Určite to poznáte. Ležíte na ležadle, váš zrak spočinie na upokojujúcej vodnej hladine, chvíľu so záujmom študujete jej vlnenie, potom sa zahľadíte na oblohu, skontrolujete ľudí, ktorých máte na dohľad, potom zadriemete. Teda, ak nemáte niečo na čítanie. Na chvíľu poslúžia aj noviny alebo časopis. Ak nemáte chuť svoju unavenú myseľ zaťažovať starosťami tohto sveta, neostáva nič iné, len sa uchýliť ku knihe. Lenže k akej?
Dovolíme si dať vám niekoľko rád a konkrétnych tipov, založených na skúsenosti niektorých plážových čitateľov.
.obrazovka či papier?
Vybavme to hneď na začiatku: eletronická čítačka alebo papierová kniha? Odpoveď je jednoduchá. Ak čítačku máte, tak si ju na dovolenku zoberte. Ak ju nemáte a cestujete naľahko – teda ináč než vlastným autom – tak dovolenka, najmä dlhšia, je dobrým dôvodom čítačku si zadovážiť. Technické problémy súvisiace s čítaním na slnku či s únavou očí, spôsobenou sústredeným hľadením na obrazovku, sú viac-menej vyriešené. A aj v exotických dovolenkových destináciách sa nájde miesto s rýchlym a funkčným wi-fi pokrytím, kde si môžete sťahovať všetko, po čom vaša čitateľská duša zatúži.
Takže čítačka? Nie celkom a nie pre každého. V prvom rade si treba uvedomiť, že v elektronickej podobe je síce veľa kníh v slovenčine či češtine, no stále je to len zlomok celkovej knižnej produkcie. Ak nečítate po anglicky, nemecky, španielsky či francúzsky, tak sa vám ľahko môže stať, že knihu, ktorú hľadáte, nenájdete. Ďalším mínusom e-kníh a ich čítačiek je ich „nudnosť”. Každá kniha vyzerá rovnako, každá má rovnaký formát – vždy držíte v ruke to isté zariadenie a čítate slová a vety na tej istej obrazovke. Hoci je papierová kniha spravidla ťažšia a objemnejšia, má pridanú hodnotu v grafike a v „materiálnosti” (môžete sa jej dotýkať, listujete fyzickými stránkami, každá kniha má svoju vôňu).
Keď sa minulé leto britský denník Guardian spýtal niekoľkých desiatok spisovateľov, umelcov, futbalových trénerov, novinárov a televíznych celebrít, či dávajú prednosť papierovým knihám, alebo elektronickým čítačkám, výsledok bol nerozhodný. Ani my nevieme povedať viac.
.teoretické úvahy
Teoretické úvahy nie sú vhodným letným čítaním. Nie je však (z čitateľského hľadiska) nič horšie, než skončiť na dlhej dovolenke s nesprávnymi, z hľadiska času, miesta a atmosféry nevhodnými knihami. Preto si pár všeobecných, dlhoročnou skúsenosťou podopretých úvah neodpustíme.
V prvom rade: idete na dovolenku, nie do študovne. Nech už sa to akokoľvek prieči vašej intelektuálnej povahe, na oddych potrebujete oddychové čítanie. Dobré je teda čokoľvek, pri čom si oddýchnete. Kolega Tomáš Prištiak si na letnej dovolenke vraj pochutnal na Šťastnej smrti od Alberta Camusa, maliar Laco Teren rád relaxuje listovaním knihou o japonských dvorových záhradách v Kyóte. Prečo nie? Každý oddychuje ináč. Zoberte si knihy, ktoré vás zaujmú, zabavia, ktorých čítanie bude pre vás pôžitkom. Dobrodružný román, červená knižnica, tínedžerské fantasy, literárny triler – čokoľvek.
Ďalšia vec: čím hrubšia kniha, tým lepšia a – pokiaľ máte miesto v aute – čím viac, tým lepšie. Hlavne košaté anglo-americké romány či detektívky s pridanou literárnou hodnotou, alebo knihy z oblasti populárnej histórie vrelo odporúčame. Čiže napríklad Sloboda od Jonathana Franzena (Argo, 2013), Pravda o afére Harryho Queberta (Slovart, 2013) alebo Paříž – oslnivý portrét města světel od Edwarda Rutherfurda (BB art, 2014). No a viac kníh si treba so sebou zobrať jednak pre prípad, že knihu prečítate rýchlejšie, než ste predpokladali, alebo vás rozčítaná kniha nebaví.
