.už vieš, kto a prečo to urobil?
Nemám rád konšpiračné teórie. Aj preto som na začiatku váhal, či mám povedať celú pravdu. Nechcel som v ľuďoch vyvolať dojem, že sú do toho zapletené štátne orgány. Ale je pravda, že aute sedel okrem mojej priateľky aj človek, ktorý pracuje pre Vojenské spravodajstvo (VS). Odvtedy sa mi vyhýba, pričom nevie dôveryhodne vysvetliť, ako sa z Minska, kam sme cestovali na hokej, vrátil domov.
.čo robil v tvojom aute príslušník VS?
Stretli sme sa v roku 2010 v jednej krčme vo Svätom Juri, kde bývam. Vtedy som si myslel, že je to náhoda. Časom sme sa skamarátili, boli sme v intenzívnom kontakte. Po voľbách v roku 2012 mi povedal, že nastúpil k VS. Najskôr som si myslel, že mať takýto kontakt môže byť užitočné. Nepredpokladal som, že mi bude iniciatívne posúvať informácie zvnútra služby. Mohol som sa však pýtať, pričom taký človek ti môže naznačiť, či ideš v pátraní po konkrétnej kauze správnym smerom.
.teraz to však vyzerá, že bol na teba nasadený.
Tieto podozrenia som mal už dlhšie. Raz mi napríklad povedal, že ani netuším, čo všetko majú na mňa pripravené. Do auta, ktoré som vtedy nechával pred domom, mi vraj môže niekto podstrčiť drogy. Spomenul aj to, že mám doma neheslované wifi, takže by mi mohli všeličo uložiť do počítača. Najviac ma však zarazilo, keď mi pripomenul, ako som chcel požiadať súdneho znalca, aby ohodnotil môj dom. Vraj tam chceli poslať ich človeka, aby mi namontoval do domu kameru. Vtedy som si uvedomil, že rieši s ľuďmi z VS veci, ktoré sa týkajú môjho súkromia.
.ako sa správal počas krádeže tvojho auta v Poľsku?
Pôsobil zaskočene, takže v tom momente som nemal žiadne pochybnosti. Ale bolo zvláštne, že ako jedinému mu nič nezmizlo – telefón, doklady ani peniaze. Neskôr som si uvedomil, že aj v minulosti zo mňa vytiahol informácie, ktoré mohli použiť proti mne. Zaujímavé je aj to, že na tú cestu do Minska sa prihlásil sám. Človek, ktorý mal ísť pôvodne s nami, totiž deň predtým vycúval, že nemôže, pretože má toho veľa. Vzápätí mi zavolal spomínaný príslušník VS, či nemám v aute voľné miesto. Keď sme napokon dorazili do Minska, asi po dvoch hodinách zdrhol.
.kam zmizol?
Najskôr mi vypínal mobil. Potom tvrdil, že sa opil, ale už ide naspäť. Keď sme sa neskôr na Slovensku stretli, hovoril, že išiel taxíkom…
...z Minska taxíkom?
Áno, vraj išiel cez Litvu. Keď som povedal, že mu neverím, ukázal mi pas, v ktorom však bola len pečiatka z Bieloruska. Potom tvrdil, že išiel s prevádzačom, ktorého vraj našiel na ulici, v nejakej dodávke. Nakoniec povedal, že to bolo auto z nejakého veľvyslanectva. Skrátka, klamstvo na klamstvo. Vtedy som sa sám seba pýtal, prečo sa s týmto človekom vlastne stretávam.
.z toho, čo hovoríš, sa javí, že mohlo ísť aj o akciu vojenskej tajnej služby, ktorá ťa zrejme chcela paralyzovať za články o tunelovaní VSS za prvej Ficovej vlády. Čo s tým budeš robiť?
Budem sa oficiálne informovať, o čo išlo, podám aj trestné oznámenie. Netvrdím, že ten človek s tým mal určite niečo spoločné, o ceste do Minska vopred informoval aj svojich nadriadených. Možno len nebol pánom situácie. Pre mňa je to však lekcia a možno aj poučenie pre iných novinárov, ktorí robia na podobných témach. To znamená dvakrát neveriť ľuďom, ktorí pracujú pre spravodajské služby, tam žiadne kamarátstvo neexistuje. Viackrát som si myslel, že niekoho dobre poznám, takže dokážem ten vzťah manažovať. Potom však prešiel k tajným, kde mu začali tlačiť do hlavy, že má sledovať štátne záujmy.
