Posledné bolo 13. októbra 1917, keď 70-tisíc zúčastnených ľudí videlo, ako slnko krúži po celej oblohe. 13. júla Matka Božia zverila deťom posolstvo, ktoré obsahovalo tri časti. Prvé dve boli zverejnené v roku 1942, posledné bolo zverejnené až v roku 2000. Druhá časť sa týka okrem iných skutočností samotného Ruska. Matka Božia v ňom vyzýva, aby pápež a biskupi sveta zasvätili svet a osobitne Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Varuje, že cez Rusko môže prísť na svet pohroma, ale nakoniec ohlasuje, že zasvätenie sa vykoná a Rusko sa obráti. Tretie tajomstvo sa týka veľkých nepokojov vo svete, pri ktorých bude pápež a mnohí ďalší biskupi a kňazi zavraždení.
O interpretácii týchto posolstiev sa vedú v cirkvi dodnes veľké diskusie. Možno kľúčovým odkazom posolstva Matky Božej sú však jej slová: „Moje Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí.“
.päť pápežov a slovenský biskup
Novodobí pápeži venovali zjaveniam vo Fatime osobitnú pozornosť. Pápež Pius XII. (1939 – 1958) povedal, že „Fatima je najväčší Boží zásah do dejín sveta a cirkvi od čias apoštolov“. Pápež Pavol VI. (1963 – 1978) navštívil Fatimu 13. mája 1967, na 50. výročie prvého zjavenia. 13. mája 1981, na výročný deň prvého fatimského zjavenia bol na pápeža Jána Pavla II. (1978 – 2005) spáchaný atentát. Vtedy si pápež priamo na kliniku nechal priniesť originálny text fatimského posolstva. Rok nato navštívil Fatimu, aby sa Matke Božej poďakoval za záchranu.
Vo vzduchu však visel stále odkaz z 13. júla 1917, aby pápež s biskupmi zasvätil svet a Rusko Panne Márii. V Ríme žil slovenský biskup Pavol Hnilica, ktorý bol v roku 1951 na Slovensku tajne vysvätený za biskupa a vzápätí musel ujsť do zahraničia, lebo jeho vysviacka bola vyzradená. Keď bol v roku 1978 zvolený za pápeža Ján Pavol II., biskup Hnilica mu pri prvom stretnutí povedal: „Svätý Otče, som presvedčený, že Ježiš Kristus si vás vybral za svojho nástupcu na Zemi preto, aby ste podľa odkazu Fatimy spolu s ostatnými biskupmi zasvätili Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ Ján Pavol II. mu nato odpovedal: „Pavol, ak získaš biskupov, som ochotný to urobiť hneď.“
Dňa 25. marca 1984, v deň, keď si Katolícka cirkev pripomína biblickú udalosť, ako archanjel Gabriel oznámil Márii, že sa jej narodí Mesiáš, sa Ján Pavol II. rozhodol, že zasvätí svet a osobitne Rusko Panne Márii. Pápež na Námestí sv. Petra vo Vatikáne predniesol pred sochou Matky Božej, ktorú priniesli až z Fatimy, spolu s biskupmi z celého sveta zasväcujúcu modlitbu. Nahlas vyslovil zasvätenie sveta, a potom sa na chvíľu odmlčal, aby vo svojom vnútri zasvätil aj samotné Rusko. Všetci na námestí vedeli, na koho v tom tichu pápež myslí.
Spomínanému biskupovi Pavlovi Hnilicovi sa spolu s jedným kňazom podarila v tých dňoch iná vec. Boli na návšteve v Indii a tam dostali na dni 21. až 25. marca 1984 vízum do Moskvy. V sobotu 24. marca navštívili ako turisti Kremeľ a v ňom Chrám usnutia Panny Márie, ktorý bol vtedy múzeom. Na vnútornej strane denníka Pravda mal biskup Hnilica nalepený latinský text omše i pápežovú modlitbu zasvätenia Ruska. V chráme, opretý o katedru, na ktorej pred revolúciou sedával moskovský patriarcha, akoby čítajúc noviny, odslúžil biskup i jeho tajomník omšu (víno mal v ampulke od liekov, v plastovom balíčku boli hostie). Trikrát počas tejto omše predniesol modlitbu zasvätenia. Predniesol ju aj predtým predtým v Kaplnke sv. Michala archanjela a po polnoci ju ešte raz prečítal niekoľko krokov od Leninovho mauzólea na Červenom námestí, znovu akoby čítajúc denník Pravda.