A do tretice: viacerí skúsení čitatelia na cestách odporúčajú čítať knihy, ktoré geograficky, historicky či kultúrne súvisia s miestom, kde sa budete nachádzať. Ak napríklad v Istanbule čítate Orhana Pamuka, lepšie porozumiete knihe aj mestu.
.elena Akácsová: nech sa to ľahko číta
Helen Fieldingová: Bridget Jonesová – Zbláznená do chlapa (Ikar, 2014).
Bridget Jonesová má dnes päťdesiat, je vdova po tom úžasnom Marcovi Darcym, má dve malé deti, píše scenár pre film, nezmúdrela ani o chlp a znovu hľadá lásku. Čo bolo milé na tridsiatničke, v jej veku už nie vždy funguje, ale inak je to stále dosť inteligentné, vtipné a romantické, aby sa to pri vode ľahko čítalo.
Gary Shteyngart: Megasmutná pravdivá lovestory (Argo, 2013).
Na túto knihu ma upútal odkaz v recenzii na Nonstop knihkupectví pana Penumbry, tak dúfam, že aj túto knihu prečítam s podobnou pasiou. Malo by ísť o dystopiu, vraj nanajvýš uveriteľnú zlú verziu našej budúcnosti, cez ktorú autor prenikavo glosuje rôzne aspekty našej súčastnosti. Plus svojbytný humor, dobrý český preklad, a samozrejme, lovestory.
Arto Paasilinna: Živý na vlastním pohřbu (Hejkal, 2014)
Pred pár rokmi mi jeho Autobus sebevrahů zachránil dovolenku, dávno som sa tak nenasmiala. Dúfam, že aj táto kniha, ktorá je čiastočnou autorovou biografiou, dostojí povesti thoto čierno-humorného autora.
.jaro Daniška: knihy podľa destinácie
Keď sme so ženou pred časom cestovali po Sicílii, mal som so sebou slávny sicílsky román Gepard (Ikar, 2011) od Giuseppe Tomasi di Lampedusu, ktorý majstrovsky vystihuje, ako je možné, že Sicíliu dobyl fakticky každý, kto sa na jej brehoch vylodil a Sicílčania sú napriek tomu nesmierne hrdým národom. Človek sa potom na sicílsku zmes gréckych, normanských, francúzskych, arabských či španielskych vplyvov pozerá trochu inak.
Návštevu Florencie mi podobným spôsobom spríjemnil životopis Antonia Forcelliniho: Michelangelo. Nepokojný život (Vyšehrad, 2012), nemusel som byť odsúdený na mudrovanie bedekra a celej tej renesančnej nádhere okolo som lepšie porozumel.
Španielsko je krajina býka, a teda Hemingwaya. Horúčavy Andalúzie sa zvládajú lepšie, keď má človek pri sebe pohárik studeného Tio Pepe a napínavé reportáže z 30. a 40. rokov minulého storočia, povedzme, výber starých Hemingwayových textov, ktoré vyšli po česky s názvom Neporažený (F341, 2012).
A napokon Turecko. To najkrajšie, čo v tejto krajine turista nájde, vybudovali Gréci a nikto im nezložil väčšiu poklonu ako Mika Waltari v románe Pád Cařihradu (Český klub, 2005) alebo historik Steven Runciman v knihe s rovnomenným názvom (Epocha, 2003). V chráme Hagia Sofia, ale aj paláci Topkapi potom uvidíte veci, ktoré tam bežný turista nevidí.
.jozef Majchrák: história a Sarajevo
Chcem v lete dočítať veľkolepú historickú epopeju Christophera Clarka Námesačníci (BB art, 2014) o tom, ako svet v roku 1914 dospel k prvej svetovej vojne. „Je to kniha, ktorá v posledných mesiacoch plnila stránky novín a vyvolala veľkú diskusiu nielen v Nemecku a v Rakúsku, ale aj na Balkáne. Aj pod dojmom nedávnej navštevy Sarajeva by som sa rád konečne dostal k už staršej knihe bývalého veľvyslanca v Bosne a Hercegovine Miroslava Mojžitu Sarajevo – čakanie na lastovičky (Kalligam, 2010).”
