Školstvo je téma, ktorá by mala dominovať v období, keď dobré vzdelanie patrí medzi nespochybniteľnú hodnotu. Ale je to tak aj vo vláde Roberta Fica? Zatiaľ oveľa viac počuť o sociálnych dávkach, výstavbe diaľnic či o kšeftoch s pozemkami. Faktom však je, že nový minister Ján Mikolaj (SNS) má ambíciu zanechať vo svojom rezorte výraznú stopu.
Nedá sa mu ani uprieť, že má aj istú predstavu, ako by veci mali fungovať. Jeho najväčšou výzvou je obsahová reforma. Ide o najzložitejšiu zmenu v základnom školstve, ktorá by mala priniesť väčšiu slobodu školám pri tvorbe učebných osnov. Niekoľko rokov pripravovaný projekt Zuzany Humajovej z Konzervatívneho inštitútu sa nepodarilo presadiť bývalému ministrovi Froncovi, a súčasný minister ho odmieta. So svojimi odborníkmi tvorí narýchlo vlastný koncept. Už v prvom roku vládnutia poslal na vládu legislatívny zámer nového zákona o výchove a vzdelávaní a urýchlene chystá aj paragrafové znenie. Zákon by mal byť prijatý – podľa predstavy ministra – už na budúci rok. Takáto rýchlosť by mohla byť aj sympatická, ak by nešlo o priveľmi komplikovaný projekt, ktorý môžu narušiť všetky nepremyslené či nedotiahnuté detaily – a tých je v Mikolajovom návrhu toľko, že budúci rok bude zrejme náš časopis riešiť dilemu, či je táto zle pripravená reforma lepšia než nijaká reforma.
Na vytváranie kvalitných učebných plánov bude spočiatku pripravených len niekoľko škôl, to si zrejme uvedomuje aj ministerstvo, preto vec rieši tak, že ponecháva v systéme silné právomoci ministerstva. Očakávať, že by práve táto vláda decentralizovala moc štátneho úradu a spoliehala sa na prirodzené mechanizmy školského prostredia, je zrejme naivné.
Nedobrý imidž klasickej školy vytvára atmosféru podporujúcu rôzne alternatívne projekty, ako sú waldorfská škola alebo pokus o vznik tzv. rodovej školy. Tieto školy sú zaradené v štátnej školskej sieti (niektoré v experimentálnom overovaní), hoci v ich pozadí sú sporné duchovné spoločenstvá. Ján Mikolaj je naladený voči týmto projektom a verejne sa proti nim vyjadril. Zároveň však tieto alternatívy spája so všetkými súkromnými školami. Jeho zámerom je obmedziť financie pre súkromné školy, čo .týždeň považuje za neprimeraný a nesprávny spôsob riešenia problému so spornými alternatívnymi školami. Práve viaceré súkromné školy so schopnými a lepšie motivovanými učiteľmi by totiž mali byť hlavnými ťahúňmi reformných zmien, ktoré zmenia celý systém.
Nedá sa mu ani uprieť, že má aj istú predstavu, ako by veci mali fungovať. Jeho najväčšou výzvou je obsahová reforma. Ide o najzložitejšiu zmenu v základnom školstve, ktorá by mala priniesť väčšiu slobodu školám pri tvorbe učebných osnov. Niekoľko rokov pripravovaný projekt Zuzany Humajovej z Konzervatívneho inštitútu sa nepodarilo presadiť bývalému ministrovi Froncovi, a súčasný minister ho odmieta. So svojimi odborníkmi tvorí narýchlo vlastný koncept. Už v prvom roku vládnutia poslal na vládu legislatívny zámer nového zákona o výchove a vzdelávaní a urýchlene chystá aj paragrafové znenie. Zákon by mal byť prijatý – podľa predstavy ministra – už na budúci rok. Takáto rýchlosť by mohla byť aj sympatická, ak by nešlo o priveľmi komplikovaný projekt, ktorý môžu narušiť všetky nepremyslené či nedotiahnuté detaily – a tých je v Mikolajovom návrhu toľko, že budúci rok bude zrejme náš časopis riešiť dilemu, či je táto zle pripravená reforma lepšia než nijaká reforma.
Na vytváranie kvalitných učebných plánov bude spočiatku pripravených len niekoľko škôl, to si zrejme uvedomuje aj ministerstvo, preto vec rieši tak, že ponecháva v systéme silné právomoci ministerstva. Očakávať, že by práve táto vláda decentralizovala moc štátneho úradu a spoliehala sa na prirodzené mechanizmy školského prostredia, je zrejme naivné.
Nedobrý imidž klasickej školy vytvára atmosféru podporujúcu rôzne alternatívne projekty, ako sú waldorfská škola alebo pokus o vznik tzv. rodovej školy. Tieto školy sú zaradené v štátnej školskej sieti (niektoré v experimentálnom overovaní), hoci v ich pozadí sú sporné duchovné spoločenstvá. Ján Mikolaj je naladený voči týmto projektom a verejne sa proti nim vyjadril. Zároveň však tieto alternatívy spája so všetkými súkromnými školami. Jeho zámerom je obmedziť financie pre súkromné školy, čo .týždeň považuje za neprimeraný a nesprávny spôsob riešenia problému so spornými alternatívnymi školami. Práve viaceré súkromné školy so schopnými a lepšie motivovanými učiteľmi by totiž mali byť hlavnými ťahúňmi reformných zmien, ktoré zmenia celý systém.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.