Na misii v Terchovej

.sme v Terchovej a pred pár hodinami kvôli tejto obci zasadala vláda, aby jej pomohla s následkami povodne a zosuvu pôdy, ktoré spôsobil silný dážď. Ako ľudia prijali túto katastrofu?
Bol som teraz mesiac doma, v Indii, takže som nebol tu, keď sa to stalo a ešte som sa ani nestihol o tom s ľuďmi rozprávať. O tom, čo sa tu udialo, som čítal na internete. Až teraz zisťujem, čo sa vlastne stalo. Dnes ráno som bol na omši a stretol som sa s niekoľkými ľuďmi. Samozrejme, že to bola ťažká situácia, ale všetci sú radi, že sa nikomu nič nestalo. Bolo to také vážne, že mohli byť aj obete, no chvalabohu to dobre dopadlo. Napraviť všetky tie škody bude stáť veľa peňazí, ale dá sa to, no ľudský život sa vrátiť nedá.

.v Indii berú ľudia podobné prírodné katastrofy inak? Prijímajú ich odovzdanejšie, teda ako niečo, čo patrí k životu?
Prírodná katastrofa je ťažká pre každého človeka, ktorý ju zažije. A strata ľudského života je rovnaká, či človek žije v Indii, alebo v Terchovej. No je pravda, že život v niektorých častiach Indie je nebezpečnejší ako na Slovensku a ľudia si viac na to nebezpečenstvo zvykli. Tu v Terchovej sa podobná prírodná katastrofa neudiala celé roky, takže ľudia sú viac zaskočení.

.možno sme viac rozmaznaní a nepočítame s tým, že nie všetko sa dá predvídať či odvrátiť.
Môžeme si myslieť, že žijeme v najrozvinutejšej oblasti sveta, všetko máme, všetko ovládame, ale potom príde moment, keď si uvedomíme, že na niektoré veci nemáme dosah. Môžeme všeličo vybudovať, ale potom príde situácia, a človek ju nevie nijako ovplyvniť.

.ako ste sa dostali z Indie sem do Terchovej?
Som tu preto, lebo som členom Spoločnosti Božieho slova, to je misionárska spoločnosť. Naši spolubratia pracujú po celom svete, sme v 74 krajinách. Sme misionári a máme dva ciele: pracovať tam, kde ešte nie je ohlasované evanjelium ako Božie slovo, a žiť v našich komunitách medzinárodne.

.ako tomu máme rozumieť?
No pozrite sa, my tu  v Terchovej sme traja. Pán farár Pavol Kruták je Slovák, ale pracoval predtým na Filipínach, ja som z Indie a ešte je tu Lukáš Twardowski, ktorý je z Poľska. Sme ľudia troch národností a takto medzinárodne sa snažíme žiť vo všetkých našich komunitách, kde sa to dá. Naši pátri pochádzajú z rôznych krajín a z rôznych kultúr. Aby sme aj takto svedčili o tom, že sme všetci Božie deti, bez ohľadu na to, či sme z Indie, Ameriky, alebo Afriky. Každý z nás je to Božie dieťa.

.vždy sme si predstavovali, že misionári idú najmä do krajín, kde je kresťanstvo málo rozšírené, kde dominujú iné náboženstvá alebo kde sú najmä neveriaci. Ale vy ste ako misionár prišli do krajiny, kde je stále kresťanstvo silné. Pripadá nám to zvláštne, že vaše misionárske územie je práve Terchová.
Áno, v určitom čase sme misie chápali tak, že prídeme niekam, kde sú povedzme hinduisti alebo moslimovia či buddhisti a tam ich budeme presviedčať, aby konvertovali na naše náboženstvo. Tak to bolo.

.a už to tak nie je?
Dnes prichádzame do určitého spoločenstva, aby sme boli svedkami našej viery, aby sme žili tú radosť života, ktorú nám dal Boh. V tomto zmysle je jedno, či som na Slovensku, alebo v Indii alebo v nejakej inej krajine. Dôležité je, aby som žil svoju vieru.

.misionári si môžu do určitej miery aj vybrať, kam chcú ísť pôsobiť. Vy ste chceli ísť na Slovensko?
Ja som nechcel ísť na Slovensko. (Smiech.)

