Tému scientológie vytiahol na Kisku jeho protikandidát Robert Fico, ktorý zrejme dúfal, že si tým nakloní konzervatívnejších slovenských voličov. Predseda Smeru sa však prerátal, keďže táto falošná karta nezabrala: po prezidentských voľbách navyše vyšlo najavo, že Ficova vláda dala zákazky aj firmám napojeným na skutočných scientológov. Štyri mesiace po voľbách už táto téma nikoho nezaujíma, hoci sekty ako také – ak sa s faktami narába korektne a nezneužívajú sa v politickej kampani – si určite zaslúžia pozornosť. Najmä vtedy, ak sa snažia ovplyvniť aj deti, ktoré na rozdiel od dospelých nevedia rozlíšiť ich možné riziká.
.utajené maily
Miroslava Bubáková má 35 rokov, pracuje v štátnej správe. S manželom sa rozviedla v roku 2005, dcéru Martinu vychováva sama. Martina bola kedysi usilovná žiačka, navštevovala Základnú umeleckú školu (ZUŠ) v Ivanke pri Dunaji. Chodila na výtvarný aj hudobný krúžok, hrala na husliach. „Pri tejto príležitosti sa dcéra zoznámila s učiteľkami Bibianou Rybárovou a Beátou Štorcelovou,“ hovorí Bubáková. Keďže Martina, ktorá mala vtedy trinásť rokov, sa zaujímala o ezoteriku, nadviazala bližší kontakt s Rybárovou. Tá jej ochotne požičala knihy s touto tematikou. Keďže išlo o bežne dostupnú literatúru, Bubáková tomu nevenovala väčšiu pozornosť. Martina sa však postupne začala meniť. Najskôr išlo len o stravovacie návyky (prechod na vegetariánstvo), čo by nebol problém. Rybárová jej posielala aj videá, ako sa zabíjajú zvieratá na bitúnkoch. „Prvýkrát som spozornela, keď sa ma dcéra na základe rozhovorov s učiteľkou, v ktorých rozoberali aj minulé životy, začala pýtať, prečo sa narodila práve do našej rodiny,“ spomína Bubáková. Martina jej totiž vravela, že ona aj starí rodičia sú pre ňu cudzí ľudia.
Následne matku poprosila, či by nemohla ísť na ezoterické stretnutia v Novej Dubnici a v bratislavskom Ružinove, ktoré organizovala Viera Spurná. Na internete o nich nenájdete žiadnu zmienku, organizujú sa výlučne osobne (pozri rozhovor s V. Spurnou). Bubáková najskôr súhlasila. „Keď sa odtiaľ dcéra vrátila, povedala mi, že s učiteľkou Rybárovou sú karmické sestry, ktorým iní nerozumejú. Keďže jej chýbal otec, ktorý sa o ňu od nášho rozvodu nezaujímal, brala som to tak, že dcéra zrejme hľadá nejakú spriaznenú dušu,“ vysvetľuje Bubáková.
Keď sa však dozvedela, že učiteľka Rybárová vzbudzuje v Martine pocit výnimočnosti (hovorila jej, že je vyvolená), začala konať. Bubáková začala dcére kontrolovať maily aj esemesky, pretože mala podozrenie, že sa ju snaží zlákať nejaká sekta. Z elektronickej pošty navyše zistila, že učiteľka Rybárová Martinu žiada, aby bola opatrná a vymazávala ich vzájomnú komunikáciu: „Najprv domysli dôsledky, až potom konaj a hlavne rozprávaj. Môžeš nás všetkých ohroziť – seba, mňa,Vierku. Ešte stále si musíme dávať pozor na to, s kým a o čom sa rozprávame.“
.útek z domu
Bubáková sa teda vybrala za učiteľkou Rybárovou, aby jej vysvetlila, čo to má znamenať. „Tvrdila, že s Martinou rieši len bežné veci, pričom sa tvárila, že ide o komunikačný, respektíve výchovný problém medzi mnou a dcérou.“ Rybárová sa s nami najskôr vôbec nechcela baviť. „Najradšej by som túto rodinu nikdy v živote nestretla. Prežila som si dosť veľké peklo, už to nechcem druhýkrát absolvovať. Neurobila som však nič zlé, ja mám svedomie čisté,“ povedala .týždňu. Rybárová tvrdí, že v Martine určite nevzbudzovala pocit vyvolenosti.
