Hoci sa v mediálnej oblasti tohto roku udiali viaceré zaujímavé veci, nič nedokázalo zatieniť bizarný vývoj v STV. Príbeh verejnoprávnej televízie mal totiž príkladne vystavaný dej so všetkými zákonitosťami dobrej drámy, teda až na katarziu, ktorá ani po vtipnej pointe s odvolaním Radima Hrehu neprišla.
Keď bol pred rokom do funkcie riaditeľa – stále relatívne silnej a vplyvnej – verejnoprávnej televízie zvolený na Slovensku takmer neznámy človek, logicky padla otázka, prečo práve on. Z Česka s ním prišla iba povesť ambiciózneho lobistu a servilného človeka bez veľkých schopností. Lenže odpoveď nebola taká zložitá: Smer po vyhratých voľbách nemal pripravených do významných funkcií takmer nijakých ľudí. Robilo mu problém obsadiť aj ministerské kreslá a na funkciu riaditeľa STV mu už naozaj nikto aspoň trošku použiteľný nezvýšil.
A tak s vďakou prijal odporučenie Jiřího Paroubka, že Hreha je ten správny človek. U neho mal Smer aspoň záruku, že za svoj neuveriteľný kariérny rast bude vďačný. A vďačný Hreha sa fakt snažil – zobral nominanta HZDS do manažmentu, vyhodil nepohodlného Kordu i Kýšku, držal chrbát neschopnému Šmihulovi, podpísal pre STV nevýhodnú zmluvu so Slovenským hokejovým zväzom Juraja Širokého, dal voľnú ruku pri tvorbe programu Márii Sedlákovej, osobe známej skôr svojím prepojením na podnikateľa Ivana Kmotríka než tvorivými schopnosťami. Ani to však nestačilo. Koalícia stále nebola spokojná a členovia rady, ktorí ju zastupujú, nevedeli, čo robiť. A tak konali skratovo: odvolali Hrehu bez prípravy ďalších krokov. Čo to hovorí o budúcnosti STV? Nič veselé. O funkciu šéfa STV bude bojovať čoraz menej zaujímavých osobností, no o to viac neschopných karieristov. Zmysel verejnoprávnosti sa bude čoraz viac vytrácať z verejného povedomia a koncesionári budú čoraz viac riešiť otázku, prečo máme toto platiť. Zástancov verejnoprávnej televízie je na Slovensku z roka na rok menej. V uplynulom roku ich opäť ubudlo.
Keď bol pred rokom do funkcie riaditeľa – stále relatívne silnej a vplyvnej – verejnoprávnej televízie zvolený na Slovensku takmer neznámy človek, logicky padla otázka, prečo práve on. Z Česka s ním prišla iba povesť ambiciózneho lobistu a servilného človeka bez veľkých schopností. Lenže odpoveď nebola taká zložitá: Smer po vyhratých voľbách nemal pripravených do významných funkcií takmer nijakých ľudí. Robilo mu problém obsadiť aj ministerské kreslá a na funkciu riaditeľa STV mu už naozaj nikto aspoň trošku použiteľný nezvýšil.
A tak s vďakou prijal odporučenie Jiřího Paroubka, že Hreha je ten správny človek. U neho mal Smer aspoň záruku, že za svoj neuveriteľný kariérny rast bude vďačný. A vďačný Hreha sa fakt snažil – zobral nominanta HZDS do manažmentu, vyhodil nepohodlného Kordu i Kýšku, držal chrbát neschopnému Šmihulovi, podpísal pre STV nevýhodnú zmluvu so Slovenským hokejovým zväzom Juraja Širokého, dal voľnú ruku pri tvorbe programu Márii Sedlákovej, osobe známej skôr svojím prepojením na podnikateľa Ivana Kmotríka než tvorivými schopnosťami. Ani to však nestačilo. Koalícia stále nebola spokojná a členovia rady, ktorí ju zastupujú, nevedeli, čo robiť. A tak konali skratovo: odvolali Hrehu bez prípravy ďalších krokov. Čo to hovorí o budúcnosti STV? Nič veselé. O funkciu šéfa STV bude bojovať čoraz menej zaujímavých osobností, no o to viac neschopných karieristov. Zmysel verejnoprávnosti sa bude čoraz viac vytrácať z verejného povedomia a koncesionári budú čoraz viac riešiť otázku, prečo máme toto platiť. Zástancov verejnoprávnej televízie je na Slovensku z roka na rok menej. V uplynulom roku ich opäť ubudlo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.