na Maďarov. V Nitre nad Ipľom bývam dvadsať rokov a stále tu robia rozdiely. Malé rómske deti sa nechcú baviť s maďarskými, vedú ich k tomu rodičia,“ dodá Valéria Osaďanová.
Jeden z troch pracovníkov regionálnej pobočky Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity v Rimavskej Sobote, Albert Kováč (36), upozorňuje na zaujímavý fakt. Keby všade, kde majú na juhu stredného Slovenska väčšinu, volili Rómovia svojich, bolo by tu asi 30 rómskych starostov a nie iba 11 ako v súčasnosti. „Starí maďarskí bíreši, veľkostatkári, potrebovali nás, Rómov, ako pracovnú silu. Táto časť územia Slovenska počas vojny pripadla Maďarsku, môj starý otec bol ešte maďarský vojak. Nikdy sme nežili v osade, no trpím tým, že neovládam rómčinu. Maďari na juhu vždy razili voči Rómom asimilačný prístup. Naopak, Slováci na severe Slovenska nás vždy segregovali, len čo najďalej od seba,“ uvádza Kováč a dodáva, že dobrého rómskeho starostu nemajú iba v Nitre nad Ipľom, ale aj v iných obciach na okolí – v Hosticiach, vo Vieske nad Ipľom či v Šimonovciach.
.komu nechýba Dobrá Vôľa?
Neslávne známa spišská obec Žehra je príkladom toho, ako to dopadne, keď sa riešenie takzvaného rómskeho problému vymkne z rúk. Kedysi, ešte pred rokom 1989, žilo v biednej osade pomenovanej podľa travertínového lomu Dreveník asi 400 Rómov. V tesnom susedstve je pritom Spišská Kapitula a mestečko Spišské Podhradie, kam s obľubou chodievali nielen na nákupy, ale niektorí aj kradnúť či obťažovať starousadlíkov. Preto primátor František Slobodník (HZDS) vydal v roku 1993 protiústavné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), podľa ktorého mali Rómovia zákaz nočného vychádzania. Vzápätí toto VZN zrušil parlament.
Po rozpade Československa začali obyvateľov osady sťahovať do 12 novopostavených trojposchodových bytoviek s jasným zámerom – starú osadu zbúrať. Akosi sa to nepodarilo. V Dobrej Vôli je dnes popri bytovkách aj 24 nadstavieb a 41 nízkoštandardných bytov. Všetky sú, samozrejme, obývané, podobne ako pôvodné chatrče nad cestou. Celkovo tu žije asi 1 600 Rómov, z nich väčšina dnes v Anglicku poberá sociálne a iné podpory. Ak vám tu miestni povie „mám návštevu“, môžete si byť istí, že ide o príbuzných z Bredfordu alebo zo Sheffieldu.
Všetko je pritom zložitejšie. Najšikovnejší Rómovia si vo Veľkej Británii zarobili nemalé peniaze. Jedným z nich je Cyril Dunka, ktorého na Slovensku pred dvadsiatimi rokmi nespravodlivo odsúdili za úžeru. Kým sa preukázalo, že skutočnými úžerníkmi je rodina Pokutovcov, ktorí ho krivo obvinili, odsedel si niekoľko rokov vo väzení. A zbavil sa všetkých ilúzií o tejto krajine, kde pre farbu svojej pokožky nemohol nájsť prácu. Dunka odišiel aj s rodinou do Sheffieldu, kde začínal pri páse na hydinovej farme. Dnes tam robí na súde, pracuje aj jeho manželka Kvetoslava a syn Cyril (24), najstarší z ich piatich detí. Pozoruhodné je aj čosi iné, mená detí. Prvé dve deti, synovia Cyril a Miloš sa narodili ešte na Slovensku, zvyšné tri už v Anglicku a volajú sa príznačne Sebastián, Benjamin a Sára. Najstarší syn Cyril si za zarobené peniaze kúpil nedávno v Nemecku luxusné auto AUDI Q7. Stálo 50-tisíc eur a dnes ho môžete vidieť, ako si ho umýva na záhrade luxusného domu v centrálnej časti Žehry. Tento dom si Dunkovci kúpili už v susedstve „bielych“. Aj oni pritom bývali kedysi v pôvodnej biednej osade.
Podobne ako Dunkovci, aj zopár iných lepších rómskych rodín žije dnes plne integrovaných v centrálnej časti obce, spoločne s asi štyristo Nerómami. S osadou, vzdialenou dva kilometre, nechcú mať už nič spoločné a okolie ich akceptuje. Ak by Cyril Dunka alebo jeho švagriná, obecná poslankyňa a asistentka učiteľa na základnej škole v Spišských Vlachoch Viera Sabolová, kandidovali na starostu, zrejme by získali aj hlasy mnohých Nerómov. Mali by tak reálnu šancu nahradiť klan Mižigarovcov, ktorý tu s jednou štvorročnou prestávkou vládne šestnásť rokov. V roku 1998 zvolili za starostu Jozefa Mižigara, v roku 2002 ho vystriedal Neróm František Hadušovský. Toho v roku 2006 nahradil Marián Mižigar a odvtedy to ide so Žehrou dole vodou. Nelegálne obohacovanie sa a netransparentné nakladanie s majetkom obce, volebné podvody, odblokovanie občanov od informácií; to všetko spôsobilo, že starosta bol dva roky po nástupe do funkcie trestne stíhaný a odsúdený.
