Tim Geithner je zaujímavý chlapík. Narodil sa ako ľavicový republikán a neskôr sa stal pravicovým demokratom. Má chlapčenský zjav, nenávidí verejné prejavy, je priamočiary, neempaticky preruší nariekanie ľudí a spýta sa, či majú praktické riešenie. S odstupom času sa mu dajú vyčítať viaceré veci, ale zdá sa, že Geithner bol jeden z hlavných aktérov zastavenia finančnej paniky v roku 2009 a aj dôvodom, prečo Amerika prežila túto krízu menej bolestivo ako eurozóna.
Geithner začínal ako analytik u Kissingera, neskôr pričuchol k manažmentu kríz v Mexiku a Ázii pri talentovanom ekonómovi Summersovi. Ten si na Geithnerovi vážil najmä to, že sa nebál papuľovať. To ho vytiahlo až do centrálnej banky, kde bol dvojkou. Obama mu neskôr dal dokonca prednosť pred Summersom a vymenoval ho za ministra financií, hoci Geithner prácu nechcel z dôvodu pociťovaného nedostatku kvalifikácie a rodiny.
Geithner sa pokladá za otca myšlienky stres testov ako rázneho riešenia finančnej krízy. Stres test bolo analytické cvičenie centrálnej banky, ktorá skúmala, ako sa zmení finančné zdravie amerických bánk v nepriaznivom ekonomickom prostredí. Keď túto myš lienku komunikoval sebe vlastným, nie veľmi šikovným spôsobom na tlačovke, akciový trh skolaboval. Zdalo sa, že čím viac rozpráva, tým viac sa trh prepadáva. Napriek tomu, že sa hneď začalo špekulovať o jehom odídení, Geithner prežil všetkých ekonomických poradcov Obamu, šéfa úradu a dokonca aj Clintonovú. Nakoniec výsledky stres testov hodnoverne preukázali, že väčšina bánk by prežila aj „stresovú” ekonomickú situáciu. Banky si navzájom znova začali dôverovať. Takýto hodnoverný stres test sa spraví v eurozóne až tento rok.
Po 20-ročnej stabilite sme príliš uverili v silu menovej politiky, zabudli na riziko dlhu a na to, že ceny domov môžu aj plošne klesať. Kormidlovanie v kríze je veľmi nevďačné. Geithner hovorí, že je to ako situácia, keď horí lietadlo, dym ide do pilotnej kabíny a pasažieri chcú, aby pilot opustil kabínu a išiel hľadať možného teroristu alebo dať želiezka konštruktérovi lietadla. Kniha smutne dokumentuje, ako veľa politikov chce automaticky zneužiť situáciu a populisticky apeluje na šialené návrhy. Kríza tak ukáže charakter. Hlavný paradox finančnej krízy je, že návrhy, ktoré sa zdajú správne a spravodlivé, sú často cestou do pekla. Keď každý začne šetriť, ekonomika spadne. Naopak, čím väčšiu a razantnejšiu pomoc prisľúbim na začiatku, tým menej budem musieť reálne spraviť. Málokto vie, že finančná pomoc bankám v Amerika nestála nič, ale priniesla výnos 160 miliárd dolárov.
Geithnerovi sa môžu vyčítať rôzne veci. Keď bol v centrálnej banke, mohol prísnejšie dohliadať na Citigroup. Ako minister financií sa zrejme viac sústredil na nefungujúci finančný trh a menej riešil nedostatok dopytu. Najnovší výskum naznačuje, že sa asi mal pokúsiť spraviť viac v oblasti odpustenia dlhov pre domácnosti. Ale určite bol tým pozitívnejším líd rom v ťažkých časoch.
.autor je viceguvernér NBS
Geithner začínal ako analytik u Kissingera, neskôr pričuchol k manažmentu kríz v Mexiku a Ázii pri talentovanom ekonómovi Summersovi. Ten si na Geithnerovi vážil najmä to, že sa nebál papuľovať. To ho vytiahlo až do centrálnej banky, kde bol dvojkou. Obama mu neskôr dal dokonca prednosť pred Summersom a vymenoval ho za ministra financií, hoci Geithner prácu nechcel z dôvodu pociťovaného nedostatku kvalifikácie a rodiny.
Geithner sa pokladá za otca myšlienky stres testov ako rázneho riešenia finančnej krízy. Stres test bolo analytické cvičenie centrálnej banky, ktorá skúmala, ako sa zmení finančné zdravie amerických bánk v nepriaznivom ekonomickom prostredí. Keď túto myš lienku komunikoval sebe vlastným, nie veľmi šikovným spôsobom na tlačovke, akciový trh skolaboval. Zdalo sa, že čím viac rozpráva, tým viac sa trh prepadáva. Napriek tomu, že sa hneď začalo špekulovať o jehom odídení, Geithner prežil všetkých ekonomických poradcov Obamu, šéfa úradu a dokonca aj Clintonovú. Nakoniec výsledky stres testov hodnoverne preukázali, že väčšina bánk by prežila aj „stresovú” ekonomickú situáciu. Banky si navzájom znova začali dôverovať. Takýto hodnoverný stres test sa spraví v eurozóne až tento rok.
Po 20-ročnej stabilite sme príliš uverili v silu menovej politiky, zabudli na riziko dlhu a na to, že ceny domov môžu aj plošne klesať. Kormidlovanie v kríze je veľmi nevďačné. Geithner hovorí, že je to ako situácia, keď horí lietadlo, dym ide do pilotnej kabíny a pasažieri chcú, aby pilot opustil kabínu a išiel hľadať možného teroristu alebo dať želiezka konštruktérovi lietadla. Kniha smutne dokumentuje, ako veľa politikov chce automaticky zneužiť situáciu a populisticky apeluje na šialené návrhy. Kríza tak ukáže charakter. Hlavný paradox finančnej krízy je, že návrhy, ktoré sa zdajú správne a spravodlivé, sú často cestou do pekla. Keď každý začne šetriť, ekonomika spadne. Naopak, čím väčšiu a razantnejšiu pomoc prisľúbim na začiatku, tým menej budem musieť reálne spraviť. Málokto vie, že finančná pomoc bankám v Amerika nestála nič, ale priniesla výnos 160 miliárd dolárov.
Geithnerovi sa môžu vyčítať rôzne veci. Keď bol v centrálnej banke, mohol prísnejšie dohliadať na Citigroup. Ako minister financií sa zrejme viac sústredil na nefungujúci finančný trh a menej riešil nedostatok dopytu. Najnovší výskum naznačuje, že sa asi mal pokúsiť spraviť viac v oblasti odpustenia dlhov pre domácnosti. Ale určite bol tým pozitívnejším líd rom v ťažkých časoch.
.autor je viceguvernér NBS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.