Broskyňa je nádherné ovocie, ktoré ľudí inšpirovalo tisícročia. Presnejšie, prvýkrát ju začali spomínať v desiatom storočí pred Kristom v Číne, a to už mala za sebou veľmi úspešnú kariéru, pretože sa už približne 2 000 rokov pomaly a postupne neúnavnou ľudskou kultiváciou predrala až na miesto najobľúbenejšieho ovocia čínskych vládcov.
.rozkoš, vitalita a duchovia
Keď sa však na túto chlpatučkú a mäkučkú loptičku pozrieme, nemala to zrejme až také ťažké. Broskyňa je totiž nepopierateľne sexy. Jej šupka pripomína najjemnejšiu ženskú pokožku, vie sa vyfarbiť do nádherných ružových tónov, akoby sa pýrila. Broskyňa sa teda tvári naoko cudne, no vnútri tušíme množstvo nerestných rozkoší. Celý čas ju sprevádza osud ovocia, ktorý je vhodný pre metaforu ženských obliniek a zákutí. Keď sa na slnku rozpáli, vyslovene vábi, aby sa jej človek dotkol a pohladil ju.
Ale Číňania, ktorí si tento šmrncovný plod vypiplali, neostali len pri erotike či priamo sexe. Broskyňa sa stala v prvom rade symbolom zdravia, prosperity a dlhovekosti. Jej zakvitnuté halúzky zase symbolizovali vitalitu, pretože broskyňa kvitne skôr, ako pustí zo svojich konárov listy. Čiže vždy na jar sa na holom a zdanlivo mŕtvom bezlistom strome najprv objavili nádherné kvety, ktoré zvestovali víťazstvo nad zimou a chladom.
Právomoci broskyne sa však postupne rozrástli. Ak ste v ďalekej Ázii chceli odohnať zlých duchov – a tam sa na nich verí ešte aj teraz – najlepšie bolo pribiť nad veraje svojich dverí zopár zakvitnutých konárikov broskyne a duchovia sa neodvážili vojsť dnu. Dokonca skôr, ako do mesta zavítal cisársky sprievod, pred kolónou vždy chodili špeciálni vládcovi nosiči halúzok, ktorí zakvitnutými broskyňovými konárikmi odháňali zlé mocnosti.
.fresky, zátišia a labute
Z Číny sa broskyňa prekotúľala postupne do Perzie a tam ju našiel a prvýkrát ochutnal asi 300 rokov pred naším letopočtom istý nepokojný mladík z Európy, ktorý sa trochu doma začal nudiť a vybral sa so zopár tisíckami rovnako nepokojných chlapov na skusy. Volal sa Alexander a neskôr mu prischla mužná prezývka Veľký. Broskyňa urobila na neho taký veľký dojem, že hneď zopár stromčekov vytrhol aj s koreňmi a priniesol si ich so sebou domov.
V Grécku sa nové ovocie chytilo a začali ho prezývať perzské jablko. Exotické, láskou nabité ovocie okamžite rozprúdilo grécku fantáziu a tá sa preniesla neskôr aj na Rimanov. Tí už broskyne začali pestovať naozaj vo veľkom – predovšetkým v kraji Emilia Romagna. Veľké hostiny sa bez broskyňových oblín jednoducho nemohli zaobísť. Svedčia o tom aj fresky, ktoré sa zachovali na domoch zasypaných a zakonzervovaných známym výbuchom sopky Vezuv v roku 79 pred Kristom.
Broskyňa je, skrátka, nielen sexy ale aj fotogenická. Stačí si spomenúť na všetky tie zátišia, kde sa lenivo povaľuje a láka na šťavnaté hry minulého leta. Maľovali ju tí najlepší z najlepších: Carravaggio, Monet, Manet, Renoir, Rubens, Van Gogh.
