Saganomániu sme nevyužili

.v Žiline boli v uplynulých dňoch prudké dažde, Saganovcov nevytopilo?
Petra nie, ale mňa áno. Peter má dom hneď vedľa, ale našťastie nemá pivnice. Mne voda zatopila pivnicu. Musel som si preto jeden deň nechal ujsť aj sledovanie Tour de France.

.sledovali ste dosiaľ všetky etapy a úspechy vášho brata?
Snažím sa, ale keď sú rovinaté etapy, tak väčšinou pozerám len ich závery. Najmä posledných tridsať, štyridsať kilometrov, keď sa jazdci pripravujú na záverečný šprint.

.peter je šprintér. Aká je vaša cyklistická špecializácia?
Ja som skôr tempár, teda ten, čo celý deň ťahá, aby Peter mohol zdvihnúť ruky nad hlavu. (Smiech.)

.kedy sa rozhoduje, že z niekoho bude šprintér, tempár, alebo vrchár?
Každý cyklista vidí už v juniorskom veku svoje silné stránky. Ešte do juniorských kategórií majú deti obmedzené prevody. Je to tak preto, aby sa naučili pekne frekvenčne jazdiť. Keď sa začnú používať prevody, tak sa rýchlo ukáže, kto má na čo dispozície.

.vy ste spolu s Petrom začínali ako horskí cyklisti. Ako laikom by sa nám preto zdalo, že po prechode na cestnú cyklistiku budú z vás a Petra jasní vrchári...
Môže byť. Ale Peter nie je čistokrvný šprintér. Aj vďaka skúsenostiam z horskej cyklistiky má takú techniku, že si v stúpaniach dokáže dobre rozložiť sily a využiť to potom v závere.

.teda to je jeho recept na úspech: rozložiťsi sily počas etapy?
Je to veľmi dôležité. Tých posledných päť, desať kilometrov však ide najmä o to, aby si pretekár vybojoval dobrú pozíciu na záverečný šprint. Tam sa to vtedy melie ako v práčke, každý šprintér má svoj vláčik, piatich-šiestich jazdcov, ktorí sa mu snažia pripraviť pozíciu, ale je to strašne tesné. Tam už ide aj o to, kto vie ako jazdiť. Stačí, keď trochu zle pribrzdíte a máte problém.

.prečo ste s bratom prešli z horskej cyklistiky na cestu? Zohralo v tom úlohu komerčné hľadisko, teda, že ste v tom videli väčšiu ekonomickú perspektívu?
Iste. V cyklistike je ťažké presadiť sa tak, aby ste sa tým mohli živiť. Pre horskú cyklistiku to platí dvojnásobne.

.keby ste boli špičkový horský cyklista, tak sa tým neuživíte?
Peter bol majster sveta aj majster Európy, ale pokiaľ ide o profesionálne angažmán, tak síce dostal ponuku, ale s tým, že ho nechceli platiť. Mal by super zázemie, mohol by cestovať na skvelé preteky, na sústredenia a nestálo by ho to nič, ale nemal by z toho žiadne zaujímavé peniaze. Aj preto veľa horských cyklistov neskôr prejde na cestu. Ja som tak urobil ešte pred Petrom, ale najmä z toho dôvodu, že cestná cyklistika mi išla lepšie.

.vy ste asi bol na začiatku pre Petra veľmi dôležitý. Pritiahli ste ho ku cyklistike a neskôr potom z hôr na cestu.
Áno, ja som začal prvý, on vtedy ešte skúšal futbal. Ale po troch mesiacoch sa pridal.

.od začiatku ste videli v Petrovi veľký potenciál?
On je o rok mladší, ale trénoval vždy s nami. Boli sme v Žiline skvelá partia. Výkonnostne sme vtedy na tom boli podobne, ale on jazdil o kategóriu nižšie.

.v čom bol Peter výnimočný, čo ho odlišovalo od ďalších talentov?
Pokiaľ ide o techniku, bol na tom vždy skvele. Nebál sa ísť nadoraz aj v situáciách, keď ja som už cítil trochu rešpekt. S bicyklom je akoby zrastený, čo je dar, ktorý maximálne využíva.