Pri najbližšom stretnutí pápež požiadal biskupa Hnilicu, aby mu podrobnejšie rozprával o jeho pobyte v Moskve. Nakoniec mu pápež povedal: „Pavol, Matka Božia ťa tam viedla za ruku.“ Načo biskup Hnilica povedal: „Svätý Otče, ona ma tam neviedla za ruku, ona ma niesla v náručí.“
Dňa 13. mája 2010 navštívil pápež Benedikt XVI. Fatimu. O desiatej hodine miestneho času slúžil pred Svätyňou Panny Márie Fatimskej svätú omšu, pred asi pol miliónom veriacich. V kázni okrem iného povedal: „Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocké posolstvo Fatimy je ukončené.“ A kázeň ukončil slovami: „Nech tých sedem rokov, ktoré nás delia od stého výročia fatimských zjavení (rok 2017), urýchli ohlásené víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na slávu Svätej Trojice.“
.františek a Rusko
Pápež František, ktorý prišiel z ďalekej Argentíny, prekvapil, keď hneď po svojom zvolení v marci 2013 dvakrát požiadal portugalského patriarchu kardinála José Policarpa, aby spolu s biskupmi Portugalska zasvätili jeho pápežský pontifikát Fatimskej Panne Márii. Patriarcha spolu s biskupmi tak učinili 13. mája 2013 a František ich zasväcujúcu modlitbu prijal.
Pápež František má dnes 77 rokov. V nedávnom rozhovore naznačil, že si vie predstaviť, že sa rovnako ako pápež Benedikt XVI. v jednej chvíli vzdá svojho úradu. Ale čas fatimskej storočnice a jeho zasvätenia Panne Márii ho isto držia v rozhodnutí dať cirkvi obnovenú tvár. Tento zrýchľujúci sa čas sa týka nielen tretej, tajomnej časti fatimského posolstva, kde v nepokojoch cirkvi i sveta má byť zabitý pápež i mnoho biskupov a duchovných sveta, ale aj Ruska. Rusko hralo a hrá v posolstvách Matky Božej z Fatimy rozhodujúcu úlohu. V tomto posolstve sa hovorí o obrátení Ruska. Je jasné, že pod obrátením Ruska nikto nemyslí, aby ruské pravoslávie prešlo na katolícku vieru, ani aby každý Rus žil životom svätca. Vieme, že v Biblii Hospodin žiadal od Abraháma desať spravodlivých, ktorí by zachránili Sodomu od záhuby.
Je Rusko obrátené? Čas sa skracuje a môže sa stať, že svet, cirkev i Rusko budú v krátkom čase povolaní odpovedať na znamenia nadchádzajúcej doby. Ale netreba zabúdať na slová z Fatimy: „Moje Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí“.
O interpretácii týchto posolstiev sa vedú v cirkvi dodnes veľké diskusie. Možno kľúčovým odkazom posolstva Matky Božej sú však jej slová: „Moje Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí.“
.päť pápežov a slovenský biskup
Novodobí pápeži venovali zjaveniam vo Fatime osobitnú pozornosť. Pápež Pius XII. (1939 – 1958) povedal, že „Fatima je najväčší Boží zásah do dejín sveta a cirkvi od čias apoštolov“. Pápež Pavol VI. (1963 – 1978) navštívil Fatimu 13. mája 1967, na 50. výročie prvého zjavenia. 13. mája 1981, na výročný deň prvého fatimského zjavenia bol na pápeža Jána Pavla II. (1978 – 2005) spáchaný atentát. Vtedy si pápež priamo na kliniku nechal priniesť originálny text fatimského posolstva. Rok nato navštívil Fatimu, aby sa Matke Božej poďakoval za záchranu.
Vo vzduchu však visel stále odkaz z 13. júla 1917, aby pápež s biskupmi zasvätil svet a Rusko Panne Márii. V Ríme žil slovenský biskup Pavol Hnilica, ktorý bol v roku 1951 na Slovensku tajne vysvätený za biskupa a vzápätí musel ujsť do zahraničia, lebo jeho vysviacka bola vyzradená. Keď bol v roku 1978 zvolený za pápeža Ján Pavol II., biskup Hnilica mu pri prvom stretnutí povedal: „Svätý Otče, som presvedčený, že Ježiš Kristus si vás vybral za svojho nástupcu na Zemi preto, aby ste podľa odkazu Fatimy spolu s ostatnými biskupmi zasvätili Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ Ján Pavol II. mu nato odpovedal: „Pavol, ak získaš biskupov, som ochotný to urobiť hneď.“
Dňa 25. marca 1984, v deň, keď si Katolícka cirkev pripomína biblickú udalosť, ako archanjel Gabriel oznámil Márii, že sa jej narodí Mesiáš, sa Ján Pavol II. rozhodol, že zasvätí svet a osobitne Rusko Panne Márii. Pápež na Námestí sv. Petra vo Vatikáne predniesol pred sochou Matky Božej, ktorú priniesli až z Fatimy, spolu s biskupmi z celého sveta zasväcujúcu modlitbu. Nahlas vyslovil zasvätenie sveta, a potom sa na chvíľu odmlčal, aby vo svojom vnútri zasvätil aj samotné Rusko. Všetci na námestí vedeli, na koho v tom tichu pápež myslí.