K obdivovateľom sa, samozrejme, okrem umelcov pridali aj kuchári. Jeden z najväčších komplimentov jej zložil sám kodifikátor francúzskej a poťažmo európskej vysokej kuchyne, Auguste Escoffier. V roku 1892 sa totiž bezhlavo zaľúbil do slávnej austrálskej sopranistky Helen Mitchelovej, vystupujúcej pod umeleckým menom Nellie Melba. A na jej počesť a z vďaky za nádherný výkon v Lohengrinovi jej vymyslel dezert, ktorý sa v pozmenenej podobe podáva v reštauráciách dodnes. Pêche Melba na bankete pre speváčku v hoteli Savoy bola šperkom a okamžite uhranula londýnsku spoločnosť. Na obláčikoch z vanilkovej zmrzliny si hovela polka šťavnatej broskyne, dotvorená cukrovou vatou a preliata malinovým pyré tak, aby sa podobala na labuť.
.autor je scenárista.
Urobme si broskyňu Melba/
Tento recept sa už dávno na spôsob labute nerobí, dokonca sám Escoffier ho neskôr upravil, aby sa dal konzumovať bez zlého pocitu z búrania komplikovanej sochy. Najprv si pripravíme vanilkovú zmrzlinu, kto je lenivší, kúpi si ju. Poriadnu hrsť malín a štyri lyžice práškového cukru hodíme do mixéra alebo do tĺčika a vymiešame do hladkého pyré. Chytíme jednu dozretú, no nie prezretú broskyňu, prepolíme ju a vyberieme krásne zjazvené jadro. Potom sa s polkami nepárame a hodíme ich do poriadne studenej vody, najlepšie s ľadom. Počkáme chvíľu, vyberieme a obe polky veľmi jednoducho vyzlečieme z pokožky. Polky posypeme cukrom a necháme vychladiť spolu s malinovým pyré do chladničky. Keď prídu hostia alebo keď nás premôžu mlsné chute, vyberieme dezertné poháre, na dno naukladáme kopčeky vanilkovej zmzliny, na ne položíme polku ošúpanej broskyne, celé to jemne pofŕkame malinovým pyré a dokrášlime mandľovými lupienkami. Komu táto rozkoš ešte nebude stačiť, nech si k tomu pokojne pustí toho Wagnera.
.rozkoš, vitalita a duchovia
Keď sa však na túto chlpatučkú a mäkučkú loptičku pozrieme, nemala to zrejme až také ťažké. Broskyňa je totiž nepopierateľne sexy. Jej šupka pripomína najjemnejšiu ženskú pokožku, vie sa vyfarbiť do nádherných ružových tónov, akoby sa pýrila. Broskyňa sa teda tvári naoko cudne, no vnútri tušíme množstvo nerestných rozkoší. Celý čas ju sprevádza osud ovocia, ktorý je vhodný pre metaforu ženských obliniek a zákutí. Keď sa na slnku rozpáli, vyslovene vábi, aby sa jej človek dotkol a pohladil ju.
Ale Číňania, ktorí si tento šmrncovný plod vypiplali, neostali len pri erotike či priamo sexe. Broskyňa sa stala v prvom rade symbolom zdravia, prosperity a dlhovekosti. Jej zakvitnuté halúzky zase symbolizovali vitalitu, pretože broskyňa kvitne skôr, ako pustí zo svojich konárov listy. Čiže vždy na jar sa na holom a zdanlivo mŕtvom bezlistom strome najprv objavili nádherné kvety, ktoré zvestovali víťazstvo nad zimou a chladom.
Právomoci broskyne sa však postupne rozrástli. Ak ste v ďalekej Ázii chceli odohnať zlých duchov – a tam sa na nich verí ešte aj teraz – najlepšie bolo pribiť nad veraje svojich dverí zopár zakvitnutých konárikov broskyne a duchovia sa neodvážili vojsť dnu. Dokonca skôr, ako do mesta zavítal cisársky sprievod, pred kolónou vždy chodili špeciálni vládcovi nosiči halúzok, ktorí zakvitnutými broskyňovými konárikmi odháňali zlé mocnosti.