„Toto je len interpretácia jej matky. Je mi ľúto, že prišla o dcéru, ale môže si za to sama. Keď som videla, že Martina hľadá pomoc, urobila som to najlepšie, čo som vedela. Bohužiaľ, otočilo sa to proti mne.“ Na stretnutia, ktoré organizuje Viera Spurná, vraj chodia normálni ľudia, ktorí sa rozprávajú o svojich problémoch a pocitoch. „Nestačí im to, čo im ponúka televízia, ale hľadajú v živote aj niečo iné. Nie je to žiadna sekta,“ tvrdí Rybárová. Prečo potom Martinu žiadala, aby vymazávala ich komunikáciu? „Pretože jej matka ma nechala sledovať a odpočúvať.“
Keďže Bubáková dcére zakázala, aby sa mimo vyučovania stretávala s učiteľkou Rybárovou, jej vzťah s Martinou sa rapídne zhoršil. Dvakrát spolu navštívili aj psychologičku, ktorej meno aj správu máme v redakcii. „Keď som jej ukázala Martinine maily s učiteľkou Rybárovou, odporučila mi, aby som to riešila právnou cestou. To znamená, že by mal do toho vstúpiť aj súdny znalec, pretože dcéra je evidentne manipulovaná, pričom hrozí jej útek z domu,“ hovorí Bubáková. O niekoľko mesiacov to bola realita: Martina odišla k svojmu otcovi, s ktorým pritom nebola v kontakte skoro sedem rokov.
Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci ako dôvod uviedla, že matka jej zakazuje „ezoteriku“ aj stretnutia s učiteľkou Rybárovou. Bubáková napokon súhlasila, že pokým sa situácia neupokojí, Martina bude bývať u otca. Dcéru zároveň preložili na školu do Senca, aby nebola v kontakte s pedagógmi ZUŠ v Ivanke pri Dunaji. Bubáková však podnikla kroky aj voči učiteľke Rybárovej: riaditeľovi školy Zdenovi Pialovi poslala sťažnosť, v ktorej ho upozornila na jej nevhodné správanie. „Učiteľ nesmie používať metódy a formy, ktoré majú negatívny dopad na výchovu a charakter osobnosti žiaka.“
.vymývanie mozgu
Riaditeľ Piala však svoju podriadenú podržal. „Žiačka sa zdržiavala v priestoroch ZUŠ aj mimo vyučovacieho procesu, pričom mala aktívny záujem na komunikácii s viacerými pedagógmi. Pedagógom často kládla otázky mimo materialistického svetonázoru, prejavila záujem aj o stretnutia najmä mladých ľudí, účasť na koncerte alebo vychádzky v prírode,“ napísal Bubákovej s tým, že jej sťažnosť je neopodstatnená. Následne sa teda obrátila aj na starostku Ivanky pri Dunaji Magdalénu Holcingerovú. Ani v tomto prípade však matka nepochodila.
Starostka tvrdí, že problém má riešiť riaditeľ Piala, hoci zriaďovateľom školy je obec. Tá je navyše povinná poskytovať škole právne poradenstvo. Bubáková zvažovala, že osloví aj políciu, no napokon si to rozmyslela. Trestné oznámenie na učiteľku, ktorej správanie hraničí so sektárstvom, by podľa nej dcéru len zbytočne traumatizovalo. Martina by sa totiž musela podrobiť výsluchom, konfrontáciám aj spomínanému znaleckému dokazovaniu. Výsledok je navyše otázny, keďže polícia nemá vyčlenených ľudí špeciálne na náboženský extrémizmus.