.zuzana Mojžišová: strašné a krásne zároveň
Nie som „vyznávačkou delenia literatúry na ľahkú a neľahkú, na takú, čo je dobrá k vode alebo k ohňu alebo do vlaku... Ak sa akejkoľvek knihe zvládnem podvoliť tak, že ma vezme do iného sveta, k iným než reálnym ľuďom – potom som v jej prítomnosti šťastná trebárs aj po siedmich hodinách v autobuse, strávených vedľa nesympatického spolucestujúceho. Mojím najčerstvejším takýmto prípadom je kniha Nesmrtelný příběh (Plus 2013) americkej autorky Catherynne M. Valenteovej. V jej príbehu sa Marija Morevna, hrdinka starých ruských bylín, ocitá pri okne domu v meste Sankt Peterburg, či vlastne Petrohrad, či vlastne Leningrad. Najprv je všetko v poriadku, potom prehrmí na jeseň revolúcia, potom niet bytov, potom prihrmí vojna a hlad... A Kostej Bezsmertnyj a bábuška Baba Jaga... Strašné aj krásne zároveň.”
.eva Čobejová: osviežujúci Viewegh
Áno, Michal Viewegh je alfasamec a narcis, navyše instantný spisovateľ, občas hanlivo označovaný za najlepšiu českú spisovateľku. Navyše sa v snobských literárnych kruhoch toto meno naozaj nepatrí vyslovovať, prípadne ho v týchto salónoch možno iba zdvorilo poľutovať pre závažné ochorenie, pri ktorom prišiel napríklad o krátkodobú pamäť. Ale ak nechcete na plážovom ležadle lúskať Kierkegaarda, tak skúste na osvieženie štyri roky starú Vieweghovu knižku Biomanželka (Druhé město, 2010). Opäť je v nej hlavnou postavou neznesiteľne sebastredný a nechutne úspešný spisovateľ, ale tentoraz ho život naozaj zaskočil – jeho mladá pôvabná manželka, ktorú si vzal aj preto, že túžila po klasickej rodine vo vidieckom domčeku, naskočila na všetky možné alternatívy. Oveľa viac sa venuje dojčiacim ženám, biozáhradke, svojej dule, charite, materskému centru či triedeniu odpadu ako svojmu slávnemu manželovi. Je to vtipné, sarkastické, a nie je to od veci. Český literárny kritik Jiří Peňás nazval toto dielko „pamfletom stroskotanca vo svete žien". A mimochodom, aj Peňás sa priznal, že si knižku prečítal s chuťou a na jeden záťah.
.pišta Vandal Chrappa: Bashevis Singer a Žalmy
Isaac Bashevis Singer: Otrok (Tranoscius, 2011) je kniha o osudovej láske, slobode, neslobode, o predurčenosti, sebaobetovaní, bolesti a nekonečne. Keď túto knihu vytiahnete na pláži, všetky paperbacky v okruhu 300 metrov v sekunde vzbĺknu od hanby. Otrok je kniha, ktorá neznesie žiadny protiargument!
Ak sa vyberieš na pláž, do hôr, či do púšte, nalistuj si v Knihe žalmov ten s číslom 104, padni na kolená a spievaj: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil!" Môžeš sa pri tom kochať dievčatami v bikinách, čajkami nad obzorom, oblakmi na nebi, alebo olivami, ktoré ti dali na pizzu! Nešpekuluj, jednoducho to skús!
.juraj Kušnierik: Coetzee a detektívky
Tento rok zoberiem so sebou päť kníh od juhoafrického spisovateľa J. M. Coetzeeho: Asi pred mesiacom vyšla v slovenskom preklade jeho najnovšia kniha Ježišovo detstvo (Citadela, 2014), hneď som si ju kúpil, no predtým, ako sa do nej pustím, by som si chcel prečítať jeho autobiografické knihy. Chcel som si zobrať aj dve detektívky, ktoré nedávno vyšli v novej edícii Labyrint vydavateľstva Premedia, no nakoniec si vezmem len jednu z nich. Do knihy kanadskej detektívkarky Louise Penny Tak vchádza svetlo, ktorú preložila naša kolegyňa Marína Gálisová, som sa totiž nechtiac začítal a nedokázal som knihu pustiť z rúk. Poľskú detektívku Zrnko pravdy od Zygmunta Miloszewského (Premedia, 2014) preto radšej ani neotváram a rovno si ju dám do kufra.