.fresky, zátišia a labute
Z Číny sa broskyňa prekotúľala postupne do Perzie a tam ju našiel a prvýkrát ochutnal asi 300 rokov pred naším letopočtom istý nepokojný mladík z Európy, ktorý sa trochu doma začal nudiť a vybral sa so zopár tisíckami rovnako nepokojných chlapov na skusy. Volal sa Alexander a neskôr mu prischla mužná prezývka Veľký. Broskyňa urobila na neho taký veľký dojem, že hneď zopár stromčekov vytrhol aj s koreňmi a priniesol si ich so sebou domov.
V Grécku sa nové ovocie chytilo a začali ho prezývať perzské jablko. Exotické, láskou nabité ovocie okamžite rozprúdilo grécku fantáziu a tá sa preniesla neskôr aj na Rimanov. Tí už broskyne začali pestovať naozaj vo veľkom – predovšetkým v kraji Emilia Romagna. Veľké hostiny sa bez broskyňových oblín jednoducho nemohli zaobísť. Svedčia o tom aj fresky, ktoré sa zachovali na domoch zasypaných a zakonzervovaných známym výbuchom sopky Vezuv v roku 79 pred Kristom.
Broskyňa je, skrátka, nielen sexy ale aj fotogenická. Stačí si spomenúť na všetky tie zátišia, kde sa lenivo povaľuje a láka na šťavnaté hry minulého leta. Maľovali ju tí najlepší z najlepších: Carravaggio, Monet, Manet, Renoir, Rubens, Van Gogh.
K obdivovateľom sa, samozrejme, okrem umelcov pridali aj kuchári. Jeden z najväčších komplimentov jej zložil sám kodifikátor francúzskej a poťažmo európskej vysokej kuchyne, Auguste Escoffier. V roku 1892 sa totiž bezhlavo zaľúbil do slávnej austrálskej sopranistky Helen Mitchelovej, vystupujúcej pod umeleckým menom Nellie Melba. A na jej počesť a z vďaky za nádherný výkon v Lohengrinovi jej vymyslel dezert, ktorý sa v pozmenenej podobe podáva v reštauráciách dodnes. Pêche Melba na bankete pre speváčku v hoteli Savoy bola šperkom a okamžite uhranula londýnsku spoločnosť. Na obláčikoch z vanilkovej zmrzliny si hovela polka šťavnatej broskyne, dotvorená cukrovou vatou a preliata malinovým pyré tak, aby sa podobala na labuť.
.autor je scenárista.
Urobme si broskyňu Melba/
Tento recept sa už dávno na spôsob labute nerobí, dokonca sám Escoffier ho neskôr upravil, aby sa dal konzumovať bez zlého pocitu z búrania komplikovanej sochy. Najprv si pripravíme vanilkovú zmrzlinu, kto je lenivší, kúpi si ju. Poriadnu hrsť malín a štyri lyžice práškového cukru hodíme do mixéra alebo do tĺčika a vymiešame do hladkého pyré. Chytíme jednu dozretú, no nie prezretú broskyňu, prepolíme ju a vyberieme krásne zjazvené jadro. Potom sa s polkami nepárame a hodíme ich do poriadne studenej vody, najlepšie s ľadom. Počkáme chvíľu, vyberieme a obe polky veľmi jednoducho vyzlečieme z pokožky. Polky posypeme cukrom a necháme vychladiť spolu s malinovým pyré do chladničky. Keď prídu hostia alebo keď nás premôžu mlsné chute, vyberieme dezertné poháre, na dno naukladáme kopčeky vanilkovej zmzliny, na ne položíme polku ošúpanej broskyne, celé to jemne pofŕkame malinovým pyré a dokrášlime mandľovými lupienkami. Komu táto rozkoš ešte nebude stačiť, nech si k tomu pokojne pustí toho Wagnera.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.