.aké destinácie ste si vybrali vy sám?
Viete, ja som už ako šestnásťročný chcel ísť za kňaza. Má to také rodinné pozadie: keď som bol ešte malý chlapec, moja mama mi rozprávala o živote jedného misionára, ktorého poznala. Žil v inej krajine, s inou kultúrou, to ma zaujalo. Tak keď som mal šestnásť rokov, našiel som si adresu misionárov – verbistov a napísal som im, že by som chcel nastúpiť do rehole. V nej som sa stretol s jedným misionárom, ktorý pracoval v Papue-Novej Guinei. A keď som ho počul rozprávať, tiež som túžil ísť tam. Zaujala ma aj Afrika. Moja misijná túžba bola ísť do takýchto krajín.

.to vám veľmi nevyšlo, keď ste sa ocitli na Slovensku. Ako sa vám to prihodilo?
Po určitom čase vo formácii dostávame ponuky, kam môžeme ísť študovať teológiu a fungovať tam potom ako misionár. My v Indii sme zvyčajne dostali ponuku z krajín Afriky či Južnej Ameriky, ale práve v tom čase, keď som si ja mal napísať, kam by som chcel ísť, tak v tom čase nám boli ponúknuté len tri možnosti – Slovensko, Maďarsko a Mexiko. (Úsmev.) Podľa mňa to bol jediný rok, keď v ponuke nebola žiadna Papua-Nová Guinea ani žiadne africké krajiny. Ale mal som silnú túžbu ísť do misijnej krajiny, tak som si povedal, že napíšem nejakú z tých troch krajín a bolo mi to úplne jedno, či to bude Slovensko, Maďarsko, alebo Mexiko, lebo som nevedel ani po slovensky, ani po maďarsky ani po španielsky.

.a prečo teda Slovensko, a nie Maďarsko či Mexiko?
V Maďarsku aj v Mexiku už máme viacero spolubratov z Indie, ale na Slovensku  nikto od nás z Indie z našej rehole nebol. Tak som si povedal, že môžem byť prvý indický misionár na Slovensku. Ale sme tu dvaja, ešte jeden spolubrat je v Nitre na Kalvárii. Preto som si teda dal na prvé miesto Slovensko, Mexiko, Maďarsko. A predstavený nám potom dal vedieť, že ideme na Slovensko. Ani som presne nevedel, kde to je. My sme v Indii poznali Československo. Tak sme si so spolubratom pozreli na mape, kde to Slovensko je, a prišli sme.

.slovenčinu, ktorú, mimochodom, vynikajúco ovládate, ste sa začali učiť až tu?
Áno, nepoznali sme váš jazyk. Kúpili sme si ešte doma jedno cédečko s viacerými jazykmi, aby sme sa začali učiť. Ale práve slovenčina nemala na tom cédečku výslovnosť, tak sme si povedali, že sa nebudeme nič učiť dopredu, aby sme sa to nenaučili zle. Prišli sme do nášho misijného domu do Petržalky a tam sme sa až začali učiť slovenčinu, intenzívne sme sa ju učili 9 až 10 mesiacov, potom som mal rok pastoračnú prax v bratislavskom UPC – a potom som nastúpil na štúdium. Doma som už vyštudoval filozofiu, ale tu som vyštudoval ešte teológiu. Po skončení štúdia si opäť môžeme napísať, v ktorej krajine chceme pôsobiť.

.čo ste si napísali?
Papua-Nová Guinea, Mozambik, Kolumbia. Táto žiadosť odišla k našim predstaveným do Ríma.

.a prišla Terchová.
K nášmu výberu sa vyjadrujú aj naši predstavení a oni prihliadali na to, že sme sa tu naučili jazyk, že sme tu študovali a že naša provincia na Slovensku potrebuje trochu posilňovať svoju medzinárodnosť. Naši predstavení mi zavolali a opýtali sa ma, či by som predsa len neostal na Slovensku.

