.ETH v Zürichu je jedna z najlepších technických vysokých škôl na svete. Ako sa chlapec z Prievidze dostane na takúto školu?
Na Gymnáziu V. B. Nedožerského v Prievidzi som absolvoval osemročné bilingválne štúdium so zameraním na nemecký jazyk a chcel som to využiť na nejakej vysokej škole v nemecky hovoriacom priestore. A ešte počas štúdia na gymnáziu prišla v roku 2009 účasť na Medzinárodnej chemickej olympiáde v Cambridgei, kde som získal bronzovú medailu a spoznal profesora Wothersa, ktorý mi napokon napísal odporúčanie na prijatie na ETH. Práve vďaka úspechu na tej olympiáde a vďaka certifikátu z nemeckého jazyka na úrovni C1 som bol napokon na ETH prijatý bez prijímacích skúšok.
.ten vzťah k chémii, to máte z rodiny alebo ste sa k tomu dostali sám?
Je možné, že to bude aj v génoch z maminej strany, keďže tá skončila chemickú priemyslovku v Novákoch. Otec je vyučený pekár, takže po ňom som zdedil asi skôr nadšenie pre experimentálnu časť chémie, ktorú on sám skúšal za jeho žiackych čias. K chémii som sa však ja osobne prepracoval až postupne. Veľká vďaka patrí pani učiteľke Ivete Belaiovej, ktorá v nás už na prvom stupni ZŠ rozvíjala logické myslenie a vzťah k matematike. Vďaka nej som napokon aj podal prihlášku na osemročné gymnázium, kde som stretol človeka, ktorý asi najviac ovplyvnil moje budúce smerovanie. Je to pán profesor Miroslav Kozák, ktorý viedol a dodnes vedie prípravu na chemickú olympiádu na gymnáziu v Prievidzi.
.a čo vaši súrodenci, tí sa tiež venujú prírodným vedám?
Mám troch mladších bratov. Martin je vyučený kuchár, takže ten vôbec nešiel prírodovedným smerom. Ondrej od septembra nastupuje na osemročné gymnázium v Prievidzi a Peter ide do tretieho ročníka ZŠ. Takže tam je to ešte ťažko povedať.
.jedna vec je dostať sa na školu, akou je ETH, a druhá vec je dokázať si celé štúdium financovať. To zvládate ako?
Momentálne dostávam štipendium, ktoré však nepokrýva všetky náklady spojené so živobytím. Preto musím svoju finančnú situáciu riešiť rôznymi brigádami. V tomto smere mi výrazne pomohol aj grant z programu Talenty novej Európy, vďaka ktorému si financujem ubytovanie a náklady spojené s cestovaním.
.ako vyzerá vaše štúdium? Sú to len prednášky a laboratórne cvičenia, alebo máte možnosť zúčastňovať sa aj na aktuálnom výskume?
Tu na ETH kladú veľký dôraz na prax. Počas prvých piatich semestrov sú popri prednáškach aj povinné laboratórne cvičenia. Od šiesteho semestra je možnosť pracovať na semestrálnom projekte v ľubovoľnej výskumnej skupine. Pre magisterské štúdium sú povinné dva semestrálne projekty a diplomová práca. Ja som na semestrálnych projektoch pracoval v skupinách profesora Carreiru a profesora Bodeho. Popri týchto povinných projektoch je tiež možnosť zúčastniť sa aj na dobrovoľnom výskume. To som využil už ako prvák v skupine doktora Jána Cvengroša.
.čoho sa týkali tie projekty a ten výskum?
V skupine profesora Carreiru som pracoval na projekte „Fulvene as Diene in Diels-Alder Reactions“, kde sme skúmali opätovné využitie fulvénu v Diels-Alderových reakciách, keďže posledné takéto molekuly boli nasyntetizované pred štyridsiatimi rokmi. Ďalší projekt v skupine profesora Bodeho mal názov „Synthesis of Pyridine Derivatives of Acyltrifluoroborates“, kde som spolupracoval na syntéze pyridínových derivátov acyltrifluoroborátov, ktoré by mali nájsť uplatnenie v syntéze peptidov. A napokon výskum, na ktorom som sa podieľal vo voľnom čase, mal názov „Synthesis of enantiomerically pure Tröger's base derivatives via chiral disulfoxides“. Tu išlo o syntézu enantiomérne čistých derivátov Trögerovej bázy, ktoré sa využívajú ako ligandy v homogénnych katalyzátoroch. Posledné dve spomenuté práce už boli publikované v prestížnych vedeckých časopisoch.