.nebol si naivný, keď si začal so spomínaným tajným takúto hru?
Niektoré z týchto vzťahov sa v minulosti ukázali ako potrebné, pretože oficiálne nedostaneš z prostredia tajných služieb žiadne informácie. Kľúčové však je, aby si si takých ľudí nepustil príliš k telu. V tom som bol možno trochu naivný. Navyše som sa dozvedel, že človek, ktorý išiel so mnou do Minska, zrejme pracoval pre tajných dlhšie, ako tvrdil.
.takže teoreticky mohol na tebe pracovať už za prvej Ficovej vlády?
Je to možné.
.otázka z publika: prečo vám ten človek vlastne povedal, že robí pre VS? Nebolo by preňho lepšie, keby ste to nevedeli? A ďalšia vec: keď už ste to vedeli, prečo ste ho zobrali do Minska?
Nerozumiem jeho motivácii. Keď mi povedal, kde pracuje, bol opitý: no nemyslím si, že to bol jediný dôvod. Možno sa obával, že sa to dozviem z iných zdrojov, takže je lepšie, keď mi to povie hneď na začiatku sám. Navyše si tým vybudoval u mňa aj určitú dôveru. Samozrejme, že som mal vždy na pamäti, pre koho pracuje, ale kamarát je kamarát. Do Minska som ho zobral, pretože sme si rozumeli. V tomto som bol asi hlupák.
.v tom mercedese sedela aj tvoja priateľka. Po niekoľkých minútach ju však pustili, takže sa jej nič nestalo. Témy sa však okamžite chytil bulvár, ktorý hovoril o únose, čo zrejme ťažko znášala aj jej rodina.
Najhoršie je, keď si uvedomíš, že nemôžeš garantovať bezpečnosť svojich najbližších. Keby išlo o náhodu – že si v nesprávnom čase na nesprávnom mieste – tak s tým nič nespravíš. No keď vznikne podozrenie, že boli do toho zapojené štátne orgány, tak ťa prepadne pocit zúfalstva. Viackrát som mal zlé sny, čo by sa mohlo stať, keby sedela v aute moja päťročná dcéra.
Celý záznam diskusií s Tomom Nicholsonom a Jaroslavom Spišiakom nájdete na stránke www.tyzden.sk
Nemám rád konšpiračné teórie. Aj preto som na začiatku váhal, či mám povedať celú pravdu. Nechcel som v ľuďoch vyvolať dojem, že sú do toho zapletené štátne orgány. Ale je pravda, že aute sedel okrem mojej priateľky aj človek, ktorý pracuje pre Vojenské spravodajstvo (VS). Odvtedy sa mi vyhýba, pričom nevie dôveryhodne vysvetliť, ako sa z Minska, kam sme cestovali na hokej, vrátil domov.
.čo robil v tvojom aute príslušník VS?
Stretli sme sa v roku 2010 v jednej krčme vo Svätom Juri, kde bývam. Vtedy som si myslel, že je to náhoda. Časom sme sa skamarátili, boli sme v intenzívnom kontakte. Po voľbách v roku 2012 mi povedal, že nastúpil k VS. Najskôr som si myslel, že mať takýto kontakt môže byť užitočné. Nepredpokladal som, že mi bude iniciatívne posúvať informácie zvnútra služby. Mohol som sa však pýtať, pričom taký človek ti môže naznačiť, či ideš v pátraní po konkrétnej kauze správnym smerom.
.teraz to však vyzerá, že bol na teba nasadený.
Tieto podozrenia som mal už dlhšie. Raz mi napríklad povedal, že ani netuším, čo všetko majú na mňa pripravené. Do auta, ktoré som vtedy nechával pred domom, mi vraj môže niekto podstrčiť drogy. Spomenul aj to, že mám doma neheslované wifi, takže by mi mohli všeličo uložiť do počítača. Najviac ma však zarazilo, keď mi pripomenul, ako som chcel požiadať súdneho znalca, aby ohodnotil môj dom. Vraj tam chceli poslať ich človeka, aby mi namontoval do domu kameru. Vtedy som si uvedomil, že rieši s ľuďmi z VS veci, ktoré sa týkajú môjho súkromia.
.ako sa správal počas krádeže tvojho auta v Poľsku?