„Na rozdiel od západnej Európy alebo USA to u nás nedosahuje rozmery organizovanej trestnej činnosti,“ vysvetľuje policajný odborník na extrémizmus, ktorý nemôže zverejniť svoje meno. Okrem toho, vyšetrovatelia môžu začať trestné stíhanie len v prípade konkrétneho podozrenia – napríklad z nedovoleného ozbrojovania, obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, podvodov či majetkovej trestnej činnosti. „Niekedy môže ísť len o vymývanie mozgu, ktoré navyše poškodení často nevnímajú ako problém.“
Aktivity takzvaných pseudoreligióznych zoskupení u nás sleduje SIS. Koľko ich momentálne pôsobí na území Slovenska, akej trestnej činnosti sa obvykle dopúšťajú, respektíve, koľko akcií a s akým výsledkom zmonitorovala tajná služba za rok 2013, však nie je známe. SIS nereagovala ani na otázku, či má poznatky o neštandardnom pôsobení niektorých pedagógov na ZUŠ v Ivanke pri Dunaji. „SIS sa nemôže vyjadriť ku konkrétnym prípadom, ani k metódam a formám spravodajskej činnosti,“ reagoval jej hovorca Alexander Kurtanský.
.bleskový súd
Martina sa po tom, ako začala bývať u otca, výrazne zhoršila v škole. Prestala chodiť na krúžky, pribúdali jej aj neospravedlnené hodiny. Keďže jej otec obmedzil komunikáciu s bývalou manželkou, Bubáková podala žiadosť, aby bola ich dcéra – v zmysle pôvodného rozsudku z roku 2005 – opäť zverená jej ako matke. Úradníci sa však matke obrátili chrbtom. Eva Jajcajová z Úradu práce v Senci jej napríklad povedala, že „výchovne zlyhala ako matka“. Sťažnosť na učiteľku Rybárovú zase označila za „ničím nepodložené tvrdenia“.
Ústredie práce napokon prípad uzavrelo s tým, že Martina (16) má zostať u otca: „K uvedenému sa vyjadrila aj vaša dcéra, ktorej názor vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť je potrebné rešpektovať.“ Zákon pritom hovorí, že treba „prihliadať“ na záujem maloletého – a samozrejme skúmať aj ďalšie okolnosti. „Keby malo dieťa problémy s drogami a ušlo by k druhému rodičovi, bolo by to v poriadku?“ pýta sa Bubáková. Úrady jej zároveň odporučili, aby si svoje rodičovské práva uplatňovala na súde. Tam však čakalo na Bubákovú ďalšie nemilé prekvapenie.
Prípadom sa pred dvoma mesiacmi zaoberal Okresný súd Bratislava III. A sudkyňa Zuzana Lohnertová hneď na prvom pojednávaní (!) rozhodla, že Martinu zverí do opatery otca. A to aj napriek tomu, že Bubáková sa s ním rozviedla, keď sa jej začal vyhrážať. Dokonca ju aj fyzicky napadol, za čo bol právoplatne odsúdený. V minulosti mal problémy aj pre neplatenie výživného na Martinu. Bubákovej exmanžel nemá ani vlastné bývanie: spolu s dcérou bývajú v dome jeho rodičov. Mimochodom, Bubák má z iného vzťahu aj syna, ktorého však súd zveril jeho matke.
„Je veľmi zvláštne, že súd rozhodol o takej závažnej veci už na prvom pojednávaní. Navyše nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie,“ hnevá sa Bubáková. Sudkyňa Lohnertová na otázky .týždňa, prečo konala tak promptne, prečo neprizvala znalcov, na základe čoho zverila Martinu otcovi a prečo nebrala do úvahy jeho minulosť, neodpovedala. „Ide o právnu vec, ktorá sa týka maloletého dieťaťa. Doposiaľ nie je právoplatne skončená, preto nie je možné poskytnúť požadované informácie,“ odkázala Lohnertová cez hovorcu bratislavského krajského súdu Pavla Adamčiaka.