.asi nemá význam pýtať sa na zmysel tých slov, čo ste na mňa vychrlili – na to by nám asi nestačilo ani päť takýchto rozhovorov. Takže sa spýtam niečo iné. Koľko autorov mali tie práce a aký bol približne váš podiel? Teda, ak sa to vôbec dá odhadnúť.
Oba články majú uvedených troch autorov. V tom zo skupiny profesora Bodeho som uvedený spolu s ďalšími dvoma študentmi len v poďakovaní. Na článku s doktorom Cvengrošom som uvedený ako riadny autor. Objektívne treba povedať, že som na tomto projekte pracoval aj podstatne dlhšie ako len jeden semester a boli sme na ňom zúčastnení len traja. Napriek tomu si však netrúfam odhadnúť svoj podiel, keďže prakticky vždy ide o tímovú prácu.
.máte popri štúdiu a výskumnej práci čas aj na niečo iné?
Je pravda, že toho voľného času veľa nemám, takže nejaké mimoškolské aktivity pripadajú do úvahy jedine večer alebo cez víkend. Raz do týždňa hrávame s chlapmi futbal v telocvični, tancujem vo folklórnom súbore a hrávam v mládežníckom zbore na ústnej harmonike a fujare. Víkendy trávim rád v horách, či už na jednodňových túrach, alebo viacdňových „stanovačkách“ prípadne „iglovačkách“.
.takže do toho Švajčiarska ste nešli len kvôli chémii, ale aj kvôli Alpám?
Do Švajčiarska som išiel v prvom rade kvôli chémii. A to, že som tu spoznal ľudí, ktorí sú rovnako vášniví vysokohorskí turisti ako ja a že sú tu nádherné Alpy, to je už len bonus navyše.
Na Gymnáziu V. B. Nedožerského v Prievidzi som absolvoval osemročné bilingválne štúdium so zameraním na nemecký jazyk a chcel som to využiť na nejakej vysokej škole v nemecky hovoriacom priestore. A ešte počas štúdia na gymnáziu prišla v roku 2009 účasť na Medzinárodnej chemickej olympiáde v Cambridgei, kde som získal bronzovú medailu a spoznal profesora Wothersa, ktorý mi napokon napísal odporúčanie na prijatie na ETH. Práve vďaka úspechu na tej olympiáde a vďaka certifikátu z nemeckého jazyka na úrovni C1 som bol napokon na ETH prijatý bez prijímacích skúšok.
.ten vzťah k chémii, to máte z rodiny alebo ste sa k tomu dostali sám?
Je možné, že to bude aj v génoch z maminej strany, keďže tá skončila chemickú priemyslovku v Novákoch. Otec je vyučený pekár, takže po ňom som zdedil asi skôr nadšenie pre experimentálnu časť chémie, ktorú on sám skúšal za jeho žiackych čias. K chémii som sa však ja osobne prepracoval až postupne. Veľká vďaka patrí pani učiteľke Ivete Belaiovej, ktorá v nás už na prvom stupni ZŠ rozvíjala logické myslenie a vzťah k matematike. Vďaka nej som napokon aj podal prihlášku na osemročné gymnázium, kde som stretol človeka, ktorý asi najviac ovplyvnil moje budúce smerovanie. Je to pán profesor Miroslav Kozák, ktorý viedol a dodnes vedie prípravu na chemickú olympiádu na gymnáziu v Prievidzi.
.a čo vaši súrodenci, tí sa tiež venujú prírodným vedám?
Mám troch mladších bratov. Martin je vyučený kuchár, takže ten vôbec nešiel prírodovedným smerom. Ondrej od septembra nastupuje na osemročné gymnázium v Prievidzi a Peter ide do tretieho ročníka ZŠ. Takže tam je to ešte ťažko povedať.