.nemohli ste ich presvedčiť, že veľmi túžite po Oceánii či Afrike?
Prvýkrát sa nepatrí povedať nie. Tak som tu. Ale ja som si tú Papuu-Novú Guineu nenapísal preto, že by mi bolo na Slovensku zle. To naozaj nie. Ale keď som mal možnosť napísať, tak som ju využil a napísal som úprimne, čo by som chcel. Ale ako to napokon bude, to je Božia vôľa. A potom som sa dozvedel, že sa uvoľňuje jedno miesto v Terchovej a opýtali sa ma, či tam pôjdem. Bol som vysvätený v Nitre, prišli tam aj moji rodičia a sestra. A potom som šiel do Terchovej. Som tu už štyri roky. To je všetko.

.ale tá túžba po Papue-Novej Guinei asi ešte vo vás ostala?
(Smiech.) Predpokladám, že ešte niekoľko rokov budem na Slovensku, teraz je to moja provincia. A potom možno...niekedy...

.pochádzate z indickej katolíckej rodiny?
Áno, už som sa narodil do katolíckej rodiny. Neviem ani presne, ktorá generácia z mojej rodiny sa stala kresťanskou. Pochádzam zo štátu Kerala, kde je približne 20 percent kresťanov. Kresťanstvo podľa našej tradičnej viery prišlo do Indie v roku 52. Viera nám hovorí, že ju k nám priniesol apoštol svätý Tomáš. Nemáme síce o tom nijaký písomný doklad, ale v štvrtom storočí, keď na toto územie prišli misionári východnej cirkvi, zapísali, že našli fungujúce kresťanské spoločenstvo.

.keďže väčšinu v Kerale tvoria hinduisti, ako spolu vychádzate?
Všeobecne sa dá povedať, že hinduizmus je veľmi mierumilovné náboženstvo. Pred tým, ako prišlo kresťanstvo a iné náboženstvá, bol u nás len hinduizmus. Kresťanstvo či islam mohli do Indie prísť len vďaka tomu, že hinduisti to dovolili. Hinduizmus je aj náboženstvo, aj cesta života. Podľa hinduistickej filozofie existujú tri cesty, ako sa človek môže dostať – našou terminológiou povedané – do neba. Pre nich sú tie iné náboženstvá iné cesty. Viera je silná súčasť indického života. Je málo Indov, ktorí sú ateisti alebo neveriaci. Indická filozofia je veľmi pospájaná s hinduistickou teológiou.

.miešajú sa kresťanské a hinduistické rodiny? Je bežné, že si kresťanka vezme hinduistu a naopak?
Predtým sa to veľmi nestávalo, ale teraz už áno.

.takže nie je tam napätie medzi hinduistami a kresťanmi?
Hm, napätie tam je. Nie v tom všeobecnom zmysle, ale je tam taká fundamentalistická skupina, ktorá predtým, pri vzniku Indie, manipulovala s náboženskými citmi hinduistov a moslimov. Od deväťdesiatych rokov máme v niektorých oblastiach problém medzi hinduistami a kresťanmi, je to tam, kde sú veľmi malé kresťanské komunity. Napríklad je jedna kresťanská dedina a okolo nej sú hinduistické dediny. Ale problémy nie sú s hinduistami, ktorí žijú v susedstve s kresťanmi. Vo väčšine prípadov robili zlo tí fundamentalisti, ktorí prichádzali z iných oblastí. Hovoril som s jedným naším spolubratom, ktorý bol arcibiskupom, a sťažoval sa, že im spálili školské internáty, školy. Stretávame sa s takýmito vecami, ale nechcem to zovšeobecňovať.

.nový premiér Indie Narendra Modi je predstaviteľom hinduistického nacionalizmu, nebude to horšie?
Uvidíme, ako to bude.  

.v indickej spoločnosti stále funguje kastový systém. Je to tak aj medzi indickými kresťanmi?
Ako kde. Oficiálne je kastový systém ústavou zakázaný. Otázkou je, ako to funguje v reálnom živote. V mestách už rozdelenie na kasty veľmi nefunguje, ale na vidieku sa s ním stále môžeme stretnúť. Naši kňazi a rehoľníci sa veľmi snažia o to, aby kastový systém potlačili. Poznal som aj rádovú sestričku, ktorá preto prišla o život. Ale poznám aj prípad farnosti, kde mali miestni ľudia problém prijať svojho nového kňaza, lebo bol z odlišnej kasty.