.čo bolo pre vás v začiatkoch kľúčové? Talent, podpora rodiny, dobrá tréningová partia?
Všetko, čo hovoríte, ale tá podpora rodiny bola kľúčová. Až kým som nepodpísal prvú profesionálnu zmluvu s Duklou Trenčín a nedostal plat, financovali všetko rodičia. Preto sme s Petrom nesmierne šťastní, že nám to vyšlo a dostali sme sa k profesionálom. V juniorskom veku sa totiž dostanete do bodu, keď sa musíte rozhodnúť. Buď dáte do toho dva-tri roky úplne všetko, aj za cenu napríklad horších výsledkov v škole a budete sa spoliehať, že dostanete nejaké angažmán, alebo s profesionálnou cyklistikou skončíte. Obidvaja s Petrom sme v tom mali, jednoducho, šťastie.

.jazdili ste za Duklu Trenčín, ktorá je kontinentálnym cyklistickým tímom. Aký je rozdiel medzi špičkovým slovenským tímom a talianskym tímom Cannondale, za ktorý s Petrom teraz jazdíte?
(Úsmev.) To sa nedá porovnávať. Sú to veľké rozdiely po všetkých stránkach, v v rozpočte, zabezpečení, ale aj v tom, aké preteky môžeme jazdiť. Je to asi tak, ako keby ste vo futbale porovnávali Žilinu s Realom Madrid.

.čo by sa muselo stať, aby raz mohla Dukla Trenčín jazdiť také preteky, ako jazdí Cannondale?
Všetko je to o peniazoch.

.musela by si účasť zaplatiť?
Medzinárodná cyklistická únia (UCI) prideľuje tri typy licencií. Tá najvyššia sa týka takzvanej World Tour, ktorú jazdí osemnásť až dvadsať tímov. Sú to najsilnejšie tímy s najväčšími rozpočtami, ktoré majú zabezpečenú účasť na najväčších cyklistických podujatiach, ako je Tour de France, Giro d'Italia, a všetky veľké  klasiky. Potom sú profesionálne kontinentálne tímy, ktoré môžu dostať za istých okolností divokú kartu a zúčastniť sa aj na takýchto veľkých pretekoch.

.a sem patrí aj Dukla Trenčín?
Nie, tá je ešte o kategóriu nižšie. Mohla by ísť síce na niektoré preteky aj s nami, ale museli by to byť také preteky, ktoré sú v našom kalendári nízko hodnotené.

.aký je približne rozpočet Cannondalu?
Neviem to presne. Minulý rok to mohlo byť niečo medzi 10 až 12 miliónmi eur. Napríklad taký tím Sky má rozpočet okolo dvadsať miliónov.

.vo vašom tíme je okolo tridsať jazdcov. Kto rozhoduje o tom, kto pôjde na aké preteky?
Je to kompetencia športových riaditeľov. Okrem výkonnosti tu niekedy zohrávajú úlohu aj sponzori. Ťažko sa to hodnotí, ale napríklad kolega z tímu Američan Ted King nemal tento rok úplne super výsledky, ale dostal sa na Tour de France (počas 10. etapy odstúpil, pozn. red.), pretože náš americký sponzor ho tam chcel mať.

.zrejme vás mrzí, že ste nešli na Tour de France.
Samozrejme, veľmi rád by som išiel a dúfam, že sa mi to raz podarí.  

.ako takýto profesionálny cyklistický tím trénuje? Ste stále spolu, alebo trénujete individuálne?
Mávame spoločné tréningové kempy. Niektoré tímy preferujú Kanárske ostrovy, iné zase Mallorcu. My ako taliansko-americký tím sme mávali kemp v Toskánsku.

.vy veľa pretekáte v Amerike. Prečo?
Máme amerického sponzora (Cannondale je americký výrobca bicyklov, pozn. red.), pre ktorého je zaujímavé, keď sa prezentujeme práve tam. Chodievame na preteky Okolo Kalifornie, Okolo Utahu, Okolo Colorada a končí sa to klasikami v Kanade.

.akurát o niekoľko dní budete štartovať na Okolo Utahu.
Bohužiaľ. (Smiech.)

