Jej meno sa opäť často spomína v médiách. Nielen preto, že v apríli oznámila svoje prvé tehotenstvo, ale tentoraz najmä v súvislosti s rečníckym biznisom jej rodiny.
O tom, že Clintonovci za svoje prejavy napríklad na univerzitnej pôde dostávajú rozprávkové sumy, sa vie dávno. Bill aj Hillary zarobili za posledných desať rokov pre svoju nadáciu Bill, Hillary and Chelsea Clinton Foundation vyše sto miliónov dolárov, píšu New York Times. Len za posledný rok dostal Bill Clinton za prednesené prejavy 17 miliónov dolárov. Nedávno sa okolo platených vystúpení Hillary Clintonovej rozpútal škandál, pretože štátne univerzity boli terčom kritiky, že hviezdne honoráre bývalej prvej dámy a prezidentskej kandidátky sú pre ne pridrahé – ako daňovníkmi financované inštitúcie by si mali rozmyslieť, či tieto financie nemožno vynaložiť aj lepšie. Suma tristotisíc dolárov za jeden Hillarin prejav totiž naozaj nie je malá.
Chelsea Clinton je najmladšia z rečníckej dynastie, a hoci jej honoráre nedosahujú výšku tých rodičovských, ani 75-tisíc dolárov za vystúpenie nemožno pokladať za vreckové. Chelsea však zdôrazňuje, že zarobená suma zakaždým putuje do nadácie. Médiá ju ani nekritizujú, tak ako jej matku – lebo zatiaľ niet indícií, že by sa Chelsea chystala na politickú dráhu. Aj keď jeden náznak by tu predsa len bol. Bývalá „prvá dcéra“ Ameriky sa cíti vo svetle reflektorov dobre. Vzhľadom na jej detstvo je to prekvapenie.
.s tajnou službou za chrbtom
Keď boli Bill a Hillary ešte ako mladý pár koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia na Vianoce vo Veľkej Británii, navštívili aj slávnu štvrť bohémov, zvanú Chelsea. Veľmi sa im tam páčilo. Potom Bill Clinton počul pieseň Chelsea Morning, ktorú zložila Kanaďanka Joni Mitchell, v podaní americkej speváčky Judy Collinsovej. Vtedy vraj budúci prezident vyhlásil: „Ak raz budeme mať dcéru, mala by sa volať Chelsea.“ Toľko k nezvyčajnému menu – kto má netypických rodičov, výstrelku v rodnom liste sa nevyhne. Chelsea Clinton sa narodila v roku 1980 a jej otec na svoj prísľub, týkajúci sa mena, očividne nezabudol.
Ani detstvo nemala Chelsea celkom bežné. Už v dvoch rokoch sprevádzala rodičov počas kampane pred guvernérskymi voľbami v Arkansase. Neskôr bola pri rodinnom stole svedkom, ako si jej rodičia nacvičujú predvolebné prezidentské debaty. Hádali sa pri nich, osočovali, ako keby šlo o život – s cieľom prežiť vopred všetky emócie politika, ktorý musí zvládnuť útoky od oponentov či médií. Malá sa podľa tvrdenia rodičov držala dobre a pohľad na tieto inscenované hádky ju vraj zocelil.
Možno aj áno, pretože keď sa ako trinásťročná nasťahovala do Bieleho domu, musela sa naozaj obrniť. Jej otec nastúpil ako čerstvo inaugurovaný prezident, ona dostala ochranku z tajnej služby (tá ju vo svojom kóde označila menom Energy) a nový život. Našťastie sa Clintonovci rozhodli požiadať médiá o istú zhovievavosť – skrátka, aby dali reportéri dospievajúcej Chelsea pokoj. Margaret Truman, dcéra bývalého prezidenta Harryho Trumana, napísala editorovi New York Times list, v ktorom ich snahu podporila. O detstve na očiach verejnosti vedela svoje. Médiá sa začas držali na uzde.