.v Kerale je silná komunistická strana a zároveň je to jeden z najbohatších indických štátov. Ako je to možné?
Je pravda, že komunisti sú tam silní a striedajú si vládu s Indickým národným kongresom. Sú to však iní komunisti ako tí, ktorých ste tu vy mali štyridsať rokov, hoci používajú podobné symboly. Funguje tam voľný trh a náboženská sloboda. Mnohí z nich sú veriaci. Sú to skôr socialisti ako komunisti.

.rehole, ako je vaša, ale aj iné – majú veľa rehoľníkov z Indie. Je teraz v Indii, najmä južnej časti, rozmach kresťanských povolaní?
Povolanie je Boží dar, takže jedine Boh vie, prečo je to tak. Ale v Indii je to teraz skôr stabilizované, nie je tých povolaní zase až tak veľa. Hoci to vyzerá lepšie ako v Európe alebo iných oblastiach sveta. Ale predtým bolo nových povolaní viac ako teraz.

.vidíte nejaký rozdiel v tom, ako kresťanskú vieru prežívajú Slováci a ako Indovia?
Viera nie je niečo, čo sa dá ľahko analyzovať podľa vonkajších prejavov. Museli by sme vidieť do hĺbky človeka, pretože každý prežíva vieru inak. Ale takto by som to povedal: podstata človeka je tu aj tam rovnaká. Hľadanie Boha, prežívanie viery, túžba po hľadaní Boha – to je v každom človeku. Z toho, čo počúvam od vašich ľudí, sa mi to javí takto.

.takže tradičný indický veriaci sa nelíši od tradičného slovenského katolíka?
Keď človek zažíva nejakú katastrofu alebo chorobu, tak ide zapáliť sviečku. A to sa robí aj na Slovensku. Podstata je viac-menej rovnaká. No spôsob, ako to človek definuje, vysvetľuje, to môže byť iné. Vy by ste sa možno čudovali, prečo sú v Indii sochy Panny Márie oblečené v indickom sárí. Tam Panna Mária pripomína indickú ženu.

.pre Slovensko sú typické mariánske púte. Je aj v Indii silná úcta k Panne Márii?
Panna Mária je veľmi silná osobnosť, ale až také púte, ako u vás, v našej oblasti nebývajú.

.dá sa povedať, do akej vrstvy patria katolíci v Kerale? Sú to skôr ľudia vzdelanejší, bohatší, alebo skôr chudobnejšie komunity?
Ide to naprieč celou spoločnosťou. Sú tam aj chudobní, aj bohatí. Je u nás – podobne ako na Slovensku – trošku rozdiel medzi východnou a rímskou cirkvou. Naša pôvodná viera aj tradícia bola východná, sú tu dve východné cirkvi  ̶  sýrsko-malabarská katolícka cirkev, aj ja pochádzam z cirkvi s týmto východným obradom, a je tu aj sýrsko-malankarská cirkev. A potom je tu ešte rímsky obrad a ten prišiel až v 11. a 12. storočí s Francúzmi, Portugalcami.

.sýrsko-malabarská cirkev uznáva pápeža?
Áno, je to podobné ako vaša gréckokatolícka cirkev. Samozrejme, liturgia je iná. V našom obrade sa však bohoslovec nemôže ženiť, v tom sme podobní rímsko-katolíckej cirkvi.

.vy ste sa naozaj pre život rehoľníka rozhodli už v šestnástich rokoch? Nie je to skoro?
(Smiech.) To rozhodnutie musí urobiť človek potom ešte niekoľkokrát. V tých šestnástich rokoch sa mi to páčilo a myslel som si, že môžem byť misionárom, preto som sa prihlásil. Ale potom som to rozhodnutie musel ešte niekoľkokrát potvrdiť. Sú prvé sľuby, potom vysviacka, večné sľuby... Ale vlastne skoro každý deň sa človek musí rozhodovať pre toto povolanie, ale to je tak asi aj v normálnom živote. Že sú nejaké etapy, v ktorých človek musí obnoviť svoje rozhodnutie.