.prečo bohužiaľ?
Pretože som chcel radšej štartovať na pretekoch Okolo Poľska, na ktorých má jedna etapa dojazd na Štrbskom plese. Okolo Utahu som už absolvoval dvakrát, a nie celkom mi to tam vyhovuje. Je tam vysoká nadmorská výška a veľký časový posun. Do Utahu priletím len tri dni pred pretekmi, čo je dosť krátky čas na aklimatizáciu. Vlani sme tam prišli tiež dva dni pred pretekmi a boli sme tak bez šance na dobrý výsledok. Potom neskôr na Okolo Colorada to už bolo lepšie, telo si zvyklo.

.nie je to pre vás ako tempára frustrujúce, že ste akoby dopredu odsúdený na to, že bojujete za tím, ale nie za individuálne víťazstvo?
Pre mňa to bude boj, ostatní chalani, ktorí idú so mnou do Ameriky, sú vrchári a budú určite bojovať aj o umiestnenia. Ja sa im v tom budem snažiť čo najviac pomôcť.

.čo je však potom pre vás satisfakciou, keď nie ste na prvých priečkach?
Keď som sám so sebou spokojný, že som dal zo seba všetko. A samozrejme, keď je tím so mnou spokojný a keď vyhrávame. Spojenie týchto troch vecí ma dokáže naplniť.

.sú aj preteky, na ktorých by ste mohli vyhrať?
Samozrejme, keby som prestúpil o kategóriu nižšie, tak by tie šance boli väčšie. Žiaľ, som ten typ jazdca, ktorý vyhrá možno jedny preteky za celú kariéru. Som teda viac-menej robotník, ale bez takých ako ja by nebolo ani tých najväčších úspechov jednotlivcov.

.ale nie je takáto pozícia dlhodobo demotivujúca?
Nie. Ľudia, ktorí sa v cyklistike vyznajú, to vedia oceniť.

.teraz sa veľa hovorí o tom, že tím Cannondale má problémy. O čo presne ide?
Nemám dostatok informácií, pretože veľa rokovaní a vyjednávaní sa deje práve teraz počas Tour de France. Keď som však volal s naším tímovým masérom, povedal mi, že vedenie mu naznačilo, aby si hľadal novú prácu. Podľa všetkého však tím príde o Petra, a tým aj o veľkú reklamu, ktorú im urobil.

.problémom Cannondale je teda to, že odchádza váš brat?
Áno.

.už je to definitívne?
Viac-menej áno.

.peter tam bol nespokojný?
Určite musel byť s niečím nespokojný, keď chce vymeniť tím. Ale nechcem hovoriť zaňho.

.vy ostávate?
Nie, mal by som ísť s Petrom.

.bude vaším novým tímom Tinkoff-Saxo?
To sa uvidí. Keď som naposledy hovoril s manažérom, tak rokoval s týmto tímom, ale aj s tímom Sky či s pretekárom F1 Fernandom Alonsom, ktorý chce založiť profesionálny cyklistický tím.

.keď sa teraz budete rozhodovať nad novým tímom, čo bude pre vás dôležité?
O mňa v tomto prípade ani nejde. Všetko záleží na Petrovi, ten si kladie podmienky. Ja budem akceptovať to, ako sa on rozhodne. Určite sú dôležité finančné podmienky, ale nielen to. Pôjde aj o to, či sa tím špecializuje na šprintérske dojazdy v etapách, a či má jazdcov, ktorí by vedeli Petrovi v dojazdoch pomôcť.

.existujú vysnené cyklistické tímy?
Pre cyklistov sú to tímy World Tour. V nich sa nestáva, že meškajú výplaty. Ale sú tam zase iné problémy.

.napríklad?
Všetko nie je len o peniazoch. Niekomu sa napríklad nemusí páčiť program, alebo to, na aké preteky ho posielajú. Ja som bol napríklad v Cannondali sklamaný, že ma dávajú málo pretekať.

.máte nejaké obľúbené preteky?
Páči sa mi Okolo Colorada. Sú to kopce mimo civilizácie, ale chodí tam veľmi veľa fanúšikov. Tam aj naozaj vidíte, ako v Amerike rastie popularita cyklistiky.