.jedna vec je dostať sa na školu, akou je ETH, a druhá vec je dokázať si celé štúdium financovať. To zvládate ako?
Momentálne dostávam štipendium, ktoré však nepokrýva všetky náklady spojené so živobytím. Preto musím svoju finančnú situáciu riešiť rôznymi brigádami. V tomto smere mi výrazne pomohol aj grant z programu Talenty novej Európy, vďaka ktorému si financujem ubytovanie a náklady spojené s cestovaním.
.ako vyzerá vaše štúdium? Sú to len prednášky a laboratórne cvičenia, alebo máte možnosť zúčastňovať sa aj na aktuálnom výskume?
Tu na ETH kladú veľký dôraz na prax. Počas prvých piatich semestrov sú popri prednáškach aj povinné laboratórne cvičenia. Od šiesteho semestra je možnosť pracovať na semestrálnom projekte v ľubovoľnej výskumnej skupine. Pre magisterské štúdium sú povinné dva semestrálne projekty a diplomová práca. Ja som na semestrálnych projektoch pracoval v skupinách profesora Carreiru a profesora Bodeho. Popri týchto povinných projektoch je tiež možnosť zúčastniť sa aj na dobrovoľnom výskume. To som využil už ako prvák v skupine doktora Jána Cvengroša.
.čoho sa týkali tie projekty a ten výskum?
V skupine profesora Carreiru som pracoval na projekte „Fulvene as Diene in Diels-Alder Reactions“, kde sme skúmali opätovné využitie fulvénu v Diels-Alderových reakciách, keďže posledné takéto molekuly boli nasyntetizované pred štyridsiatimi rokmi. Ďalší projekt v skupine profesora Bodeho mal názov „Synthesis of Pyridine Derivatives of Acyltrifluoroborates“, kde som spolupracoval na syntéze pyridínových derivátov acyltrifluoroborátov, ktoré by mali nájsť uplatnenie v syntéze peptidov. A napokon výskum, na ktorom som sa podieľal vo voľnom čase, mal názov „Synthesis of enantiomerically pure Tröger's base derivatives via chiral disulfoxides“. Tu išlo o syntézu enantiomérne čistých derivátov Trögerovej bázy, ktoré sa využívajú ako ligandy v homogénnych katalyzátoroch. Posledné dve spomenuté práce už boli publikované v prestížnych vedeckých časopisoch.
.asi nemá význam pýtať sa na zmysel tých slov, čo ste na mňa vychrlili – na to by nám asi nestačilo ani päť takýchto rozhovorov. Takže sa spýtam niečo iné. Koľko autorov mali tie práce a aký bol približne váš podiel? Teda, ak sa to vôbec dá odhadnúť.
Oba články majú uvedených troch autorov. V tom zo skupiny profesora Bodeho som uvedený spolu s ďalšími dvoma študentmi len v poďakovaní. Na článku s doktorom Cvengrošom som uvedený ako riadny autor. Objektívne treba povedať, že som na tomto projekte pracoval aj podstatne dlhšie ako len jeden semester a boli sme na ňom zúčastnení len traja. Napriek tomu si však netrúfam odhadnúť svoj podiel, keďže prakticky vždy ide o tímovú prácu.
.máte popri štúdiu a výskumnej práci čas aj na niečo iné?
Je pravda, že toho voľného času veľa nemám, takže nejaké mimoškolské aktivity pripadajú do úvahy jedine večer alebo cez víkend. Raz do týždňa hrávame s chlapmi futbal v telocvični, tancujem vo folklórnom súbore a hrávam v mládežníckom zbore na ústnej harmonike a fujare. Víkendy trávim rád v horách, či už na jednodňových túrach, alebo viacdňových „stanovačkách“ prípadne „iglovačkách“.
.takže do toho Švajčiarska ste nešli len kvôli chémii, ale aj kvôli Alpám?
Do Švajčiarska som išiel v prvom rade kvôli chémii. A to, že som tu spoznal ľudí, ktorí sú rovnako vášniví vysokohorskí turisti ako ja a že sú tu nádherné Alpy, to je už len bonus navyše.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.