V roku 2007 v Česku udávala tón druhá vláda Mirka Topolánka. Kabinet, zložený z ODS, ľudovcov a zelených a podporovaný dvoma sociálnodemokratickými prebehlíkmi, presadil neveľmi presvedčivú reformu verejných financií, zaviedol tiež niekoľko noviniek v zdravotníctve, odložil prijatie eura na neurčito a vytrvalo (i keď nejednotne) presadzuje stavbu tzv. amerického radaru.
Horšie je to v českých luhoch a hájoch s politickou kultúrou – od nevysvetlených finančných káuz popredných politikov cez Topolánkove a Paroubkove milostné aféry až po vulgárnu rétoriku, ktorá sa pomaly stáva normou.
Pri čítaní svetových médií by sa mohlo zdať, že v Poľsku skončila „éra“ Kaczynských. Kým Lech zostáva aj naďalej prezidentom, dva roky trvajúcu vládu, obviňovanú z nacionalizmu, spiatočníctva, mravokárstva a zneužívania tajných služieb, pod vedením jeho brata Jaroslawa ukončili októbrové voľby. Na rozdiel od predchádzajúcich hlasovaní sa však niekdajší premiér nemusí za svoj výsledok hanbiť.
Novú vládu síce zostavoval líder dovtedy opozičnej Občianskej platformy Donald Tusk, ale Kaczynskému sa podarilo prevziať veľkú časť voličov svojich bývalých koaličných partnerov a s pomocou svojho brata môže novému kabinetu znepríjemňovať život. Nemusí to byť ľahké – Právo a spravodlivosť a Občianska platforma majú k sebe programovo oveľa bližšie, ako o tom hovoria.
Predčasné voľby sa konali aj na Ukrajine. Po dvoch mesiacoch vyjednávania sa Julia Tymošenková na milimeter priblížila premiérskemu postu. Jeden chýbajúci hlas však spôsobil, že „oranžové strany“ vládu zatiaľ nevytvorili a premiérom naďalej zostáva prorusky orientovaný Viktor Janukovyč. To všetko v čase, keď sa ukrajinskí susedia stávajú súčasťou schengenského priestoru a autoritársky ruský režim si nenechá ujsť príležitosť pripomenúť ukrajinskú energetickú závislosť.
Vývoj v Maďarsku je vzhľadom na to, že krajinu vedie socialistická vláda, dosť netypický: vládna koalícia začala so zavádzaním reforiem v zdravotníctve a dôchodkovom zabezpečení a taktiež zrušila desiatky železničných liniek a hovorí o privatizácii štátnych dopravných spoločností. Opozičný „pravicový“ FIDESZ protestuje ostro ľavicovou rétorikou a odborári štrajkujú.
V Rakúsku naďalej nemajú radi jadrovú energetiku. A aj po rozšírení schengenského priestoru chcú u našich západných susedov vykonávať kontroly aspoň vo vnútrozemí.
Horšie je to v českých luhoch a hájoch s politickou kultúrou – od nevysvetlených finančných káuz popredných politikov cez Topolánkove a Paroubkove milostné aféry až po vulgárnu rétoriku, ktorá sa pomaly stáva normou.
Pri čítaní svetových médií by sa mohlo zdať, že v Poľsku skončila „éra“ Kaczynských. Kým Lech zostáva aj naďalej prezidentom, dva roky trvajúcu vládu, obviňovanú z nacionalizmu, spiatočníctva, mravokárstva a zneužívania tajných služieb, pod vedením jeho brata Jaroslawa ukončili októbrové voľby. Na rozdiel od predchádzajúcich hlasovaní sa však niekdajší premiér nemusí za svoj výsledok hanbiť.
Novú vládu síce zostavoval líder dovtedy opozičnej Občianskej platformy Donald Tusk, ale Kaczynskému sa podarilo prevziať veľkú časť voličov svojich bývalých koaličných partnerov a s pomocou svojho brata môže novému kabinetu znepríjemňovať život. Nemusí to byť ľahké – Právo a spravodlivosť a Občianska platforma majú k sebe programovo oveľa bližšie, ako o tom hovoria.
Predčasné voľby sa konali aj na Ukrajine. Po dvoch mesiacoch vyjednávania sa Julia Tymošenková na milimeter priblížila premiérskemu postu. Jeden chýbajúci hlas však spôsobil, že „oranžové strany“ vládu zatiaľ nevytvorili a premiérom naďalej zostáva prorusky orientovaný Viktor Janukovyč. To všetko v čase, keď sa ukrajinskí susedia stávajú súčasťou schengenského priestoru a autoritársky ruský režim si nenechá ujsť príležitosť pripomenúť ukrajinskú energetickú závislosť.
Vývoj v Maďarsku je vzhľadom na to, že krajinu vedie socialistická vláda, dosť netypický: vládna koalícia začala so zavádzaním reforiem v zdravotníctve a dôchodkovom zabezpečení a taktiež zrušila desiatky železničných liniek a hovorí o privatizácii štátnych dopravných spoločností. Opozičný „pravicový“ FIDESZ protestuje ostro ľavicovou rétorikou a odborári štrajkujú.
V Rakúsku naďalej nemajú radi jadrovú energetiku. A aj po rozšírení schengenského priestoru chcú u našich západných susedov vykonávať kontroly aspoň vo vnútrozemí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.