.je pre psychiku jazdcov dôležité, keď je okolo vás veľa fanúšikov?
To poteší každého cyklistu, určite je to lepšie, ako keď po vás na nejakom úseku v Taliansku či Francúzsku pľujú protidopingoví aktivisti.

.to sa vám naozaj stáva?
No jasné. Všetkých nás hádžu do jedného vreca a myslia si, že každý dopuje. To sú somariny.

.nikdy ste sa nestretli ani s náznakom dopingovej praxe?
Kontroly sú dnes také prísne, že ak v dnešnej dobe niekto dopuje, musí byť čistý blázon. Neviem si predstaviť, že by som pokojne zaspával, ak viem, že hocikedy v priebehu 24 hodín ma môže prepadnúť dopingová kontrola. Cyklista musí totiž neustále nahlasovať, kde sa práve nachádza.

.je streda popoludní, robíme rozhovor v žilinskej reštaurácii Marakana, to aj v tejto chvíli sem môže vtrhnúť dopingová jednotka?
To, že tu s vami sedím, som nahlasovať nemusel, ale keby sa mi, povedzme, náhle zmenil program a musel by som ísť do Bratislavy, tak by som bol povinný im to nahlásiť cez sms. Samozrejme, aj dnes ráno som im nahlásil miesto pobytu, takže keby teraz prišli do Žiliny, do hodiny a pol sa musím k nim dostaviť.

.koľko trvá taká dopingová skúška?
Asi polhodinu.

.už sa vám stalo, že vás nepríjemne prekvapili?
Hej. (Úsmev.)Bol som práve u frajerky v Dolnom Kubíne, mal som sa večer vrátiť do Žiliny, ale prehovorila ma, aby som ostal. Išli sme sa navečerať, už som mal vlastne aj v pláne nahlásiť cez sms zmenu miesta a vtom, keď nám práve doniesli večeru, mi zavolal dopingový kontrolór, ktorý ma vyhľadal v Žiline. Vedel som, že čas mi beží, dohodli sme sa, že prídem za ním na hotel, takže som z Dolného Kubína vyrazil v kraťasoch na motorke, čo bolo celkom vtipné, keďže to bolo nejako na jeseň. Skúšku som robil o desiatej večer. A keď sme raz boli s Peťom spolu v Monaku, zazvonili nám na domový zvonček, zobudili nás o šiestej ráno. Pustili sme ich cez domové dvere, ale bolo zvláštne, že k nám neprichádzali. Tak sme si šli opäť ľahnúť. Napokon o polhodinu dorazili a Peťa zobrali. (Smiech.)

.vy sa tu vlastne teraz pripravujete na najbližšie preteky v USA, trénujete, ako chcete, alebo máte tréning naordinovaný?
Tréner nám predpisuje, aké tréningy musíme absolvovať. Máme počítače, kde sa všetko zaznamenáva, nič sa nedá oklamať. Problémom Žiliny a okolia však je, že tu nemáme dostatočne dlhé kopce.

.to myslíte vážne?
Len ťažko tu nájsť kopec, na ktorom môžeme stúpať v kuse polhodinu nahor. Tu sú väčšinou kopce, ktoré zvládneme v priebehu 15 minút.

.slovensko teda nemá šancu mať dobrých vrchárov?
Určite má, napríklad v Tatrách nájdete dobré kopce.

.na Slovensku zažívame posledné roky hotovú saganomániu. Cítite to aj v cyklistike – zvýšil sa záujem detí o tento šport?
Cyklistika sa nesporne veľmi spopularizovala, lenže to nevieme nijako využiť. Nevznikajú nové kluby ani nové podujatia. Mladí majú Petra Sagana za vzor, ale nemajú akoby priestor na rozlet.

.dar v podobe Petra Sagana sme ako krajina zatiaľ vôbec nevyužili?
Takto to vnímam. Máme veľmi slabú základňu.

.za posledné roky teda počet súťažiacich detí nijako nerastie?
Nie. Viem, že Peter Zánický, bývalý Peťov tréner, spravil Detskú tour Petra Sagana, aj zohnal nejakých sponzorov, ale inak je to veľmi ťažké. Zoberte si len, koľko máme platených trénerov – na zväze sú možno dvaja-traja? – a aj tí majú mizerné platy.