Spomínanému biskupovi Pavlovi Hnilicovi sa spolu s jedným kňazom podarila v tých dňoch iná vec. Boli na návšteve v Indii a tam dostali na dni 21. až 25. marca 1984 vízum do Moskvy. V sobotu 24. marca navštívili ako turisti Kremeľ a v ňom Chrám usnutia Panny Márie, ktorý bol vtedy múzeom. Na vnútornej strane denníka Pravda mal biskup Hnilica nalepený latinský text omše i pápežovú modlitbu zasvätenia Ruska. V chráme, opretý o katedru, na ktorej pred revolúciou sedával moskovský patriarcha, akoby čítajúc noviny, odslúžil biskup i jeho tajomník omšu (víno mal v ampulke od liekov, v plastovom balíčku boli hostie). Trikrát počas tejto omše predniesol modlitbu zasvätenia. Predniesol ju aj predtým predtým v Kaplnke sv. Michala archanjela a po polnoci ju ešte raz prečítal niekoľko krokov od Leninovho mauzólea na Červenom námestí, znovu akoby čítajúc denník Pravda.
Pri najbližšom stretnutí pápež požiadal biskupa Hnilicu, aby mu podrobnejšie rozprával o jeho pobyte v Moskve. Nakoniec mu pápež povedal: „Pavol, Matka Božia ťa tam viedla za ruku.“ Načo biskup Hnilica povedal: „Svätý Otče, ona ma tam neviedla za ruku, ona ma niesla v náručí.“
Dňa 13. mája 2010 navštívil pápež Benedikt XVI. Fatimu. O desiatej hodine miestneho času slúžil pred Svätyňou Panny Márie Fatimskej svätú omšu, pred asi pol miliónom veriacich. V kázni okrem iného povedal: „Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocké posolstvo Fatimy je ukončené.“ A kázeň ukončil slovami: „Nech tých sedem rokov, ktoré nás delia od stého výročia fatimských zjavení (rok 2017), urýchli ohlásené víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na slávu Svätej Trojice.“
.františek a Rusko
Pápež František, ktorý prišiel z ďalekej Argentíny, prekvapil, keď hneď po svojom zvolení v marci 2013 dvakrát požiadal portugalského patriarchu kardinála José Policarpa, aby spolu s biskupmi Portugalska zasvätili jeho pápežský pontifikát Fatimskej Panne Márii. Patriarcha spolu s biskupmi tak učinili 13. mája 2013 a František ich zasväcujúcu modlitbu prijal.
Pápež František má dnes 77 rokov. V nedávnom rozhovore naznačil, že si vie predstaviť, že sa rovnako ako pápež Benedikt XVI. v jednej chvíli vzdá svojho úradu. Ale čas fatimskej storočnice a jeho zasvätenia Panne Márii ho isto držia v rozhodnutí dať cirkvi obnovenú tvár. Tento zrýchľujúci sa čas sa týka nielen tretej, tajomnej časti fatimského posolstva, kde v nepokojoch cirkvi i sveta má byť zabitý pápež i mnoho biskupov a duchovných sveta, ale aj Ruska. Rusko hralo a hrá v posolstvách Matky Božej z Fatimy rozhodujúcu úlohu. V tomto posolstve sa hovorí o obrátení Ruska. Je jasné, že pod obrátením Ruska nikto nemyslí, aby ruské pravoslávie prešlo na katolícku vieru, ani aby každý Rus žil životom svätca. Vieme, že v Biblii Hospodin žiadal od Abraháma desať spravodlivých, ktorí by zachránili Sodomu od záhuby.
Je Rusko obrátené? Čas sa skracuje a môže sa stať, že svet, cirkev i Rusko budú v krátkom čase povolaní odpovedať na znamenia nadchádzajúcej doby. Ale netreba zabúdať na slová z Fatimy: „Moje Nepoškvrnené Srdce nakoniec zvíťazí“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.