Hoci doteraz úrady Miroslave Bubákovej veľmi nepomohli, ešte to nevzdáva: voči rozhodnutiu súdu sa odvolala. Verí totiž, že v zápase o dcéru, s ktorou si prestala rozumieť v komplikovanom období puberty, keď sú mladí ľudia ľahko ovplyvniteľní názormi iných, napokon zvíťazí.
Poznámka: Meno Miroslava Bubáková je vymyslené. Redakcia však pozná jej skutočnú identitu.
.utajené maily
Miroslava Bubáková má 35 rokov, pracuje v štátnej správe. S manželom sa rozviedla v roku 2005, dcéru Martinu vychováva sama. Martina bola kedysi usilovná žiačka, navštevovala Základnú umeleckú školu (ZUŠ) v Ivanke pri Dunaji. Chodila na výtvarný aj hudobný krúžok, hrala na husliach. „Pri tejto príležitosti sa dcéra zoznámila s učiteľkami Bibianou Rybárovou a Beátou Štorcelovou,“ hovorí Bubáková. Keďže Martina, ktorá mala vtedy trinásť rokov, sa zaujímala o ezoteriku, nadviazala bližší kontakt s Rybárovou. Tá jej ochotne požičala knihy s touto tematikou. Keďže išlo o bežne dostupnú literatúru, Bubáková tomu nevenovala väčšiu pozornosť. Martina sa však postupne začala meniť. Najskôr išlo len o stravovacie návyky (prechod na vegetariánstvo), čo by nebol problém. Rybárová jej posielala aj videá, ako sa zabíjajú zvieratá na bitúnkoch. „Prvýkrát som spozornela, keď sa ma dcéra na základe rozhovorov s učiteľkou, v ktorých rozoberali aj minulé životy, začala pýtať, prečo sa narodila práve do našej rodiny,“ spomína Bubáková. Martina jej totiž vravela, že ona aj starí rodičia sú pre ňu cudzí ľudia.
Následne matku poprosila, či by nemohla ísť na ezoterické stretnutia v Novej Dubnici a v bratislavskom Ružinove, ktoré organizovala Viera Spurná. Na internete o nich nenájdete žiadnu zmienku, organizujú sa výlučne osobne (pozri rozhovor s V. Spurnou). Bubáková najskôr súhlasila. „Keď sa odtiaľ dcéra vrátila, povedala mi, že s učiteľkou Rybárovou sú karmické sestry, ktorým iní nerozumejú. Keďže jej chýbal otec, ktorý sa o ňu od nášho rozvodu nezaujímal, brala som to tak, že dcéra zrejme hľadá nejakú spriaznenú dušu,“ vysvetľuje Bubáková.
Keď sa však dozvedela, že učiteľka Rybárová vzbudzuje v Martine pocit výnimočnosti (hovorila jej, že je vyvolená), začala konať. Bubáková začala dcére kontrolovať maily aj esemesky, pretože mala podozrenie, že sa ju snaží zlákať nejaká sekta. Z elektronickej pošty navyše zistila, že učiteľka Rybárová Martinu žiada, aby bola opatrná a vymazávala ich vzájomnú komunikáciu: „Najprv domysli dôsledky, až potom konaj a hlavne rozprávaj. Môžeš nás všetkých ohroziť – seba, mňa,Vierku. Ešte stále si musíme dávať pozor na to, s kým a o čom sa rozprávame.“
.útek z domu
Bubáková sa teda vybrala za učiteľkou Rybárovou, aby jej vysvetlila, čo to má znamenať. „Tvrdila, že s Martinou rieši len bežné veci, pričom sa tvárila, že ide o komunikačný, respektíve výchovný problém medzi mnou a dcérou.“ Rybárová sa s nami najskôr vôbec nechcela baviť. „Najradšej by som túto rodinu nikdy v živote nestretla. Prežila som si dosť veľké peklo, už to nechcem druhýkrát absolvovať. Neurobila som však nič zlé, ja mám svedomie čisté,“ povedala .týždňu. Rybárová tvrdí, že v Martine určite nevzbudzovala pocit vyvolenosti.