.v okolitých štátoch ako Česko, Poľsko to je lepšie?
Česi majú určite viac pretekov pre mládež, v Poľsku majú veľa kontinentálnych tímov. Keď sme boli malí, chodievali sme do Česka, kde bola lepšia konkurencia. Ešte generáciu pred nami však na domáce preteky chodili plné autobusy, 100 až 200 detí. Tie časy sú však, žiaľ, preč.

.vy s Petrom ste sa vzhľadom na tunajšie podmienky dostali do svetovej elity vlastne úplnou náhodou?
Asi tak, mali sme prosto šťastie. Treba však povedať, že sme mali šťastie aj na dobrých trénerov a všetko nám vyšlo. Osobne som zažil aj ťažšie chvíle. Keď som bol kedysi ako mladík v jednom tíme vo Francúzsku, vyzeralo to zle, ten tím nefungoval a neplatili mi. Našťastie ma potom Peťo dostal hore.

.pritom na pohľad to vyzerá jednoducho: nádejný mladý cyklista síce potrebuje dobrý bicykel, ktorý nie je lacný, ale na rozdiel od futbalistov a hokejistov nepotrebujete nové štadióny, stačí príroda, ktorá je zadarmo. Prečo z toho na Slovensku nevieme vyťažiť viac?
Je to o peniazoch. Iste, prírodu máme, ale aj na tú sme si vymysleli zlé zákony,podľa ktorých horský cyklista nemôže jazdiť do lesa. No aj pre rodinu je tento šport veľká záťaž, jednak dobrý bicykel niečo stojí, a potom tu máte cestovanie po pretekoch, najlepšie niekde v zahraničí, kde sa zbierajú najcennejšie skúsenosti. U nás idú juniori do sveta dvakrát v roku a potom tam nestíhajú, nevedia sa orientovať v pelotóne, pritom prechádzanie v pelotóne a rýchlosť  získavate zamladi. Preto je problém, keď sa naši juniori príliš nedostávajú do zahraničia, a keď tam prídu, sú šokovaní z tej rýchlosti a znechutí ich to. Mladí musia pochopiť, že ak je niekto šampión na Slovensku, nič to neznamená. Musí bodovať vonku, aby sa tým raz mohol aj živiť. Ale ako som už povedal, aby sa niekto dostal na slušnú juniorskú úroveň, musia jeho rodičia do toho vložiť veľa peňazí aj času.

.koľko stojí bicykel pre také jedenásť-dvanásťročné dieťa?
Okolo tisíc eur.

.a bicykel, na ktorom jazdíte vy?
Sedem-osemtisíc eur.

.vidíte medzi dnešnými juniormi aspoň nejakú budúcu nádej?
Problémom je, že celkovo sú juniori z roka na rok slabší, nie je potom z čoho vyberať a ťažko hľadať najlepšieho, ktorý by mal dostať veľkú šancu.

.vlastne hovoríte, že napriek saganománii to nielenže u nás stagnuje, ale dokonca ide dolu vodou. Na svetovej profiúrovni ste teraz piati slovenskí cyklisti, vy a Peter, bratia Velitsovci a Michael Kolář. Je vôbec šanca, že sa v najbližších rokoch niekto prebojuje na túto úroveň?
(Ticho.) Uvidíme, medzi juniormi jazdí dobre David Zverko. Najťažším krokom je však dostať sa od juniorov k dospelým, ešte len uvidíme, ako to zvládne.

.v čom je ten prechod taký ťažký?
Ako junior súťažíte s rovesníkmi, u mužov sú zrazu okolo vás o roky starší a skúsenejší pretekári. Psychicky musí byť človek veľmi odolný, pretože u mužov málokto hneď zahviezdi, musí najmä tvrdo makať, a to neznesie každý. Ako junior jazdíte do 130 kilometrov, s obmedzenými prevodmi, u mužov sa však už nikto na nič nehrá, etapy majú vyše 200 kilometrov, je to oveľa drsnejšie.