To sú naše tipy na knihy k vode. Najlepšie si však určite vyberiete sami. Nezabudnite preto pred odchodom do teplých krajín navštíviť kníhkupectvo a nechať sa inšpirovať tým, čo v ňom uvidíte.
Dovolíme si dať vám niekoľko rád a konkrétnych tipov, založených na skúsenosti niektorých plážových čitateľov.
.obrazovka či papier?
Vybavme to hneď na začiatku: eletronická čítačka alebo papierová kniha? Odpoveď je jednoduchá. Ak čítačku máte, tak si ju na dovolenku zoberte. Ak ju nemáte a cestujete naľahko – teda ináč než vlastným autom – tak dovolenka, najmä dlhšia, je dobrým dôvodom čítačku si zadovážiť. Technické problémy súvisiace s čítaním na slnku či s únavou očí, spôsobenou sústredeným hľadením na obrazovku, sú viac-menej vyriešené. A aj v exotických dovolenkových destináciách sa nájde miesto s rýchlym a funkčným wi-fi pokrytím, kde si môžete sťahovať všetko, po čom vaša čitateľská duša zatúži.
Takže čítačka? Nie celkom a nie pre každého. V prvom rade si treba uvedomiť, že v elektronickej podobe je síce veľa kníh v slovenčine či češtine, no stále je to len zlomok celkovej knižnej produkcie. Ak nečítate po anglicky, nemecky, španielsky či francúzsky, tak sa vám ľahko môže stať, že knihu, ktorú hľadáte, nenájdete. Ďalším mínusom e-kníh a ich čítačiek je ich „nudnosť”. Každá kniha vyzerá rovnako, každá má rovnaký formát – vždy držíte v ruke to isté zariadenie a čítate slová a vety na tej istej obrazovke. Hoci je papierová kniha spravidla ťažšia a objemnejšia, má pridanú hodnotu v grafike a v „materiálnosti” (môžete sa jej dotýkať, listujete fyzickými stránkami, každá kniha má svoju vôňu).
Keď sa minulé leto britský denník Guardian spýtal niekoľkých desiatok spisovateľov, umelcov, futbalových trénerov, novinárov a televíznych celebrít, či dávajú prednosť papierovým knihám, alebo elektronickým čítačkám, výsledok bol nerozhodný. Ani my nevieme povedať viac.
.teoretické úvahy
Teoretické úvahy nie sú vhodným letným čítaním. Nie je však (z čitateľského hľadiska) nič horšie, než skončiť na dlhej dovolenke s nesprávnymi, z hľadiska času, miesta a atmosféry nevhodnými knihami. Preto si pár všeobecných, dlhoročnou skúsenosťou podopretých úvah neodpustíme.
V prvom rade: idete na dovolenku, nie do študovne. Nech už sa to akokoľvek prieči vašej intelektuálnej povahe, na oddych potrebujete oddychové čítanie. Dobré je teda čokoľvek, pri čom si oddýchnete. Kolega Tomáš Prištiak si na letnej dovolenke vraj pochutnal na Šťastnej smrti od Alberta Camusa, maliar Laco Teren rád relaxuje listovaním knihou o japonských dvorových záhradách v Kyóte. Prečo nie? Každý oddychuje ináč. Zoberte si knihy, ktoré vás zaujmú, zabavia, ktorých čítanie bude pre vás pôžitkom. Dobrodružný román, červená knižnica, tínedžerské fantasy, literárny triler – čokoľvek.
Ďalšia vec: čím hrubšia kniha, tým lepšia a – pokiaľ máte miesto v aute – čím viac, tým lepšie. Hlavne košaté anglo-americké romány či detektívky s pridanou literárnou hodnotou, alebo knihy z oblasti populárnej histórie vrelo odporúčame. Čiže napríklad Sloboda od Jonathana Franzena (Argo, 2013), Pravda o afére Harryho Queberta (Slovart, 2013) alebo Paříž – oslnivý portrét města světel od Edwarda Rutherfurda (BB art, 2014). No a viac kníh si treba so sebou zobrať jednak pre prípad, že knihu prečítate rýchlejšie, než ste predpokladali, alebo vás rozčítaná kniha nebaví.
