Enel a vláda, kto z koho

Slovenské elektrárne majú dvoch akcionárov. Dve tretiny vlastní taliansky Enel, tretinu štát. A medzi nimi došlo k vojne. V tej sa používajú aj policajné komandá. Slovenské elektrárne bývali klasický magnet pre politikov a ich podnikateľov. Tieklo do nich veľa peňazí a robil sa v nich veľký biznis, kde aj uliate percentá boli neuveriteľné peniaze. Keď sa v roku 2006 väčšinovým akcionárom stal taliansky Enel, začala sa nová hra, kto z koho. Išlo v nej hlavne o stavbu ďalších blokov v Mochovciach, teda o obrovský projekt. Premiér si stavbu zvolil za osobnú ambíciu. Taliani sa zaviazali dostavať dva jadrové bloky v Mochovciach. Od vlády dostali súhlas, aby to financovali zo ziskov elektrární. Teda neodvádzali časť dividend štátu, ktorý je naďalej spoluakcionárom. Hoci sa Taliani tvárili, že sú technologickí a inžinieringoví géniovia, celé to hapruje. Žiadajú viac peňazí a posúvajú termíny dostavby. Odídený minister Tomáš Malatinský však nahlas naznačil, o čom sa už roky hovorí potichu: že Taliani využívajú komplikovaný proces dostavby, aby cez svoje inžinieringové firmy posielali materskej firme peniaze, ktoré im štát zveril na to, aby ich investovali do dostavby jadrových Mochoviec. Oficiálnym argumentom predraženosti sú len udalosti vo Fukušime, po ktorých sa menili niektoré bezpečnostné štandardy jadrových elektrární. Toto celé je len malá časť problému. Taliani dnes otvorene hovoria, že by radi hneď predali svoj väčšinový podiel v elektrárňach. Teda ešte skôr, ako sa majú nové bloky spustiť. Zdá sa totiž, že problém nie je len s peniazmi, ale aj s realizáciou výstavby. Vyzerá to tak, že sfunkčniť nové bloky môže byť ešte celkom komplikovaná vec a taliansky manažment na to nemusí stačiť. Ale povedzme, že by sa to nakoniec Talianom podarilo. Na krku zostane ten najväčší problém.
Návratnosť investície bola počítaná pri výrazne vyšších cenách elektriny. V čase kreslenia plánov sa cena hýbala okolo 80 až 90 eur za megawatthodinu. To boli bežné predkrízové ceny a čakal sa ich ďalší rast. Dnes je elektrina na úrovni okolo 35 eur za megawathhodinu. Ak cena rapídne nestúpne v budúcich rokoch, bude to znamenať, že celá investícia nemá ekonomický zmysel. Prepočty naznačujú, že ekonomicky by dnes bolo najvýhodnejšie stavbu prerušiť. A to by bolo obrovské fiasko, po všetkých tých investíciách a vyhláseniach. Toto všetko vláda vie a ak sa fiasko zmaterializuje, bude to aj jej fiasko. Už len preto, že dostavba bola premiérova osobná ambícia, ktorú mohutne pretláčal. Ak by Taliani či ktokoľvek iný mali projekt dokončiť, budú chcieť garanciu, že na tom neprerobia. Teda buď rovno peniaze na pokračovanie, alebo garanciu výkupných cien alebo niečo iné, čo nakoniec zaplatia občania. Politicky presadený a spackaný projekt tak vzbudzuje nervozitu. Preto policajné ko mandá. Po nich prídu obvinenia, kto je väčší gauner.