Pôsobil zaskočene, takže v tom momente som nemal žiadne pochybnosti. Ale bolo zvláštne, že ako jedinému mu nič nezmizlo – telefón, doklady ani peniaze. Neskôr som si uvedomil, že aj v minulosti zo mňa vytiahol informácie, ktoré mohli použiť proti mne. Zaujímavé je aj to, že na tú cestu do Minska sa prihlásil sám. Človek, ktorý mal ísť pôvodne s nami, totiž deň predtým vycúval, že nemôže, pretože má toho veľa. Vzápätí mi zavolal spomínaný príslušník VS, či nemám v aute voľné miesto. Keď sme napokon dorazili do Minska, asi po dvoch hodinách zdrhol.
.kam zmizol?
Najskôr mi vypínal mobil. Potom tvrdil, že sa opil, ale už ide naspäť. Keď sme sa neskôr na Slovensku stretli, hovoril, že išiel taxíkom…
...z Minska taxíkom?
Áno, vraj išiel cez Litvu. Keď som povedal, že mu neverím, ukázal mi pas, v ktorom však bola len pečiatka z Bieloruska. Potom tvrdil, že išiel s prevádzačom, ktorého vraj našiel na ulici, v nejakej dodávke. Nakoniec povedal, že to bolo auto z nejakého veľvyslanectva. Skrátka, klamstvo na klamstvo. Vtedy som sa sám seba pýtal, prečo sa s týmto človekom vlastne stretávam.
.z toho, čo hovoríš, sa javí, že mohlo ísť aj o akciu vojenskej tajnej služby, ktorá ťa zrejme chcela paralyzovať za články o tunelovaní VSS za prvej Ficovej vlády. Čo s tým budeš robiť?
Budem sa oficiálne informovať, o čo išlo, podám aj trestné oznámenie. Netvrdím, že ten človek s tým mal určite niečo spoločné, o ceste do Minska vopred informoval aj svojich nadriadených. Možno len nebol pánom situácie. Pre mňa je to však lekcia a možno aj poučenie pre iných novinárov, ktorí robia na podobných témach. To znamená dvakrát neveriť ľuďom, ktorí pracujú pre spravodajské služby, tam žiadne kamarátstvo neexistuje. Viackrát som si myslel, že niekoho dobre poznám, takže dokážem ten vzťah manažovať. Potom však prešiel k tajným, kde mu začali tlačiť do hlavy, že má sledovať štátne záujmy.
.nebol si naivný, keď si začal so spomínaným tajným takúto hru?
Niektoré z týchto vzťahov sa v minulosti ukázali ako potrebné, pretože oficiálne nedostaneš z prostredia tajných služieb žiadne informácie. Kľúčové však je, aby si si takých ľudí nepustil príliš k telu. V tom som bol možno trochu naivný. Navyše som sa dozvedel, že človek, ktorý išiel so mnou do Minska, zrejme pracoval pre tajných dlhšie, ako tvrdil.
.takže teoreticky mohol na tebe pracovať už za prvej Ficovej vlády?
Je to možné.
.otázka z publika: prečo vám ten človek vlastne povedal, že robí pre VS? Nebolo by preňho lepšie, keby ste to nevedeli? A ďalšia vec: keď už ste to vedeli, prečo ste ho zobrali do Minska?
Nerozumiem jeho motivácii. Keď mi povedal, kde pracuje, bol opitý: no nemyslím si, že to bol jediný dôvod. Možno sa obával, že sa to dozviem z iných zdrojov, takže je lepšie, keď mi to povie hneď na začiatku sám. Navyše si tým vybudoval u mňa aj určitú dôveru. Samozrejme, že som mal vždy na pamäti, pre koho pracuje, ale kamarát je kamarát. Do Minska som ho zobral, pretože sme si rozumeli. V tomto som bol asi hlupák.
.v tom mercedese sedela aj tvoja priateľka. Po niekoľkých minútach ju však pustili, takže sa jej nič nestalo. Témy sa však okamžite chytil bulvár, ktorý hovoril o únose, čo zrejme ťažko znášala aj jej rodina.
Najhoršie je, keď si uvedomíš, že nemôžeš garantovať bezpečnosť svojich najbližších. Keby išlo o náhodu – že si v nesprávnom čase na nesprávnom mieste – tak s tým nič nespravíš. No keď vznikne podozrenie, že boli do toho zapojené štátne orgány, tak ťa prepadne pocit zúfalstva. Viackrát som mal zlé sny, čo by sa mohlo stať, keby sedela v aute moja päťročná dcéra.
Celý záznam diskusií s Tomom Nicholsonom a Jaroslavom Spišiakom nájdete na stránke www.tyzden.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.