.dostať sa k misionárom nie je jednoduché, nestačí sa rozhodnúť, treba byť ľudsky zrelý, psychicky odolný, silný človek, ktorý si dokáže poradiť sám aj v ťažkej situácii. Preto je výber náročnejší ako v iných reholiach.
To je pravda. Naša formácia je náročná. Každý rok každý spolubrat napíše moje pozitívne a negatívne vlastnosti, napíšem si ich aj ja a aj moji predstavení. A podľa toho nás potom odporúčajú alebo neodporúčajú ďalej, alebo poradia pýtať sa samých seba, či naozaj chceme pokračovať, alebo či nechceme ísť do iného povolania. Samozrejme, nik z nás nie je dokonalý, ale je to určitá pomôcka.

.aké vlastnosti má mať dnes misionár?
(Úsmev.) Ani neviem. Asi musí byť otvorený prijať v láske ľudí, ku ktorým je poslaný. Bez tej otvorenosti je to ťažké. Každý z nás má svoju tradíciu, svoju kultúru a keby som tvrdil, že to je to najlepšie, nebolo by to dobré. Musím byť otvorený aj tomu, aby som sa naučil nový jazyk, prijal novú kultúru a obohatil tak svoj život.

.zohráva pri tom úlohu aj túžba po dobrodružstve?
Nenazval by som to priamo túžbou po dobrodružstve, ale nesmiete mať strach z problémov, ktoré vás čakajú v inom kultúrnom prostredí. Najmä však musíte byť otvorení a ochotní darovať sa cudzím ľuďom. Dobrým príkladom je náš spolubrat svätý Jozef Freinademetz, ktorý pôsobil v Číne. Keď tam prišiel, tak bol veľmi znechutený z toho, ako tam ľudia žijú. Po čase, keď miestnu kultúru viac pochopil, sa vyznal, že aj v nebi by chcel byť Číňanom.

.takže vy by ste v nebi mali chcieť byť Terchovčanom?
(Smiech.)

.z Indie ste tu na Slovensku dvaja misionári, ale sú tu aj sestričky. Koľko ich je?
Neviem presne, ale niekoľko ich pôsobí v Nitre. Rehoľníčky z Indie sú aj medzi sestrami Matky Terezy, ktoré pracujú v Bratislave a v Žiline.

.na Slovensku sme skôr boli zvyknutí na to, že naši kňazi a rehoľníci chodia na misie do sveta, ako na to, že k nám prichádzajú misionári z cudziny.
Ale napríklad sestričky Matky Terezy vykonávajú taký typ služby, ktorá je potrebná všade na svete. Už som hovoril o tom, že jednou z misií nás verbistov je aj posilňovanie medzinárodnosti a porozumenia medzi kultúrami. V prípade Slovenska je možno toto hlavný dôvod, prečo som tu.

.ako obohacujete našich veriacich?
Na to nedokážem odpovedať, to by ste sa museli opýtať ich.

.čomu sa v Terchovej hlavne venujete?
Je to najmä pastoračná práca s mládežou, organizujeme rôzne tábory pre deti, učíme náboženstvo v škole, venujeme sa miništrantom.

.je Terchová silno veriaca obec?
Určite áno. Môj odhad je, že okolo sedemdesiat percent ľudí chodieva v nedeľu do kostola.

.v čom je Terchová iná ako Bratislava?
Bratislava je veľké mesto, kde veľa ľudí pracuje v kanceláriách. Tu je ešte stále veľa ľudí, ktorí pracujú tvrdo manuálne a cestujú za prácou do iných regiónov. Z toho, samozrejme, vyplýva aj trochu iný typ mentality a pohľadu na svet.

.chodievate aj do rodín?
Samozrejme, ľudia nás občas pozvú, chodíme aj na svadby.

.aká je slovenská rodina? Drží spolu?
V Terchovej to je zatiaľ dobré. Samozrejme, aj tu sú prípady rozvodov, ale nie je to až také časté.

.keď ste išli do tohto kraja, vedeli ste, kto bol Juraj Jánošík?
Áno, to sa dozviete hneď, ako sa začnete učiť slovenčinu. Aj on bol tuším bohoslovec. Musím povedať, že miestny folklór sa mi páči. Keď vidím deti, ktoré učím náboženstvo, ako tancujú alebo hrajú na husle, tak mám strašnú radosť.