„Toto je len interpretácia jej matky. Je mi ľúto, že prišla o dcéru, ale môže si za to sama. Keď som videla, že Martina hľadá pomoc, urobila som to najlepšie, čo som vedela. Bohužiaľ, otočilo sa to proti mne.“ Na stretnutia, ktoré organizuje Viera Spurná, vraj chodia normálni ľudia, ktorí sa rozprávajú o svojich problémoch a pocitoch. „Nestačí im to, čo im ponúka televízia, ale hľadajú v živote aj niečo iné. Nie je to žiadna sekta,“ tvrdí Rybárová. Prečo potom Martinu žiadala, aby vymazávala ich komunikáciu? „Pretože jej matka ma nechala sledovať a odpočúvať.“
Keďže Bubáková dcére zakázala, aby sa mimo vyučovania stretávala s učiteľkou Rybárovou, jej vzťah s Martinou sa rapídne zhoršil. Dvakrát spolu navštívili aj psychologičku, ktorej meno aj správu máme v redakcii. „Keď som jej ukázala Martinine maily s učiteľkou Rybárovou, odporučila mi, aby som to riešila právnou cestou. To znamená, že by mal do toho vstúpiť aj súdny znalec, pretože dcéra je evidentne manipulovaná, pričom hrozí jej útek z domu,“ hovorí Bubáková. O niekoľko mesiacov to bola realita: Martina odišla k svojmu otcovi, s ktorým pritom nebola v kontakte skoro sedem rokov.
Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci ako dôvod uviedla, že matka jej zakazuje „ezoteriku“ aj stretnutia s učiteľkou Rybárovou. Bubáková napokon súhlasila, že pokým sa situácia neupokojí, Martina bude bývať u otca. Dcéru zároveň preložili na školu do Senca, aby nebola v kontakte s pedagógmi ZUŠ v Ivanke pri Dunaji. Bubáková však podnikla kroky aj voči učiteľke Rybárovej: riaditeľovi školy Zdenovi Pialovi poslala sťažnosť, v ktorej ho upozornila na jej nevhodné správanie. „Učiteľ nesmie používať metódy a formy, ktoré majú negatívny dopad na výchovu a charakter osobnosti žiaka.“
.vymývanie mozgu
Riaditeľ Piala však svoju podriadenú podržal. „Žiačka sa zdržiavala v priestoroch ZUŠ aj mimo vyučovacieho procesu, pričom mala aktívny záujem na komunikácii s viacerými pedagógmi. Pedagógom často kládla otázky mimo materialistického svetonázoru, prejavila záujem aj o stretnutia najmä mladých ľudí, účasť na koncerte alebo vychádzky v prírode,“ napísal Bubákovej s tým, že jej sťažnosť je neopodstatnená. Následne sa teda obrátila aj na starostku Ivanky pri Dunaji Magdalénu Holcingerovú. Ani v tomto prípade však matka nepochodila.
Starostka tvrdí, že problém má riešiť riaditeľ Piala, hoci zriaďovateľom školy je obec. Tá je navyše povinná poskytovať škole právne poradenstvo. Bubáková zvažovala, že osloví aj políciu, no napokon si to rozmyslela. Trestné oznámenie na učiteľku, ktorej správanie hraničí so sektárstvom, by podľa nej dcéru len zbytočne traumatizovalo. Martina by sa totiž musela podrobiť výsluchom, konfrontáciám aj spomínanému znaleckému dokazovaniu. Výsledok je navyše otázny, keďže polícia nemá vyčlenených ľudí špeciálne na náboženský extrémizmus.
