Pod dojmom medailí som sa svojej učiteľky nemčiny opýtala, prečo sú Nemci takí úspešní. Jej odpovede boli zaujímavé. Po prvé, Nemci dosahujú vysoké méty preto, lebo chcú iba kvalitu. Tá je alfou a omegou obchodu. Čo nie je kvalitné, nemôže v konkurencii prežiť. V Nemecku napríklad lacný ázijský tovar nemá šancu. A po druhé preto, lebo perfekcionizmus je vlastnosť vypestovaná stáročiami, v ktorých sa Nemci vždy usilovali o vysoké postavenie. Dodnes o tom svedčí množstvo múzeí a galérií.
Ako obyvateľka Mníchova vnímam tunajšiu mentalitu veľmi silno aj cez jazyk, v ktorom sa snúbi gramatická precíznosť s formálnou zdvorilosťou. Tento jazykový náskok mi síce evokuje aj určitý spoločenský odstup, no človek si na to časom zvykne.
Mimochodom, pamätáme si, koľko karpatských Nemcov žilo na území Slovenska a ako formovali našu kultúru? Po vojne boli nemilosrdne vysídlení. Jedného som tu v Nemecku stretla aj ja, 84-ročný pán sa mi prihovoril, keď začul, ako svojim deťom niečo hovorím po slovensky. Narodil sa v Spišskej Belej, mal 14 rokov, keď musel s rodičmi zanechať celý majetok vrátane mlyna a len tak, s prázdnymi vreckami, začať nový život v Bavorsku. Knižočku s obrázkami Tatier si prezerá po celý život.
Európska identita je v pohybe po celom kontinente. Aj v Nemecku dnes rezonuje otázka, či si nemecký národ poradí s množstvom prisťahovalcov na svojom území. Konkrétne v Mníchove, kde žijem, sa počet cudzincov, najmä Turkov (aj nás Východoeurópanov) pomaly šplhá k 25 percentám obyvateľstva. Priznávam, ani ja by som si nikdy nepomyslela, že raz budem žiť priamo pri moslimskej modlitebni, ktorá je, mimochodom, čulá rovnako tak dnes, ako i zajtra. Verme teda, že sa spolu naučíme žiť a k nemeckej húževnatosti pridáme aj naše výkony, hodné zlata.
Lucia Michalková/
Vyštudovala politológiu na Trnavskej univerzite, krátky čas pracovala ako redaktorka v denníku SME. Posledných päť rokov strávila v Dánsku a Nemecku, momentálne je na materskej dovolenke s tretím dieťaťom a študuje nemčinu.
Ako obyvateľka Mníchova vnímam tunajšiu mentalitu veľmi silno aj cez jazyk, v ktorom sa snúbi gramatická precíznosť s formálnou zdvorilosťou. Tento jazykový náskok mi síce evokuje aj určitý spoločenský odstup, no človek si na to časom zvykne.
Mimochodom, pamätáme si, koľko karpatských Nemcov žilo na území Slovenska a ako formovali našu kultúru? Po vojne boli nemilosrdne vysídlení. Jedného som tu v Nemecku stretla aj ja, 84-ročný pán sa mi prihovoril, keď začul, ako svojim deťom niečo hovorím po slovensky. Narodil sa v Spišskej Belej, mal 14 rokov, keď musel s rodičmi zanechať celý majetok vrátane mlyna a len tak, s prázdnymi vreckami, začať nový život v Bavorsku. Knižočku s obrázkami Tatier si prezerá po celý život.
Európska identita je v pohybe po celom kontinente. Aj v Nemecku dnes rezonuje otázka, či si nemecký národ poradí s množstvom prisťahovalcov na svojom území. Konkrétne v Mníchove, kde žijem, sa počet cudzincov, najmä Turkov (aj nás Východoeurópanov) pomaly šplhá k 25 percentám obyvateľstva. Priznávam, ani ja by som si nikdy nepomyslela, že raz budem žiť priamo pri moslimskej modlitebni, ktorá je, mimochodom, čulá rovnako tak dnes, ako i zajtra. Verme teda, že sa spolu naučíme žiť a k nemeckej húževnatosti pridáme aj naše výkony, hodné zlata.
Lucia Michalková/
Vyštudovala politológiu na Trnavskej univerzite, krátky čas pracovala ako redaktorka v denníku SME. Posledných päť rokov strávila v Dánsku a Nemecku, momentálne je na materskej dovolenke s tretím dieťaťom a študuje nemčinu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.