A do tretice: viacerí skúsení čitatelia na cestách odporúčajú čítať knihy, ktoré geograficky, historicky či kultúrne súvisia s miestom, kde sa budete nachádzať. Ak napríklad v Istanbule čítate Orhana Pamuka, lepšie porozumiete knihe aj mestu.
.elena Akácsová: nech sa to ľahko číta
Helen Fieldingová: Bridget Jonesová – Zbláznená do chlapa (Ikar, 2014).
Bridget Jonesová má dnes päťdesiat, je vdova po tom úžasnom Marcovi Darcym, má dve malé deti, píše scenár pre film, nezmúdrela ani o chlp a znovu hľadá lásku. Čo bolo milé na tridsiatničke, v jej veku už nie vždy funguje, ale inak je to stále dosť inteligentné, vtipné a romantické, aby sa to pri vode ľahko čítalo.
Gary Shteyngart: Megasmutná pravdivá lovestory (Argo, 2013).
Na túto knihu ma upútal odkaz v recenzii na Nonstop knihkupectví pana Penumbry, tak dúfam, že aj túto knihu prečítam s podobnou pasiou. Malo by ísť o dystopiu, vraj nanajvýš uveriteľnú zlú verziu našej budúcnosti, cez ktorú autor prenikavo glosuje rôzne aspekty našej súčastnosti. Plus svojbytný humor, dobrý český preklad, a samozrejme, lovestory.
Arto Paasilinna: Živý na vlastním pohřbu (Hejkal, 2014)
Pred pár rokmi mi jeho Autobus sebevrahů zachránil dovolenku, dávno som sa tak nenasmiala. Dúfam, že aj táto kniha, ktorá je čiastočnou autorovou biografiou, dostojí povesti thoto čierno-humorného autora.
.jaro Daniška: knihy podľa destinácie
Keď sme so ženou pred časom cestovali po Sicílii, mal som so sebou slávny sicílsky román Gepard (Ikar, 2011) od Giuseppe Tomasi di Lampedusu, ktorý majstrovsky vystihuje, ako je možné, že Sicíliu dobyl fakticky každý, kto sa na jej brehoch vylodil a Sicílčania sú napriek tomu nesmierne hrdým národom. Človek sa potom na sicílsku zmes gréckych, normanských, francúzskych, arabských či španielskych vplyvov pozerá trochu inak.
Návštevu Florencie mi podobným spôsobom spríjemnil životopis Antonia Forcelliniho: Michelangelo. Nepokojný život (Vyšehrad, 2012), nemusel som byť odsúdený na mudrovanie bedekra a celej tej renesančnej nádhere okolo som lepšie porozumel.
Španielsko je krajina býka, a teda Hemingwaya. Horúčavy Andalúzie sa zvládajú lepšie, keď má človek pri sebe pohárik studeného Tio Pepe a napínavé reportáže z 30. a 40. rokov minulého storočia, povedzme, výber starých Hemingwayových textov, ktoré vyšli po česky s názvom Neporažený (F341, 2012).
A napokon Turecko. To najkrajšie, čo v tejto krajine turista nájde, vybudovali Gréci a nikto im nezložil väčšiu poklonu ako Mika Waltari v románe Pád Cařihradu (Český klub, 2005) alebo historik Steven Runciman v knihe s rovnomenným názvom (Epocha, 2003). V chráme Hagia Sofia, ale aj paláci Topkapi potom uvidíte veci, ktoré tam bežný turista nevidí.
.jozef Majchrák: história a Sarajevo
Chcem v lete dočítať veľkolepú historickú epopeju Christophera Clarka Námesačníci (BB art, 2014) o tom, ako svet v roku 1914 dospel k prvej svetovej vojne. „Je to kniha, ktorá v posledných mesiacoch plnila stránky novín a vyvolala veľkú diskusiu nielen v Nemecku a v Rakúsku, ale aj na Balkáne. Aj pod dojmom nedávnej navštevy Sarajeva by som sa rád konečne dostal k už staršej knihe bývalého veľvyslanca v Bosne a Hercegovine Miroslava Mojžitu Sarajevo – čakanie na lastovičky (Kalligam, 2010).”