„Na rozdiel od západnej Európy alebo USA to u nás nedosahuje rozmery organizovanej trestnej činnosti,“ vysvetľuje policajný odborník na extrémizmus, ktorý nemôže zverejniť svoje meno. Okrem toho, vyšetrovatelia môžu začať trestné stíhanie len v prípade konkrétneho podozrenia – napríklad z nedovoleného ozbrojovania, obmedzovania osobnej slobody, porušovania domovej slobody, podvodov či majetkovej trestnej činnosti. „Niekedy môže ísť len o vymývanie mozgu, ktoré navyše poškodení často nevnímajú ako problém.“
Aktivity takzvaných pseudoreligióznych zoskupení u nás sleduje SIS. Koľko ich momentálne pôsobí na území Slovenska, akej trestnej činnosti sa obvykle dopúšťajú, respektíve, koľko akcií a s akým výsledkom zmonitorovala tajná služba za rok 2013, však nie je známe. SIS nereagovala ani na otázku, či má poznatky o neštandardnom pôsobení niektorých pedagógov na ZUŠ v Ivanke pri Dunaji. „SIS sa nemôže vyjadriť ku konkrétnym prípadom, ani k metódam a formám spravodajskej činnosti,“ reagoval jej hovorca Alexander Kurtanský.
.bleskový súd
Martina sa po tom, ako začala bývať u otca, výrazne zhoršila v škole. Prestala chodiť na krúžky, pribúdali jej aj neospravedlnené hodiny. Keďže jej otec obmedzil komunikáciu s bývalou manželkou, Bubáková podala žiadosť, aby bola ich dcéra – v zmysle pôvodného rozsudku z roku 2005 – opäť zverená jej ako matke. Úradníci sa však matke obrátili chrbtom. Eva Jajcajová z Úradu práce v Senci jej napríklad povedala, že „výchovne zlyhala ako matka“. Sťažnosť na učiteľku Rybárovú zase označila za „ničím nepodložené tvrdenia“.
Ústredie práce napokon prípad uzavrelo s tým, že Martina (16) má zostať u otca: „K uvedenému sa vyjadrila aj vaša dcéra, ktorej názor vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť je potrebné rešpektovať.“ Zákon pritom hovorí, že treba „prihliadať“ na záujem maloletého – a samozrejme skúmať aj ďalšie okolnosti. „Keby malo dieťa problémy s drogami a ušlo by k druhému rodičovi, bolo by to v poriadku?“ pýta sa Bubáková. Úrady jej zároveň odporučili, aby si svoje rodičovské práva uplatňovala na súde. Tam však čakalo na Bubákovú ďalšie nemilé prekvapenie.
Prípadom sa pred dvoma mesiacmi zaoberal Okresný súd Bratislava III. A sudkyňa Zuzana Lohnertová hneď na prvom pojednávaní (!) rozhodla, že Martinu zverí do opatery otca. A to aj napriek tomu, že Bubáková sa s ním rozviedla, keď sa jej začal vyhrážať. Dokonca ju aj fyzicky napadol, za čo bol právoplatne odsúdený. V minulosti mal problémy aj pre neplatenie výživného na Martinu. Bubákovej exmanžel nemá ani vlastné bývanie: spolu s dcérou bývajú v dome jeho rodičov. Mimochodom, Bubák má z iného vzťahu aj syna, ktorého však súd zveril jeho matke.
„Je veľmi zvláštne, že súd rozhodol o takej závažnej veci už na prvom pojednávaní. Navyše nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie,“ hnevá sa Bubáková. Sudkyňa Lohnertová na otázky .týždňa, prečo konala tak promptne, prečo neprizvala znalcov, na základe čoho zverila Martinu otcovi a prečo nebrala do úvahy jeho minulosť, neodpovedala. „Ide o právnu vec, ktorá sa týka maloletého dieťaťa. Doposiaľ nie je právoplatne skončená, preto nie je možné poskytnúť požadované informácie,“ odkázala Lohnertová cez hovorcu bratislavského krajského súdu Pavla Adamčiaka.
Hoci doteraz úrady Miroslave Bubákovej veľmi nepomohli, ešte to nevzdáva: voči rozhodnutiu súdu sa odvolala. Verí totiž, že v zápase o dcéru, s ktorou si prestala rozumieť v komplikovanom období puberty, keď sú mladí ľudia ľahko ovplyvniteľní názormi iných, napokon zvíťazí.
Poznámka: Meno Miroslava Bubáková je vymyslené. Redakcia však pozná jej skutočnú identitu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.