Dosť nemilo do tejto idylky zasiahol arcikonzervatívec, ale najmä arcijazyčník Rush Limbaugh vo svojom programe. Oznámil divákom, že iste poznajú kocúra, ktorého chovajú v Bielom dome, volá sa Socks. „Ale vedeli ste, že v Bielom dome majú aj psa?“ spýtal sa. A vzápätí ukázal fotografiu trinásťročnej Chelsea. Vyzerala vtedy ako bežná tínedžerka, čo ešte neprekonala rukatú, nohatú a zubatú fázu. To, že Rush Limbaugh krásou nikdy nevynikal, v gagu akosi zaniklo. Ale našťastie to „prvá dcéra“ predýchala a bolo. Napokon, prežila aj horšie chvíle. Napríklad rodinnú krízu, keď Bielym domom a najmä domácnosťou Clintonovcov otriasla aféra s Monicou Lewinskou.
.šarm a koža z teflónu
Chelsea bola dobrá študentka a svojho otca sklamala len raz, keď presedlala z futbalu a softballu na balet. No školu absolvovala bez problémov a v roku 1997 začala študovať na Stanford University. Stále musela žiť obklopená tajnou službou a podľa dostupných zdrojov sa agenti maskovaní za študentov normálne ubytovali v jej internáte, aby ju mohli strážiť. Vyštudovala dejiny, vyhla sa alkoholickým aj iným excesom, a ak rebelovala, tak diskrétne. V štúdiu pokračovala na Oxforde, potom znovu v USA na Columbia University. Od roku 2003 začala sériu konzultantských džobov pre viaceré firmy a časom dostala miesto viceprezidentky clintonovskej nadácie. Stala sa tiež mimoriadnou dopisovateľkou NBC. Keď si v roku 2010 vzala za manžela Marca Mezvinského, hovorilo sa o spojení dvoch silných rodín. Manželia Mezvinskí, Marcovi rodičia, majú obaja za sebou úspešnú kariéru v Kongrese za Demokratickú stranu.
Bývalé dieťa Bieleho domu dospelo. Chelsea pôsobí ako vyrovnaná, elegantná mladá žena a psinu z jej vzhľadu si už nikto nerobí. Zato sa špekuluje o tom, či sa vydá v stopách svojich politicky hyperaktívnych rodičov. Nevyzerá to, že by ju roky strávené v tomto prostredí proti politike zaočkovali. Naopak. Zdá sa, že po otcovi zdedila talent na vystupovanie pred ľuďmi a po matke nie hrošiu, ale doslova teflónovú kožu. Túto mladú ženu len tak niečo nezloží. Takže... uvidíme.
O tom, že Clintonovci za svoje prejavy napríklad na univerzitnej pôde dostávajú rozprávkové sumy, sa vie dávno. Bill aj Hillary zarobili za posledných desať rokov pre svoju nadáciu Bill, Hillary and Chelsea Clinton Foundation vyše sto miliónov dolárov, píšu New York Times. Len za posledný rok dostal Bill Clinton za prednesené prejavy 17 miliónov dolárov. Nedávno sa okolo platených vystúpení Hillary Clintonovej rozpútal škandál, pretože štátne univerzity boli terčom kritiky, že hviezdne honoráre bývalej prvej dámy a prezidentskej kandidátky sú pre ne pridrahé – ako daňovníkmi financované inštitúcie by si mali rozmyslieť, či tieto financie nemožno vynaložiť aj lepšie. Suma tristotisíc dolárov za jeden Hillarin prejav totiž naozaj nie je malá.
Chelsea Clinton je najmladšia z rečníckej dynastie, a hoci jej honoráre nedosahujú výšku tých rodičovských, ani 75-tisíc dolárov za vystúpenie nemožno pokladať za vreckové. Chelsea však zdôrazňuje, že zarobená suma zakaždým putuje do nadácie. Médiá ju ani nekritizujú, tak ako jej matku – lebo zatiaľ niet indícií, že by sa Chelsea chystala na politickú dráhu. Aj keď jeden náznak by tu predsa len bol. Bývalá „prvá dcéra“ Ameriky sa cíti vo svetle reflektorov dobre. Vzhľadom na jej detstvo je to prekvapenie.
.s tajnou službou za chrbtom
Keď boli Bill a Hillary ešte ako mladý pár koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia na Vianoce vo Veľkej Británii, navštívili aj slávnu štvrť bohémov, zvanú Chelsea. Veľmi sa im tam páčilo. Potom Bill Clinton počul pieseň Chelsea Morning, ktorú zložila Kanaďanka Joni Mitchell, v podaní americkej speváčky Judy Collinsovej. Vtedy vraj budúci prezident vyhlásil: „Ak raz budeme mať dcéru, mala by sa volať Chelsea.“ Toľko k nezvyčajnému menu – kto má netypických rodičov, výstrelku v rodnom liste sa nevyhne. Chelsea Clinton sa narodila v roku 1980 a jej otec na svoj prísľub, týkajúci sa mena, očividne nezabudol.