.v Indii sa nepije veľa alkoholu, tu však patrí k životu. Ako ste si na to zvykli?
Ale nie, v Terchovej nikto nepije. (Smiech.) Alkohol je aj v Indii, ale v našej kultúre neexistuje napríklad zvyk ponúkať alkohol, keď niekto príde na návštevu.

.v Indii sa asi ani nerozpadávajú rodiny pre alkohol.
Ale stáva sa to. Aj keď to asi nebude tak často, ako na Slovensku.

.v Európe sa teraz veľa hovorí o kríze rodiny, o tom, že sa rodí málo detí. Je takýto trend aj v Indii?
Zatiaľ ešte nie. Tradícia rodiny je v našej kultúre veľmi silná a zatiaľ pomerne dobre odoláva negatívnym modernizačným tlakom. Ale netvrdím, že sa to v budúcnosti nemôže zmeniť.

.ako rolu hrá cirkev na Slovensku? Malo by ju byť viac počuť aj vo verejnom živote?
Úlohou kňazov nie je robiť politiku, ale súčasťou cirkvi sú aj veriaci a tí sa predsa musia vyjadrovať k smerovaniu krajiny. Prejavovať verejne svoju vieru je základné ľudské právo.

.ako vás v Terchovej prijala miestna komunita?
Ja sa tu cítim veľmi dobre. Keď tu fungujem medzi ľuďmi, mám radosť z tohto spoločného života.

.ste už na Slovensku dlhší čas, čo vnímate ako najväčší problém tejto krajiny?
Z pohľadu Inda tu žiadny veľký problém nevidím.

.máme sa dobre?
V porovnaní s Indiou určite áno. Nech sa pustíte do analyzovania ktorejkoľvek oblasti, tak musíte dôjsť k tomuto záveru.

.nie je práve toto náš problém, že hoci nie sme na tom až tak zle, neustále sme nespokojní. Stále hovoríme, že sme chudobní, hoci nie sme.
Možno je to preto, že sa porovnávate s tými najbohatšími západnými krajinami. Ale ja viem, čo je chudoba a verte mi, vy chudobní nie ste. A to platí v porovnaní s väčšinou sveta. Svet žije oveľa chudobnejšie ako Slovensko.

.hovoríte to Slovákom?
Hovorím. Samozrejme, treba sa pozerať na konkrétne prípady, lebo aj tu stretnete ľudí, ktorí sú v ťažkej ekonomickej situácii. Ale všeobecne platí to, čo som povedal.

.v Indii sú ľudia spokojnejší?
Je to veľká krajina, preto sa to ťažko zovšeobecňuje. Ale myslím, že sú viac spokojní, alebo presnejšie, zmierení s tým, čo majú.

.kedy sa budete musieť opäť rozhodovať, kam sa ako misionár posuniete ďalej?
Teraz je to tak, že mojím misijným územím je Slovensko. Ale možno príde čas, keď budem cítiť, že chcem ísť ako misionár inde. Potom si napíšem žiadosť, zdôvodním ju a predstavení mi to buď dovolia, alebo nedovolia.

.ten čas už prichádza?
Vôbec nie.

.koľko ste už na Slovensku?
Osem rokov.

.je čas, ktorý môžete zotrvať v jednej krajine, nejako obmedzený?
Nie. Ale môžem byť preložený aj v rámci našej provincie. V mojom prípade je touto provinciou Česko aj Slovensko.

.už ste sa naučili lyžovať?
Áno, už keď som študoval v Bratislave, sme sa chodili lyžovať. Sneh som prvýkrát videl práve u vás. Teraz veľa nelyžujem, nie je to práve môj šport, radšej si idem s miništrantmi zahrať futbal. Mám oveľa radšej kolektívne športy.

.čo by ste si teraz napísali, keby ste opäť mali uviesť tri krajiny, kde by ste chceli pôsobiť?
Asi by som vylúčil Kolumbiu. Takže by to asi bola Papua-Nová Guinea, Mozambik a asi nejaká ďalšia africká krajina.