V doplňujúcich voľbách v roku 2008 vyhral jeho negramotný bratranec Ivan. Začal nádejne, s úsilím o splácanie dlhov po predchodcovi, no čoskoro sa ukázalo, že ani on nemá predpoklady na výkon zodpovednej funkcie. Okrem toho, Ivan Mižigar zamestnal ako hlavného kontrolóra obce právnika, Neróma Petra Mikuša z neďalekých Bystrian, ktorý pol roka, kým sa na podvod neprišlo, bral plat od obce aj ako sociálny terénny pracovník.
Nie div, že sa tu naplnil pohár trpezlivosti, najmä Nerómov. V roku 2009 vzniklo občianske združenie Nová Žehra. To malo hlavný cieľ – odčlenenie centrálnej časti od rómskej kolónie v Dobrej Vôli. Členov združenia prišiel viackrát osobne podporiť aj vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic so svojím poradcom Milanom Krajniakom. No novelu zákona, ktorý stanovuje, že na odčlenenie od mesta či obce je potrebných minimálne tritisíc obyvateľov, bývalá pravicová koalícia za čias Radičovej vlády ani dnešný Smer nepodporili. Dôvod je prostý. Najmä mestá by po odčlenení svojich menších častí prišli o nemalú časť podielových daní, a tak silný lobing zo strany Združenia miest a obcí Slovenska zabránil novele tohto zákona.
.nová Žehra
Podnikateľ v stavebníctve Miloš Pacovský (42) sa už na bašovanie Mižigarovcov nedokázal pozerať a inicioval vznik združenia Nová Žehra. Práve on bol v roku 2008 jediný protikandidát Ivana Mižigara (48) na starostu. Získal 240 hlasov, jeho súper raz toľko.
„Ešte za Mariána Mižigara sme dosiahli, že Ústavný súd vydal nález, podľa ktorého boli komunálne voľby v roku 2006 neplatné,“ hovorí Pacovský a pokračuje: „Prišli sem aj sudcovia , aby sa presvedčili o tom, že sa tu manipulovalo s hlasmi voličov. Počas volieb sa napríklad päťdesiat Rómov, ktorí už odvolili, postavilo pred dvere volebnej miestnosti, čím zabránili Nerómom ísť voliť. Tvrdili, že aj oni čakajú, čo nebola pravda. Jednoducho nám upreli volebné právo. Alebo sa tu bežne počas každých volieb stávalo to, že ak si klan Mižigarovcov nebol istý hlasmi niektorých voličov, tak tí predsedovi volebnej komisie nahlásili, že sú negramotní a mohli si vziať za plentu pomocníka, niekoho z klanu. A ten zabezpečil, aby zakrúžkovali toho správneho kandidáta.“
O združenie Nová Žehra a podvodné praktiky v obci sa začali zaujímať nielen politici, sudcovia a médiá, prišla sem aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu a Finančnej správy Košice. „Som už znechutený a neviem, či budem teraz v novembri opäť kandidovať na starostu,“ vraví Pacovský a dodáva: „Teraz je relatívny pokoj, polovica Rómov je v Anglicku, ale nikto nevie, aké to tu bude, keď sa vrátia.“
.rozhoduje vždy volič
Ak prídete k bytovkám v Dobrej Vôli v nedeľu dopoludnia, ale aj v ľubovoľný iný deň, naskytne sa vám bizarný pohľad. Okolo jednej z nich, zhodou okolností tej, kde býva Ivan Mižigar, je oplotený areál ihriska. Do nafukovacieho bazéna skáču deti, pričom dospelí sedia spokojne v tieni a popíjajú. Niektorí kávu, iní pálenku.
„Nie som starosta iba pre Rómov, ale pre všetkých občanov. V centrálnej časti Žehry som dokázal pre bielych vybudovať parkovisko, verejnú toaletu, cestu aj autobusové zastávky,“ začína Mižigar vymenúvať, čo všetko urobil a pokračuje: „Pre Rómov som vybavil to, že obec za nich vyrovnala niekoľkotisícové dlhy na pitnej vode. Už ju nebudú mať zadarmo, každý mesiac musia platiť desať eur. Ak Boh dá, v septembri vyrovnám posledný dlh 8-tisíc eur. Uznávam, je chyba, že mám iba základnú školu, nebudem to tajiť. V Kežmarku som začal študovať stavebnú priemyslovku, no nebavilo ma to. Ak novela zákona neprejde, budem v novembri opäť kandidovať. Poznám už za šesť rokov všetky chodníčky, každý kameň.“
Nie zásluhou starostu, ale Úradu splnomocnenca vznikne už onedlho v Dobrej Vôli vedľa tej existujúcej škola nová, modulová. Detí je tu toľko, že v susedných Spišských Vlachoch hrozí dvojzmenná, možno až trojzmenná prevádzka. Splnomocnec vlády Peter Pollák tým nie je nadšený, ale iné riešenie nevidí. „Rómovia v Žehre musia pochopiť, či je pre nich lepšie, ak im starosta odpustí dlhy za vodu a za elektrinu, čo nie je fér voči ostatným, alebo bude pracovať zodpovedne,“ dodáva Pollák. Áno, sofistikovanejšie dokážu kradnúť z verejných zdrojov starostovia so vzdelaním, no zároveň aj na príklade Žehry platí, že ponechať súčasný stav nie je únosné. Nikto však nevymyslí lepšie riešenie ako to, že najlepším sudcom je vždy napokon pri voľbách volič. Ak sú, pravda, spravodlivé.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.