Ani detstvo nemala Chelsea celkom bežné. Už v dvoch rokoch sprevádzala rodičov počas kampane pred guvernérskymi voľbami v Arkansase. Neskôr bola pri rodinnom stole svedkom, ako si jej rodičia nacvičujú predvolebné prezidentské debaty. Hádali sa pri nich, osočovali, ako keby šlo o život – s cieľom prežiť vopred všetky emócie politika, ktorý musí zvládnuť útoky od oponentov či médií. Malá sa podľa tvrdenia rodičov držala dobre a pohľad na tieto inscenované hádky ju vraj zocelil.
Možno aj áno, pretože keď sa ako trinásťročná nasťahovala do Bieleho domu, musela sa naozaj obrniť. Jej otec nastúpil ako čerstvo inaugurovaný prezident, ona dostala ochranku z tajnej služby (tá ju vo svojom kóde označila menom Energy) a nový život. Našťastie sa Clintonovci rozhodli požiadať médiá o istú zhovievavosť – skrátka, aby dali reportéri dospievajúcej Chelsea pokoj. Margaret Truman, dcéra bývalého prezidenta Harryho Trumana, napísala editorovi New York Times list, v ktorom ich snahu podporila. O detstve na očiach verejnosti vedela svoje. Médiá sa začas držali na uzde.
Dosť nemilo do tejto idylky zasiahol arcikonzervatívec, ale najmä arcijazyčník Rush Limbaugh vo svojom programe. Oznámil divákom, že iste poznajú kocúra, ktorého chovajú v Bielom dome, volá sa Socks. „Ale vedeli ste, že v Bielom dome majú aj psa?“ spýtal sa. A vzápätí ukázal fotografiu trinásťročnej Chelsea. Vyzerala vtedy ako bežná tínedžerka, čo ešte neprekonala rukatú, nohatú a zubatú fázu. To, že Rush Limbaugh krásou nikdy nevynikal, v gagu akosi zaniklo. Ale našťastie to „prvá dcéra“ predýchala a bolo. Napokon, prežila aj horšie chvíle. Napríklad rodinnú krízu, keď Bielym domom a najmä domácnosťou Clintonovcov otriasla aféra s Monicou Lewinskou.
.šarm a koža z teflónu
Chelsea bola dobrá študentka a svojho otca sklamala len raz, keď presedlala z futbalu a softballu na balet. No školu absolvovala bez problémov a v roku 1997 začala študovať na Stanford University. Stále musela žiť obklopená tajnou službou a podľa dostupných zdrojov sa agenti maskovaní za študentov normálne ubytovali v jej internáte, aby ju mohli strážiť. Vyštudovala dejiny, vyhla sa alkoholickým aj iným excesom, a ak rebelovala, tak diskrétne. V štúdiu pokračovala na Oxforde, potom znovu v USA na Columbia University. Od roku 2003 začala sériu konzultantských džobov pre viaceré firmy a časom dostala miesto viceprezidentky clintonovskej nadácie. Stala sa tiež mimoriadnou dopisovateľkou NBC. Keď si v roku 2010 vzala za manžela Marca Mezvinského, hovorilo sa o spojení dvoch silných rodín. Manželia Mezvinskí, Marcovi rodičia, majú obaja za sebou úspešnú kariéru v Kongrese za Demokratickú stranu.
Bývalé dieťa Bieleho domu dospelo. Chelsea pôsobí ako vyrovnaná, elegantná mladá žena a psinu z jej vzhľadu si už nikto nerobí. Zato sa špekuluje o tom, či sa vydá v stopách svojich politicky hyperaktívnych rodičov. Nevyzerá to, že by ju roky strávené v tomto prostredí proti politike zaočkovali. Naopak. Zdá sa, že po otcovi zdedila talent na vystupovanie pred ľuďmi a po matke nie hrošiu, ale doslova teflónovú kožu. Túto mladú ženu len tak niečo nezloží. Takže... uvidíme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.