.čo by teda potrebovala slovenská cyklistika najviac?
Väčšiu injekciu od štátu. Zväz niečo dostáva od ministra školstva, ale všetky peniaze na cyklistiku sa viažu na umiestnenia na majstrovstvách sveta a Európy. Pre nás sú to však zlé kritériá. Všetci vedia, že Tour de France sú najdôležitejšie preteky, ale aj keď tam Peter získava skvelé umiestnenia, slovenská cyklistika z toho nemá nič.

.z okna sa pozeráme na areál žilinskej Futbalovej akadémie, do ktorej nalial peniaze súkromný mecenáš. Nie je to presne to, čo potrebuje slovenská cyklistika, nájsť si takéhoto mecenáša?
Určite by sme ho potrebovali. V Dohňanoch založil pán Miškovský kontinentálny pohár, to všetko je fajn, ale úroveň pretekov je u nás slabá, chalani sa musia dostať von.

.viete ešte bicyklovať pre radosť?
Som nesmierne šťastný, lebo je to môj najlepší koníček. Keď je pekné počasie, doslova si to užívam. Čistá radosť.

.koľko za rok najazdíte?
Okolo 30-tisíc kilometrov.

.dokedy sa to dá ťahať na vrcholovej úrovni?
Približne do takej štyridsiatky. Teraz počas krízy, keď je problém s peniazmi, však dostávajú v tímoch väčšiu šancu mladí, ktorí stoja menej, ale dokážu prekvapiť výsledkami.

.kto sa v cyklistike ráta za mladého?
20- až 25-ročný.

.teda ste ešte stále mladý.
Ale už sa to so mnou preklápa. (Úsmev.)

.koľko zarábajú najlepší cyklisti?
S futbalom či hokejom sa to ani nedá porovnať. Sú to skôr tisíce eur mesačne než desaťtisíce. Desaťtisíce má možno pár cyklistov vo svete.

.čo je vaším osobným cieľom?
Ísť spolu s Petrom na Tour de France.

.keďže teraz si hľadáte spolu s Petrom nový tím, nemohol by to váš brat postaviť ako podmienku – pôjdem k vám, keď so mnou na Tour de France pošlete aj brata, s ktorým sme skvele zohratí?
Ja to takto nechcem. Ak tam mám byť, potom len kvôli výsledkom a výkonnosti, prosto tam musím patriť.

.váš doterajší život ste zasvätili cyklistike, pre ktorú ste obmedzovali školu a iné oblasti. Čo budete robiť o desať-pätnásť rokov, keď sa už nebudete môcť živiť ako pretekár?
Bol by som najradšej, keby som ostal pri cyklistike. Buď si založím cyklistický obchod, alebo budem trénerom, športovým riaditeľom, masérom, mechanikom.

.teda sú to pozície, ktoré by ste na vrcholovej úrovni mohli robiť vo svete, ale nie tu na Slovensku.  
No, ak by som otvoril cyklistický obchod, stačilo by mi to aj na Slovensku (Smiech.) Keby sa však zvýšila úroveň u nás, viem si predstaviť, že by som mohol fungovať aj v tunajšom tíme. Ale nad tým ešte vôbec neuvažujem.

.a čo bude asi robiť po zavŕšení kariéry Peter?
Toho si viem predstaviť aj ako výborného spolukomentátora! (Smiech.)

Juraj Sagan/
Narodil sa v roku 1988 v Žiline.  Je starším bratom Petra Sagana, ktorého inšpiroval na presedlanie z futbalu na bicykel. Obidvaja sa najskôr venovali horskej cyklistike, neskôr prešli na cestu. Ako profesionál začínal v tíme Dukla Trenčín, neskôr pretekal vo Francúzsku a momentálne je jazdcom talianskeho tímu Cannondale Pro Cycling Team, ktorý patrí k svetovej špičke a zúčastňuje sa na najprestížnejších cyklistických pretekoch. V budúcej sezóne však Juraj Sagan, ktorého momentálne čakajú preteky Okolo Utahu, bude už s veľkou pravdepodobnosťou štartovať za iný tím. Jeho veľkým snom je zúčastniť sa spoločne s bratom na Tour de France.  Juraj Sagan je slobodný a žije v Žiline.