.zuzana Mojžišová: strašné a krásne zároveň
Nie som „vyznávačkou delenia literatúry na ľahkú a neľahkú, na takú, čo je dobrá k vode alebo k ohňu alebo do vlaku... Ak sa akejkoľvek knihe zvládnem podvoliť tak, že ma vezme do iného sveta, k iným než reálnym ľuďom – potom som v jej prítomnosti šťastná trebárs aj po siedmich hodinách v autobuse, strávených vedľa nesympatického spolucestujúceho. Mojím najčerstvejším takýmto prípadom je kniha Nesmrtelný příběh (Plus 2013) americkej autorky Catherynne M. Valenteovej. V jej príbehu sa Marija Morevna, hrdinka starých ruských bylín, ocitá pri okne domu v meste Sankt Peterburg, či vlastne Petrohrad, či vlastne Leningrad. Najprv je všetko v poriadku, potom prehrmí na jeseň revolúcia, potom niet bytov, potom prihrmí vojna a hlad... A Kostej Bezsmertnyj a bábuška Baba Jaga... Strašné aj krásne zároveň.”
.eva Čobejová: osviežujúci Viewegh
Áno, Michal Viewegh je alfasamec a narcis, navyše instantný spisovateľ, občas hanlivo označovaný za najlepšiu českú spisovateľku. Navyše sa v snobských literárnych kruhoch toto meno naozaj nepatrí vyslovovať, prípadne ho v týchto salónoch možno iba zdvorilo poľutovať pre závažné ochorenie, pri ktorom prišiel napríklad o krátkodobú pamäť. Ale ak nechcete na plážovom ležadle lúskať Kierkegaarda, tak skúste na osvieženie štyri roky starú Vieweghovu knižku Biomanželka (Druhé město, 2010). Opäť je v nej hlavnou postavou neznesiteľne sebastredný a nechutne úspešný spisovateľ, ale tentoraz ho život naozaj zaskočil – jeho mladá pôvabná manželka, ktorú si vzal aj preto, že túžila po klasickej rodine vo vidieckom domčeku, naskočila na všetky možné alternatívy. Oveľa viac sa venuje dojčiacim ženám, biozáhradke, svojej dule, charite, materskému centru či triedeniu odpadu ako svojmu slávnemu manželovi. Je to vtipné, sarkastické, a nie je to od veci. Český literárny kritik Jiří Peňás nazval toto dielko „pamfletom stroskotanca vo svete žien". A mimochodom, aj Peňás sa priznal, že si knižku prečítal s chuťou a na jeden záťah.
.pišta Vandal Chrappa: Bashevis Singer a Žalmy
Isaac Bashevis Singer: Otrok (Tranoscius, 2011) je kniha o osudovej láske, slobode, neslobode, o predurčenosti, sebaobetovaní, bolesti a nekonečne. Keď túto knihu vytiahnete na pláži, všetky paperbacky v okruhu 300 metrov v sekunde vzbĺknu od hanby. Otrok je kniha, ktorá neznesie žiadny protiargument!
Ak sa vyberieš na pláž, do hôr, či do púšte, nalistuj si v Knihe žalmov ten s číslom 104, padni na kolená a spievaj: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil!" Môžeš sa pri tom kochať dievčatami v bikinách, čajkami nad obzorom, oblakmi na nebi, alebo olivami, ktoré ti dali na pizzu! Nešpekuluj, jednoducho to skús!
.juraj Kušnierik: Coetzee a detektívky
Tento rok zoberiem so sebou päť kníh od juhoafrického spisovateľa J. M. Coetzeeho: Asi pred mesiacom vyšla v slovenskom preklade jeho najnovšia kniha Ježišovo detstvo (Citadela, 2014), hneď som si ju kúpil, no predtým, ako sa do nej pustím, by som si chcel prečítať jeho autobiografické knihy. Chcel som si zobrať aj dve detektívky, ktoré nedávno vyšli v novej edícii Labyrint vydavateľstva Premedia, no nakoniec si vezmem len jednu z nich. Do knihy kanadskej detektívkarky Louise Penny Tak vchádza svetlo, ktorú preložila naša kolegyňa Marína Gálisová, som sa totiž nechtiac začítal a nedokázal som knihu pustiť z rúk. Poľskú detektívku Zrnko pravdy od Zygmunta Miloszewského (Premedia, 2014) preto radšej ani neotváram a rovno si ju dám do kufra.
To sú naše tipy na knihy k vode. Najlepšie si však určite vyberiete sami. Nezabudnite preto pred odchodom do teplých krajín navštíviť kníhkupectvo a nechať sa inšpirovať tým, čo v ňom uvidíte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.