Chvíľu bola reč o veľkom obchodnom spore medzi Českou republikou a jednou zahraničnou firmou, kde už ťažko rozpoznať, kto a ako si pýtal peniaze za to, že sa vyjadrí v prospech jednej zo strán. Trochu sme hovorili aj o súčasnom českom ministrovi financií a predsedovi druhej najsilnejšej politickej strany v Česku Andrejovi Babišovi. Všetci sú presvedčení o tom, že svoj spor o to, či bol, alebo nebol agentom ŠTB, vyhrá. Vie to i ten, ktorý pozná jeho riadiaceho dôstojníka z čias komunizmu. A teraz buď múdry. Alebo Ukrajina. Tí ľudia sú rozdelení na proruských a proputinovských a protiruských a protiputinovských, promajdanovských a protimajdanovských, prozápadných a protizápadných, separatistických a za jednotnú Ukrajinu... Ukrajincov a Zakarpatcov, ktorí vraj nie sú Ukrajinci. Bolo by to normálne, keby sa pritom nestrieľalo a neumieralo... a keby sa osobné a skupinové záujmy nemaskovali rečnením o pravde. To iba my, v dočasnom závetrí, diskutujeme o globálnej duchovnej revolúcii a podobných nezmysloch.
Cesta do budúcnosti, zdá sa, je cestou permanentných konfliktov vier, ideológií, záujmov, ilúzií, hodnôt, morálok, ktoré medzi sebou obcujú – tu diškurzívne, tu nenávistne, tu diplomaticky, tu násilne, tu kdesi na periférii nášho civilizačného okruhu a tu priamo v jeho strede. Udržať tento mumraj na uzde a bez obetí na životoch je kľúčová téma, pretože oni – tí mŕtvi civilisti, ženy, deti – sú pravdou o svete v ktorom žijeme. To iba v prítmí niektorých kazateľníc, redakcií, agentúr, katedier, kaviarní, krčiem a blikajúcich displejov sa ňou javia všakovaké fabulácie a konštrukty.
Existuje, samozrejme, aj teoretická možnosť, že pravda je jedina – tá naša islamská, kresťanská, euroatlantická..., moja, tvoja – jednoducho jedna. V tom prípade majú nakročené k definitívnemu víťazstvu napríklad zbožní alebo nacionalistickí extrémisti s demografickým potenciálom, nerastným bohatstvom, modernými technológiami a s prstom permanentne na spúšti. Ďakujme pánubohu, že zatiaľ nie sú schopní vytvoriť jednotnú koalíciu. Pluralita nepriateľov demokracie a euroatlantického civilizačného okruhu je rovnako dôležitá pre naše prežitie, ako politická pluralita pre prežitie demokracie. Udržateľné prímerie (tolerantná nezhoda) je ideál. Cestou môžeme snívať o revolúcii vedomia, globálnom dialógu, o evolúcii po vzostupnej špirále až k bodu Omega (Teilhard de Chardin), o kráľovstve nebeskom tu na zemi..., o čom kto chce.
Cesta do budúcnosti, zdá sa, je cestou permanentných konfliktov vier, ideológií, záujmov, ilúzií, hodnôt, morálok, ktoré medzi sebou obcujú – tu diškurzívne, tu nenávistne, tu diplomaticky, tu násilne, tu kdesi na periférii nášho civilizačného okruhu a tu priamo v jeho strede. Udržať tento mumraj na uzde a bez obetí na životoch je kľúčová téma, pretože oni – tí mŕtvi civilisti, ženy, deti – sú pravdou o svete v ktorom žijeme. To iba v prítmí niektorých kazateľníc, redakcií, agentúr, katedier, kaviarní, krčiem a blikajúcich displejov sa ňou javia všakovaké fabulácie a konštrukty.
Existuje, samozrejme, aj teoretická možnosť, že pravda je jedina – tá naša islamská, kresťanská, euroatlantická..., moja, tvoja – jednoducho jedna. V tom prípade majú nakročené k definitívnemu víťazstvu napríklad zbožní alebo nacionalistickí extrémisti s demografickým potenciálom, nerastným bohatstvom, modernými technológiami a s prstom permanentne na spúšti. Ďakujme pánubohu, že zatiaľ nie sú schopní vytvoriť jednotnú koalíciu. Pluralita nepriateľov demokracie a euroatlantického civilizačného okruhu je rovnako dôležitá pre naše prežitie, ako politická pluralita pre prežitie demokracie. Udržateľné prímerie (tolerantná nezhoda) je ideál. Cestou môžeme snívať o revolúcii vedomia, globálnom dialógu, o evolúcii po vzostupnej špirále až k bodu Omega (Teilhard de Chardin), o kráľovstve nebeskom tu na zemi..., o čom kto chce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.